utorok, 18. júla 2017

Bez Furia :-(

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku! Rada som si prečítala o vašich rodinných ekonomikách. Väčšina z nás to má podobné, ale nájdu sa aj iné názory a spôsoby vedenia rodinného rozpočtu. A to mám rada. Veď čo platí v jednej rodine, nemusí byť platné v druhej. Každý si musí nájsť to svoje pravé :-)

Pokračovala som vo vyšívaní:




Náš kocúr Furio si chodí na zálety, alebo na vandrovku aj na pár dní. Keď sa potom vráti domov, je vychudnutý, unavený a boľavý. To mu manžel trochu dohovára, ale zľutuje sa nad ním, postará sa mu o výdatnejšiu stravu, prípadne aj o menšiu liečbu. Keď sa zo všetkého vystrábi a naberie síl, zas zmizne :-)

Predminulý víkend sa Furio vrátil ako vždy. Hladný a smädný, ale aj ubolený. Ťažko sa mu chodilo, zrejme išlo aj nejaké vnútorné poranenie. V sobotu sa vyhrieval na slniečku a smutne pozeral. Najviac času mu venovala Danka, ktorá prišla domov na predĺžený víkend. Urobila aj niekoľko fotiek:






Aj teraz, pri prezeraní fotiek, vidím v jeho očiach smútok a akoby lúčenie. Furio určite cítil, že sú to jeho posledné chvíle medzi nami. Na druhé ráno ho nebolo. Odišiel. Presne tak isto, ako ryšavý kocúr, ktorého sme volali Mačka. Manžel hovorí, že to robia tak, pred smrťou sa vytratia a viac ich niet. Furia už niet :-(((

Môj dnešný čaj:





Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!
Daniela

10 komentárov:

  1. Oh, to ma veľmi mrzí. Ozaj mu to vidno v kocúrikovských očkách - smútok, bolesť a akúsi pokojnú diaľavu... Bol krásny...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Danka ... vohnala si mi slzy do očí ... je to smutný príbeh ... ale ja dúfam, že Furio sa ešte vráti ... že sa sám popasuje so svojim trápením a príde v poriadku ... Máme rovnako starého kocúra Filipa ... tiež teraz nie je doma celé dni a chodí sa len najesť a napiť mliečka ... doškriabaný a možno aj dobitý od silnejších súperov ... Každý kocúr si bráni svoje teritórium a svoj hárem ... :)
    Furio je krásny kocúrik ... budem na neho myslieť ... Napriek všetkému prajem pekné dni na Oravu ... paa L.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Krásny kocúrik-- presne ako náš---- máme ho od r.2010,býva na balkone,poväčšinou je doma....len v noci sa trochu potúla,rano príde a musím sa sním maznať....niekedy je aj on dobitý..... ten váš...no vyzerá smutno.chúďa...ale možno sa vráti...veď ešte to nie je dlho....hovorí sa že mačka má sedem životov....ja verím ,že sa z toho dostane.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ahoj Danielka výšivka ako vždy zase nadhera, len nechapem prečo fotiš rub? A chcem sa Ti poďakovať za suuuper receptik na cviklovy šalat, chutil celej rodine, pribudol nam tak ďalši dobry recept :-) Pozdravujem krasne a pekne dni prajem.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Danielka, dnešný príspevok trošku smutný, ale aj smútok patrí k životu. A možno sa ešte stane malý zázrak a Furio sa opäť objaví.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Och Danielka, mam doma dvoch kocúrikov, a vždy pri takýchto príbehoch sa mi vtisnú slzy do očí...keď si predstavím, že aj moje by tak trpeli...ach, až mi slzy vyhŕkli ...

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Danka,
    to je mi veľmi ľúto, verím, že sa Furio ešte objaví.
    Držím palce a myslím na Teba, pááá

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Прелестная работа! Жду завершения!

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Danielko, je mi kocourka moc líto... vzpomněla jsem si na našeho.... musíme věřit, že se ten váš vrátí.. já bych tak ráda kočičku nebo kocourka, ale jak víš kvůli rušné silnici to nejde .. na kočku jen doma v domku nejsme zvyklí...
    Tak držím palce ♥ Papa Jarka

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Dani, pokud se kocourek nevrátí a je v kočičím nebíčku, sežeňte si nové kotě a na Furia s láskou vzpomínejte. M.

    OdpovedaťOdstrániť