piatok, 28. februára 2014

Stopkový zeler

Najskôr zabŕdnem do slovenčiny. Snáď mi to  Sibyla Mislovičová prepáči! Mne sa ona veľmi páči. Takmer každé ráno sa jej venujem (v rádiu)! Musí zaujať už svojím menom a priezviskom. Škoda, že nemá ypsilon po M!

Tak teda dnešná moja chvíľka slovenského pravopisu. V obchodoch a aj bežne v reči počujem "stopkatý zeler". Nehľadala som v žiadnych pravidlách, na to som lenivá. Ale podľa mňa: buľva - buľvový zeler, stopka - stopkový zeler. Mala by som sa na to spýtať Sibyly.

Stopkový zeler je vraj starodávna zelenina. Ja si však nepamätám, že by sme ho mali niekedy doma v mojom detstve. Hlavné je, že sa objavil v našich obchodoch teraz. Je vraj prírodným liečiteľom. Obsahuje veľa vitamínu C (viac ako citrón), vitamíny radu B, beta karotén (provitamín vitamínu A), vitamíny K, E, stopové prvky - draslík, sodík, vápnik, fosfor, železo. Bližšie si podľa záujmu môže každý nájsť na internete.


Dnes som si stopkový zeler kúpila a hneď som uvarila z neho polievočku. Robila som ju v podstate iba druhýkrát, ale moc nám chutila. Môžete si niekedy takú navariť, nie je to náročné na čas a ani nejakú mimoriadnu zručnosť. Dokáže to aj začiatočník.

Čo potrebujeme okrem zeleru ( 5 stopiek):
maslo, cibuľu, cesnak, malú mrkvu (ja som použila len polovicu), trocha hladkej múky, kocku zeleninového bujónu, dva stredné zemiaky


Všetko nakrájam, časť mrkvy aj nastrúham, taká dodáva polievočke dobrú farbu:

Na masle spením cibuľu a cesnak s trochou drvenej rasce, pridám mrkvu, zeler a podusím vo vlastnej šťave. Potom poprášim múkou a zalejem vriacou vodou. Pridám zemiaky a bujón a povarím. Podľa chuti dosolím, pridám sladkej papriky. A hotovo! Môže sa  však aj mixovať a bude z nej krémová polievka. Taká je asi vhodnejšia pre malé deti, ale ja nemám takú rada. 






Obedovala som sama. Môj manžel išiel s kamarátom na menší výlet do Liptovského Hrádku.

Tulipány som si kúpila so zelerom. Za 2 eurá, no nekúp to! Dala som ich do historického pohára, vraj futbalová súťaž slušnosti! Rok 1970! Aj dnes by sa malo o taký pohár súťažiť vo futbale. Zrejme by to tam vyzeralo o čosi kultúrnejšie a hlavne bezpečnejšie.

A ešte moja včerajšia večerná práca - začala som nový obrázok. Zatiaľ k nemu nič nepoviem.



Dnes som sa rozpísala. Moc mudrujem. Dúfam, že sa nik nenahnevá a znova sa vrátite na môj blog!
Daniela

streda, 26. februára 2014

Nádoba na tabak

Včera večer som dámu s cigaretou dokončila. Pri fotení ma napadlo, že mám poklad ešte od mojich rodičov. Je to nádobka na tabak. Moji rodičia po skončení 2. svetovej vojny odišli so svojimi deťmi - dcérou a synom (mojimi dooosť staršími súrodencami) za lepším životom do tzv. pohraničia. Bola to oblasť obývaná sudetskými Nemcami v Čechách. Dostali sa k niekoľkým krásnym vecičkám, ktoré tam zostali po Nemcoch. Potom, pri návrate na Slovensko (1952) si pár týchto vecičiek doniesli so sebou. Ja som ich od malička obdivovala. Maminka mi ich potom všetky dala. Moji súrodenci nemali o ne záujem. Hovorili, že im to pripomína ich ťažký život. O niektoré som prišla počas rastu našich 4 detí. 

Zapaľovač má tiež už kus histórie za sebou. Kúpila som ho svojho manželovi v júny 1979 na trhoch v Poľsku. Bolo to hneď v prvú sobotu po mojej promócii. 

Manžel v mladosti fajčil. Potom mal krátke obdobia fajčenia a nefajčenia, až to zastalo pri nefajčení. Veľmi sa tomu teším. 









Obrázok pôjde teraz k sklenárovi. Bude mať červený rám. Dúfam, že Soňu poteší. 

Ďakujem za návštevu môjho blogu. Budem sa tešiť na vaše návraty!
Daniela

pondelok, 24. februára 2014

Nefajči, škodí to zdraviu!

Hahaha, je to tvoja vec, nestarám sa do druhého! Ja som sa našťastie nenaučila fajčiť ani za mlada! Ani za 5 rokov strávených na vysokoškolskom internáte, dokonca aj medzi fajčiarkami!

Martinka si rada pofajčí cez prestávku. Takže som pre ňu vybrala dámu s cigaretou (či s cigarou?). Nakoniec mal obrázok dosť obdivovateľov, hlavne medzi mladými, teda našimi žiačkami. Soňa v ňom videla sériu k jej obrázku v spálni. Zaslúži si, aby ho mala teda aj ona. Veď mi pomohla mnohokrát riešiť problémy, na ktoré som ja nestačila. Som jej za to veľmi vďačná! Aspoň takto sa jej môžem odvďačiť. 

