štvrtok, 31. marca 2016

Deň učiteľov

Môj plán ušiť dnes ďalší vankúš stroskotal. V škole som sa dozvedela, že dnes si ideme pripomenúť Deň učiteľov, ktorý tento rok padol na Veľkonočný pondelok. Náš zriaďovateľ (sme súkromná stredná odborná škola) nás pozval do jeho zariadenia - Penziónu  Racibor, neďaleko Oravského Podzámku. 

Najskôr som bola rozhodnutá, že tam nepôjdem. Veď ma doma čaká toľko roboty! Musím sa sama nad sebou zasmiať! Vždy som mala v hlave, ako je dobre dôchodcom, žiadne starosti (ak nepočítam choroby a lekárov), času na rozdávanie, ráno vstanú a majú fajront..............No, proste, predstavovala som si to ideálne. 

Ja som teraz dôchodca a nemôžem sa zúčastniť oslavy v kruhu svojich kolegýň. V kruhu tých, ktorí pre mňa znamenajú v denno dennom živote veľmi veľa. S ktorými trávim stále veľa času a cítim sa medzi nimi výborne. Prečo? 

Prišla som domov a manželovi povedala, čo sa dnes ide udiať. A ja tam nejdem, idem šiť. Pozrel kritickým okom na mňa, pokrútil hlavou a postupne mi to z hlavy vytĺkol. Argumentoval všeličím a mal pravdu! Teraz som mu vďačná za krásnych 6 hodín, ktoré som v dnešný slnečný deň prežila. 



nechutilo by vám, keď navarí zriaďovateľ školy, majiteľ penziónu,
lyžiarskeho strediska, farmár, pestovateľ, včelár............?












A viete, čo som na kolegyne vymyslela? Išli sme na prechádzku do okolia. Je tam nádherná príroda a necelý km od penziónu má zriaďovateľ včelín. Naň som bola zvedavá :-)))




tu sme boli :-)
do cieľa, kus za nami, došli už len najvytrvalejšie :-)))

včelín


ríbezľový háj



pohľad na Kovohuty Široká
nemôže chýbať pohľad na Choč :-)
a na opačnej strane pohľad na krásny Oravský hrad
stará lipa

a ešte niečo, čo som nevidela snáď od detstva - množstvo žiab,
ktoré dokážu preskočiť aj ohradu okolo jazierka

Na záver ešte niečo:
- prosím, prijmite moje ospravedlnenie, že zas neodpovedám na vaše komentáre
- dnes som nemala čaj o piatej, nestihla som, domov som prišla až o 19:00 h.
- na nový vankúš treba počkať do zajtra
- hľadám nové vyšívanie, svrbia ma prsty :-)
- kto by chcel prežiť v lone krásnej prírody pár dní, môže to byť v Penzióne Racibor, odporúčam :-)


Nech sa vám darí!
Daniela

streda, 30. marca 2016

Vankúš 13, kreslo

Už číslo 13? Samej sa mi to nechce veriť! A dnes je už na svete:




Párkrát sa mi roztrhla vrchná nitka. Je to vždy vtedy, keď sa pozabudnem a rýchlosť šitia zvýšim. No, čo už, stroj poslúcha len pri malých rýchlostiach :-(((

Zanietená šitím som zabudla urobiť viac foto, ale nakoniec som spravila foto nielen nového vankúša, ale aj jedného z kresiel, ktoré sme nedávno dali čalúniť. Je to to väčšie, ktoré býva o poschodie vyššie, kde ja už takmer ani nechodím. Preto som navrhla, nech ho aspoň na pár dní necháme v kuchyni, aj napriek tomu, že sa tu nehodí. V malom priestore doslova "kričí": "Chcem ísť preč!". Manžel nad mojim návrhom len krútil hlavou, ale vyhovel mi :-)))

A viete, kto si v kresle najradšej posedí? Manžel! Zvykli sme si naň. Ja si v ňom sedím pri rannom čaji pred odchodom do školy, poobede zas pri káve. Aj Danka si tam minulý týždeň najradšej sadla. A tak kreslo zatiaľ zostáva v kuchyni, pomaly sa tam nebudeme môcť pohybovať :-))) 




Bude to darček, snáď sa bude páčiť!

Čaj o piatej bol pri šití, len tak úchytkom. Nemala som čas na premýšľanie, aký čaj si urobiť a tak to bol zas ten včerajší, čierny cejlónsky:




Nech sa vám darí!
Daniela

utorok, 29. marca 2016

Len tak, .......posviatočne

Máme to za sebou, trvalo to krátko, smutno za Dankou, zajtra do školy, vyprázdniť hrnce a tácne, pomaly spratať veľkonočnú výzdobu, .............

Teším sa na slnečné dni, chcem od manžela vytvoriť hriadku na moje pestovateľské začiatky, pozorovať rast trávy a kvietkov, počúvať ranný spevokol vtáčat v susednom parku, pozorovať lety včiel za potravou, popíjať čaj o piatej von, vychádzky, .........

Plány, plány, plány :-)))

A ja plánujem stále, horšie to je s ich realizáciou. Aj na dnes som toho mala naplánované viac, ale akosi mi robota nejde od ruky. Alebo som lenivá?! 

Ďakujem vám za milé komentáre, na ktoré vám zas neodpovedám jednotlivo! Verte mi, že sa každému z nich veľmi teším, len deň sa mi akosi skracuje :-((((

Dnes som dokončila marcový príspevok na Christmas Ornie Sal. Opäť na poslednú chvíľu. Mám pre vás malú ochutnávku:

áno, je to rub, ak chcete vidieť líce, kliknite na blog vyššie!

Začala som sa pripravovať na šitie. Vytiahla som opäť šijací stroj a skúšala, ako šije. Snáď niečo aj ušijem. Najskôr som si vyžehlila bavlnenú látku:


A vystrihla som si lem na prednú stranu nového vankúša:

zajtra pokračujem :-)

O piatej som si uvarila čierny cejlónsky čaj. O hodinu mi napísala Danka, že prišla z práce a urobila si šalviový čaj z mojich byliniek. Máme ďalšiu priateľku k popíjaniu čaju :-)))




Nech sa vám darí!
Daniela

pondelok, 28. marca 2016

Liptovský Ján

Ako po iné roky, tak aj v dnešný veľkonočný pondelok som ráno farbila vajíčka. Kedysi, s deťmi, sme ich farbili veľa a mali sme ich rôznofarebné. Teraz sme len dvaja, Danka nám včera podvečer už odišla, ale aj tak som nafarbila až 9 vajec. Snáď ich do konca týždňa zjeme:-)






Už v rodičovskom domove sme nemali radi veľkonočné zvyky a prenieslo sa to aj do našej rodiny. Veľkonočný pondelok roky trávime, najskôr s deťmi, teraz sami, na výlete. Dnes sme sa vybrali do Liptovského Jána. Niekedy pred rokom som videla dokument o tejto liptovskej obci a bola som milo prekvapená. Obec má historické budovy, 17 kaštieľov a 6 kúrií. 

Evanjelický a katolícky kostol:



hore evanjelický kostol
dole katolícky kostol
evanjelická fara

sýpky (1881)  prerobené na rekreačné účely, tie sa mi veľmi páčili :-)


Nad obcou je prameň minerálnej vody, ale bol tam rad ľudí, tak som nefotila. V blízkosti prameňa je kaďa s termálnou vodou, v ktorej sa dá relaxovať síce len na vlastnú zodpovednosť, ale aj tak je stále obsadená. Aj toto som fotila tak, aby driemajúci pán v bublinkách nebol v objektíve:



A ešte niekoľko budov, niektoré chátrajú, o niektoré je dobre postarané:
















Obec prechádza do Jánskej doliny, ktorú sme si nechali na leto. Prešli sme ňou len autom, akosi manžela 2,5 hodiny chôdze zmohli. Ja keď chodím, vládzem viac ako on, ale nesmiem zasadnúť. Keď sadnem, už sa mi ťažko rozchodí :-)

O piatej som si urobila dračiu studňu:


mimoriadne som pri popíjaní čaju nevyšívala,
dnes som ihlu v rukách nemala :-)

Nech sa vám darí!
Daniela