Tatranský rival

Dnes som kúsok vyšila, potom z neho niečo vypárala a zas vyšívala :-)

Mám rada takmer všetky druhy syrov. Obdivujem predajne syrov v Mníchove. S vnukom Maxom sa v nich nevieme rozhodnúť, ktorý z nich si kúpime a tak to končí tak, že si vezmeme z viacerých po kúsku. Potom ich skúšame a porovnávame, hodnotíme. Na druhý deň si kúpime z ďalších :-)

Za delikatesu považujem plesňové syry. Pri ich výrobe sa skĺbi pasterizované mlieko s prídavkom kyslomliečných a ušľachtilých plesňových kultúr. Príchute plesňových syrov sú rôzne, pretože existuje viacero druhov plesní. Dôležité je aj to, či pleseň "rastie" vo vnútri, alebo na povrchu syra. 

Syr s modrou, alebo zelenou plesňou vo vnútri je konzistenciou tuhý, no drobivý. Na jazyku sa stáva krémový a je jemne pikantný. Najobľúbenejším plesňovým syrom u nás je niva. Tatranské mliekárne ho vyrábajú pod názvom Tatranský rival:

v modrom balení je tatranský rival, v červenom zlatý rival

Dnes som mala na večeru tatranský rival s teplou hriankou:

môj najobľúbenejší nápoj v zimnom období :-)
myslím si, že by ste mali vedieť, čo to je :-)

Ani dnes som nevynechala čaj o piatej. Každý deň sa na túto chvíľu veľmi teším :-)
Opäť som si urobila Železnú Bohyňu:

súprava - šálka s konvičkou,  mám ju od vnuka Maxíka :-)

Nech sa vám darí!
Daniela