Takže dnes zverejním už hotový obrázok  a aj rozrobený. Je to hlavne preto, že som sa naučila lepšie fotiť (myslím si ja, hahaha).










Ešte zo 2-3 dni  pracovať  červenou a bude hotovo!  Na pomalom postupe vidno, že som stále nevyrovnaná so stavom nášho autíčka. Darmo si hovorím, že to bude OK, že hlavné je, že som celá........Psychika je zložitá a ťažko liečiteľná!
Na prechádzke som dnes už bola, ale bez Bora. To sa moc neráta.
Dnes mám uvarenú pre zmenu kávičku. Dopíšem a vyšívam!
Daniela 

nedeľa, 23. februára 2014

Narodeniny

Pred týždňom mal narodeniny (12) môj drahý a jediný vnúčik Max. Včera mali narodeniny naše dvojičky, Danka a Jurko (24), zajtra má meniny druhý syn v poradí - Maťko a ten o týždeň oslávi aj svoje narodeniny (33).

Je toho dosť v priebehu 2 týždňov, ale u nás sa nekonala žiadna oslava. Max je v Mníchove, Danka a Maťko v Prahe a Jurko v USA. 

Ja som si však dopriala darček pre seba, aspoň nejaký kvietok, nie? Veď aj ja si zaslúžim pri príležitosti narodenín mojich detí! Mnohým sa to nemusí páčiť, ale ja som ja! V piatok som si išla kúpiť hyacint, nech mi nahradí rozkvitnutú liesku. Bola som sklamaná, hyacint nemali. Zaujal ma rozkvitnutý kaktus. Kedysi som mala niekoľko pekných kaktusov. Na leto som ich dávala von. Dovtedy, kým mi tam nepodľahli prvému mrazu. Bolo po nich. 





No a dnes som upiekla koláčik, ktorý všetkým oslávencom pošlem aspoň e-mailom. 
Urobila som kysnuté cesto asi z 0,5 kg polohrubej múky. Trocha cesta mi zostalo. Z neho som urobila jednu lekvárovú šatôčku. Tú som vypražila na oleji na panvici.
Mak som nakoniec nepoužila, lebo mi ho nemal kto zomlieť. Bola som dnes celý deň doma sama. Moja opora, pomocník a poskok - manžel - má dnes včelársku nedeľu.
















Poobede som si uvarila jasmínový čaj, odkrojila kúsok koláča a usadila som sa do svojho kresla k vyšívaniu. Samozrejme som si k tomu pustila finále v hokeji. Hokej bol úžasný, Kanada super hráči, zlato si zaslúžia.
Teraz toto všetko spíšem, zverejním a idem na prechádzku. Ešte stále pekne svieti slniečko, ale fúka dosť silný vietor. 

Takže som sa venovala mojim deťom bez nich!
Vám prajem príjemný koniec nedele a dobrý začiatok nového týždňa!
Ďakujem za vašu pozornosť!
Daniela

piatok, 21. februára 2014

Nehoda

Práve pred týždňom som zažila situáciu, ktorej sa mi podarilo vyhýbať celých 35 rokov. Toľko rokov chodím autom deň čo deň, za každého počasia. Ale pred týždňom som dochodila! Prišla som o auto pri dopravnej nehode! Našťastie utrpeli len plechy našich áut, nám sa nestalo nič. Nič na tele, ale na duši toho bolo tak veľa, že sa to tento týždeň odzrkadlilo aj na mojej obľúbenej činnosti - vyšívať mi nedalo! Ani teraz nie som v pohode, chvíľami zúrim, pretože som haváriu nezapríčinila ja. Chvíľami plačem, lebo autíčko je v servise a môj život bez neho je veľmi obmedzený! 

Z nového auta sme sa tešili pred niečo vyše rokom. Radosť z neho je v podstate stále, pretože to bol darček od nášho syna Maťka! Vždy ráno, keď idem do školy, si ho nežne pohladím, akoby ono cítilo moje šťastie a radosť z našich detí!

Pani, ktorá mi nedala prednosť v jazde na prehľadnej križovatke, i keď plnej áut,  je tiež dlhoročná vodička. Sama bola nešťastná. Verím jej, pretože ja by som si na jej mieste musela hlavou búchať do betónovej steny! Život ide ďalej a ja len dúfam, že takýto zážitok už neprežijem nikdy!

Mám aj niekoľko fotografií. Najskôr radosť z nového auta, potom smutný pohľad na havarované:






Viem, mnohým autonehoda dopadla horšie. Dá sa povedať, že to bolo šťastie v nešťastí.
Ale aj tak neprajem nikomu takýto zážitok!
Naopak, prajem vám bezpečnú jazdu na našich preplnených a nekvalitných cestách!

To, že tento týždeň takmer nevyšívam a k tomu sú jarné prázdniny, odzrkadľuje sa aj na počte mojich príspevkov na blogu. Preto vám ďakujem za návštevu a prečítanie si mojich "průpovídek"!
Daniela