piatok, 31. októbra 2014

Pamiatka zosnulých

Včera som mala dovolenku a tak som sa venovala svojej láske - vyšivaniu. Poznať to, spravila som pokrok:






Strašiaky vyrezané z obrovských tekvíc sa dnes spájajú s Halloweenom v Amerike. Tam tento zvyk doniesli írski vysťahovalci. V Amerike sa zvyk skomercionalizoval a stratila sa z neho tradičná duchovná podoba.

Môj manžel (63) si pamätá zo svojho detstva na vyrezávanie svetlonosov. Boli to svietiace strašidlá z kŕmnej repy - burgýne. Vtedy sa u nás, na Orave, tekvice nepestovali. Veľká burgýňa je ako menšia tekvica. Zvyk sa však vytratil. 

V posledných rokoch sa už aj u nás pestujú tekvice rôznych farieb a veľkostí a stali sa jesennou dekoráciou dedinských dvorov. S takouto tekvicou sa teším ja:




Tekvicu mi do školy doviezla kolegyňa Juliány a teším sa s ňou na našom dvore už dva týždne. Zospodu už hnije, ale ešte zo dva dni vydrží.

U nás je počas prelomu mesiacov október a november zakorenený zvyk pripomínať si svojich blízkych zosnulých. Celé Slovensko zažíva počas tohto víkendu doslova sťahovanie národa :-)

Chodievame na hroby našich predkov. Zdobíme ich kvetmi a zapaľujeme na nich sviečky. Zdá sa mi však, že za posledných 20-30 rokov sa aj tu dostala komercia.  Obchody a trhy sú plné ozdôb na hroby, sviečok a kahancov. Aj cintoríny sú plné mramoru, hrob od hrobu bohatší, honosnejší. Akoby to nejako pomohlo mŕtvemu!

V roku 1979 som prišla bývať s manželom do Jasenovej, jeho rodiska. So svokrou som absolvovala každý rok exkurziu cintorínom. Pri spomínaní na zosnulého, rozprávaním o ich živote, vyčistila hrob od rozrastajúcej sa trávy a ozdobila ho. Iba tak jednoducho, ale vkusne. Sama si výzdobu robila z čečiny a umelých ružičiek. Nestálo to veľa, voňalo to a to hlavné - už pri výrobe ozdoby bola myšlienkami so zosnulými. V Jasenovej vtedy nebolo zaužívané pálenie sviečok. 

Dnešné popoludnie sme aj my s manželom prešli našich najbližších na cintorínoch. A keďže aj ja som podľahla komercii, každoročne kupujem vence na trhu. Ale také, aby v nich bolo aspoň niečo z prírody. Tieto sme boli kúpiť včera:

pre moju rodinu - ocko(1984), brat Gusto(1989), mama(1993),
sestrin syn Miloš(1997), sestra Amálka(2000)
pre svokru, manželovu mamu (1991)
pre svokra, manželovho otca (1991)

Takto to vyzeralo na cintoríne v Istebnom, pri mojej rodine:






A takto v Jasenovej:




manžel zapaľuje sviečky
manželov kamarát Fuzo (Jano)
Cestou z cintorína sa mi naskytol takýto pohľad:


dá sa to neodfotiť?

Vďaka za návštevu a zastavte sa znova!
Daniela


2 komentáre: