piatok 8. mája 2015

70 rokov po

Dnes vítam na blogu novú následníčku. Giovanna, vítam vás a som rada, že som aj ja mohla objaviť vaše krásne vyšívanie!

Včera som začala vyšívať nový obrázok, ale zatiaľ nevidno nič zaujímavé. Prezradím len, že zas tam bude kvietok:




Po tom, ako nás v Mníchove hodili cez palubu, po násilnom rozdelení Československa, dostala sa novovzniknutá Slovenská republika do područia Nemecka, teda Hitlera. Hneď na začiatku vojny (neviem presne kedy, ale kto má záujem, isto nájde na internete všetky podrobnosti) bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. Otec môjho manžela (1918-1991) sa dostal do slovenskej armády, ktorá bojovala na Kaukaze po boku Nemcov. Asi po dvoch rokoch služby v slovenskej armáde ho pustili do civilu. Prišiel domov lietadlom, mysliac si, že je z najhoršieho von. Ale veru nie! Prišla nová mobilizácia a tentoraz šiel bojovať proti Nemcom. 

Svokor nebol sám, čo ho počas druhej svetovej vojny postihla takáto absurdita. Neviem si predstaviť, čo sa dialo v ich hlavách, na čo mysleli, keď s Nemcami išli proti Slovanom, keď zanedlho išli zas proti tým istým Nemcom. Dnes by sme povedali, že prežívali depresie, traumy, psychoteror......

V čase vojny, kdekoľvek a kedykoľvek, sú páchané na ľuďoch zverstvá tak z jednej, ako aj z druhej strany. To je na vojnách to najhoršie. Pre civilné obyvateľstvo je hrozbou agresor i osloboditeľ. O tom mi hovorila moja maminka (1916-1993). V čase vojny žili s ockom a svojimi dvomi deťmi, mojimi podstatne staršími súrodencami, v Terchovej, v osade Pod Rozsudcom. Je to asi kilometer do kopca pešo, ani teraz nevedie do osady žiadna cesta. Raz boli u nich Rusi, potom ich vytlačili Nemci, zas postúpili Rusi a Nemci boli na ústupe. Zle bolo s obidvomi - rabovanie, násilie, znásilnenia....

V dnešný deň bolo slávnostné pripomenutie konca vojny za prítomnosti prezidenta i premiéra v Liptovskom Mikuláši. Mali tam obidvaja prejavy, vyjadrili úctu našim osloboditeľom. Súhlasím, musíme si tieto hrozné udalosti pripomínať hlavne v čase mieru u nás. Áno, u nás, lebo mier ani dnes nie je samozrejmosťou v mnohých častiach sveta. 

Neďaleko dnešných osláv  - cintorína padlých osloboditeľov - je ešte jeden cintorín z druhej svetovej vojny. Sú na ňom pochovaní padlí nemeckí vojaci. Mohol medzi nimi byť aj môj svokor. Len zhoda okolností a šťastia mu dopriala vojnu prežiť.

S manželom sme si dnes urobili výlet. Boli sme na návšteve v jednej dedine v okrese Poprad (o tom budem písať nabudúce). Cestou sme sa zastavili na nemeckom cintoríne medzi Važcom a Liptovským Hrádkom. Aj nemeckí vojaci boli ľudia. Myslím si, že väčšina ani nevedela, čo sa deje, boli sfanatizovaní, mnohí nechceli, ale museli..........Cintorín bol síce zamknutý, ale vidno, že je stále vzorne udržiavaný. Dúfam, že týmto príspevkom nikoho neurážam, to v žiadnom prípade nechcem.



















 Máme v rodine jednu vzácnosť. Je to fotografia svokra urobená na Kaukaze a dve vyzdobené nábojnice:

Nápis je písaný azbukou: Na pamiatku vojenskej služby



Dnes zmením záverečný slogan. Je to možno trochu fráza, ale vychádza zo srdca:
Mier celému svetu!
Daniela



13 komentárov:

  1. Danielka, takyto typ cintorina poznam len z filmov...ani som netusila, ze je taky aj na Slovensku. Pri citani Tvojich riadkov mi zovieralo hrdlo...naozaj povazujeme mier za samozrejmost a o vojne sme poculi z ust nasich starych rodicov, ktori to prezili...aj nam dedko rozpraval, ako sa mali cez vojnu a clovek by to nechcel zazit...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veru tak, rozprávali nám o vojne tí, ktorí to prežili. Ale dnešným deťom to už nebude mať kto hovoriť z vlastnej skúsenosti. A to sa bojím, že si mier nebudú vážiť a bez poňatia o vojne sa do nej vrhnú. To bude koniec!

      Odstrániť
  2. Purtroppo anche in Italia ci sono tanti cimiteri dei caduti in guerra, vorrei che tutti gli abitanti del mondo fossero sempre in pace!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Purtroppo anche in Italia ci sono tanti cimiteri dei caduti in guerra, vorrei che tutti gli abitanti del mondo fossero sempre in pace!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Jeder Krieg ist unnötig, sinnlos und bringt nur Leid und Elend zu den Menschen. Ich hoffe, eines Tages werden alle Menschen in Frieden zusammen leben !!!
    Liebe Grüße
    Marion

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Marion, ich stimme!
      Leben ohne Krieg für die Menschheit!

      Odstrániť
  5. Jeder Krieg ist unnötig, sinnlos und bringt nur Leid und Elend zu den Menschen. Ich hoffe, eines Tages werden alle Menschen in Frieden zusammen leben !!!
    Liebe Grüße
    Marion

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Danielko souhlasím--mír celému světu ♥
    měj se hezky.
    Martina

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Škoda, že tak nerozmýšľajú tí, ktorí vojny robia aj dnes :-((((((

      Odstrániť
  7. Daniela, aj moja mama prežila vojnu, nemá veľmi príjemné spomienky. Niekoho v ich dedine zastrelili a všetky domy zapálili. Spali v lese niekoľko dní. Jej sestru boleli zuby. Dedko urobil prístrešok z konárov. Hrôza.
    Emily

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj moji rodičia boli aj s kravou v hore pár nocí, keď bolo najhoršie. Nám to aspoň rodičia hovorili z vlastnej skúsenosti, ale dnešným mladým to už nemá kto hovoriť a preto sa ničoho neboja.
      Pritom dnešná vojna by bola ešte horšia :-(

      Odstrániť
  8. Ooh yes, I have seen many of these cemetery in France too.
    I think although it is sad, it is a stunning resting location. What beautiful scenery, so peaceful
    xx

    OdpovedaťOdstrániť