sobota, 9. mája 2015

Stretnutie po rokoch

Ešte stále nevidno, čo "kreslím" ihlou:-)

Už je tomu vyše tridsať rokov, keď do našej školy prišla mladá učiteľka M. Neskôr si na Orave založila rodinu. Postupne sa jej narodili traja synovia, ktorým sa venovala aj na úkor svojej učiteľskej kariéry. Keď deti odrástli, už sa jej nepodarilo zamestnať. Naskytli sa jej len zastupovania  počas materskej dovolenky. 

V rodine vznikali problémy, ktoré vyústili až do jej odchodu (s deťmi, z ktorých už dve boli na VŠ v Prahe) do rodiska, kde bolo voľné učiteľské miesto. A odvtedy sme sa nevideli.

Občas som si na ňu spomenula a skúšala som jej telefonovať. Neúspešne, vraj číslo neexistuje. Nemala som ani jej emailovú adresu. A tak som si naplánovala, že si raz s manželom urobíme výlet a skúsime ju vyhľadať. 

Kde začať s hľadaním? No predsa najlepšie bude v jej rodnom dome. Tam určite nájdeme, ak už nie jej mamu, tak jej sestru, ktorá žila s mamou vždy. 

V roku 1986 si M.(ešte slobodná) zlomila nohu a museli jej ju operovať. Keď ju z nemocnice prepustili, odviezol ju brat domov, k rodičom. Veď čo by si počala sama na stredoškolskom internáte, kde bývala?!

V máji maturovali jej žiaci a chcela byť pri nich. Ponúkla som jej, že môže cez maturitný týždeň bývať u nás. Do školy som chodila autom, tak s dopravou nebol problém. Žiaci boli radi, že mali pri sebe svoju učiteľku, na ktorú boli zvyknutí. 

K nám ju doviezla jej sestra a domov sme ju boli zaviesť my. A predstavte si, že môj manžel si aj teraz dobre pamätal, kde to bolo :-)

Včera som zazvonila na bránu jej rodného domu a čakala som, kto otvorí. Ak žije ešte jej mama, bude to ona, ak už nežije, bude to jej sestra. A čakala som dosť dlho.

Počujem kľúč v zámku, dvere sa otvárajú. Dvere sú otvorené a je ticho. Pozeráme sa na seba - ja a M. Až po chvíli obidve vydávame zvuky prekvapenia :-)))

Až potom sme sa zdravili a objímali. A ďalej si to viete predstaviť - rozprávame, rozprávame, rozprávame.......

Keď som si všimla na manželovi unudený ksicht, vedela som, že musíme skončiť. Musíme sa zas rozlúčiť a nik nevie, na ako dlho. Ale máme emailové adresy i telefónne  čísla :-)


my dve, stratené a nájdene :-)

Manželovi nedalo a musel si odfotiť ich ovocnú záhradu. Takéto záhrady sa dnes už nevidia, ani stromy sa už takéto nesadia. Všetci chcú krásny trávnik, ktorý musí byť vždy perfektne skosený a ak stromy, tak len okrasné a malé. Staré jablone, slivky, či hrušky sú úplne iné. Sú mohutné, s veľkými korunami, pod ktorými je chládok po celý horúci letný deň. Len stará drevená lavička nám tam chýbala:





Nech sa vám darí!
Daniela








10 komentárov:

  1. Będzie śliczny hafcik:) Kwitnące jabłonie zawsze wyglądają pięknie.
    Pozdrawiam serdecznie i zapraszam do mnie:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dziękuję!
      Cieszę wizytę.
      Byłem na swoim blogu. Nie musisz zalogować się do blog.
      Spróbuj zainstalować!

      Odstrániť
  2. Je krásne, keď ľudia nezabúdajú na iných. Bývalá kolegyňa sa určite sa potešila..
    Emily

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Emily, to vieš, že sme obidve boli nadšené, a mali sme toho na rozprávanie až-až :-)
      Ale bude nám stačiť aj email.

      Odstrániť
  3. No teda, to muselo být krásné shledání po tolika letech.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Betka, veru bolo!
      Len pre nás krátke, ale to vieš, muži :-)))
      Netreba ich dráždiť, keď som videla, že toho má dosť, išli sme :-)

      Odstrániť
  4. Daniel taký konštatovanie je zázrak. Sad je krásna, u nás je to už taký je slabé slovo. Vyšívanie je určite byť krásna. Pozdravy Dorota

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Szanowny Dora, dziękuję za miłe słowa!
      Spotkanie było wspaniałe po latach :-)

      Odstrániť
  5. How nice to meet up after so much time~ And to be near a fruit orchard! Lucky. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Rosey, once people close to me started to miss :-)))
      Old?

      Odstrániť