pondelok 17. júla 2017

Naša mikroekonomika

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Ďalšia časť je vyšitá:




Svadbu sme mali v júli roku 1976, hneď v auguste sme dostali byt od manželovho zamestnávateľa, v decembri toho istého roka sa narodil Miško, ale, ........ ja som stále bola študentka bez príjmu. Pracovať som začala v septembri 1979. Maťko sa narodil v marci 1981.

Po svadbe sme si zobrali bezúročnú, tzv. mladomanželskú pôžičku 30 000 Kčs, z ktorej nám odpísali pri dovŕšení 1 roka každého dieťaťa 2000 Kčs (a možno pri druhom viac, fakt si to už nepamätám). Keď sa narodili Danka a Jurko, pôžičku sme mali dávno splatenú.

Do Jasenovej sme sa presťahovali v novembri 1979. Na kúpenie prvej časti kuchyne, lebo sme ju kupovali na tri etapy (minulý týždeň sme ju vyhodili), sme si zobrali pôžičku 12 000 Kčs, ktorú sme do roka splatili.  

A to boli všetky naše pôžičky za 41 rokov manželstva. Vždy sme nemali na ružiach ustlané, borili sme sa s nedostatkom hlavne po narodení našich ďalších detí - dvojičiek - v roku 1990 a úmrtí svokrovcov v roku 1991, ktorí nám pomáhali tak, že nám hradili teplo, vodu, elektrinu, teda bývanie sme mali zadarmo, tiež nám dopestovali zemiaky a všetku zeleninu, dorobili mlieko a do roka vždy vychovali prasiatko. Žili sme v jednom dome s dvoma oddelenými bytmi. Ja vždy hovorím, že kým žili, mali sme sa parádne. Zomreli obaja v priebehu 5 mesiacov. Ja som bola na materskej dovolenke s dvojičkami s 500 korunovým príspevkom. Nastala kríza :-(

Pri skromnosti sme vydržali ešte rok, kým som nenastúpila zas pracovať. Doteraz sa naši chlapci smejú, vraj, otvoríš chladničku a v nej len kože zo slaniny :-)

Potom sme ešte párkrát zažili niečo podobné, ale nikdy sme situáciu neriešili pôžičkou. Rodičia nás naučili, že sa vždy môžeme rozťahovať len potiaľ, pokiaľ nám peňaženka stačí. Učili sme to aj my naše deti a dúfam, že to majú dobre zafixované v pamäti.

V dnešnej dobe to však majú mladí oveľa ťažšie, pretože získať bývanie bez úveru je nemožné. Na škodu je, že u nás nie je bežné nájomné bývanie. To, ale za rozumnú cenu, by dokázalo vyriešiť bývanie mnohých mladých rodín bez zadĺženia.

Keď som čakala druhé dieťa, bola som na rizikovom tehotenstve a celý čas som trávila doma. Asi  z  nudy som si od roku 1981 zaviedla svoju mikroekonomiku :-) 

Dávno nie som taký pedant, ale svoje podrobné zápisky opatrujem stále:

1981, -82, -83, -84, -85, -86,
1991, -92, -93, -94


Už pár dní sa smejem z tohto čítania. Všetkému už nerozumiem, teda moje zapisovanie nebolo až také pedantné, ako som si vtedy myslela :-)

Malé náhodné nahliadnutie do mojich účtovných kníh:

najvyšší výdavok na najmenšieho, práve narodeného Maťka
keď sme našetrili viac, kúpili sme si hodnotnejšie veci
tu je môj šijací stroj - 3800 Kčs
bilancia roku 1983 :-)
VK je vkladná knižka :-)

Miško mi predpísal nové kolonky, ale už som nezapisovala :-)
roky 90. som viedla už len nedbalo, ale zaujalo ma, že tam mám viackrát v úvodzovkách pôžičku "zo sena",
to sme vtedy predali seno a peniaze sme odložili na horšie časy, fungovali nám ako pôžičkáreň :-)
z jedného vrecka do druhého :-)

Keď sa nám narodili dvojičky, trojizbový byt nám bol malý. Rozhodli sme sa, že v podkroví urobíme ďalšie izby. Začali sme s nakupovaním stavebného materiálu. Ani nie o rok sa  situácia zmenila, zrazu nám ostal byt po svokrovcoch, stavba sa nekonala:



Hneď prvé sú zapísané obkladačky do novej kúpelne. Akurát dnes sme s manželom rozhodli, že aj keď už nie sú celkom moderné, ale ak k nim prikúpime nejakú bordúru, môžeme ich použiť pri terajšej rekonštrukcii. Máme z nich ešte 28 m².

Štvrtá písanka má popísanú len jednu stranu. Pôvodne som do nej chcela zapisovať všetko, čo by súviselo s budovaním podkrovia. Teraz tam budem zapisovať všetko z rekonštrukcie. Nech sa raz majú na čom zasmiať naše deti, keď budú likvidovať náš "život na zámku" :-)

Dnes som si urobila ovocný čaj:







Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!
Daniela

8 komentárov:

  1. Danka,
    krásne si si to zdokumentovala :-)
    Priznám sa, že podobné zápisky o príjmoch a výdajoch som si niekoľko rokov robila i ja, hlavne keď sme stavali dom...proste to má niečo do seba.
    Výšivka Ti krásne pribúda, teším sa na ňu.
    Pááá

    OdpovedaťOdstrániť
  2. "living in a castle" sounds like a dream! I have just started our expense book for our new house. Too much money! Too much to do! Oh, well. Life is an adventure. :)

    I like the fox square!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nice progress Daniela ♥♥♥

    Notebooks are amazing ♥♥♥

    Paaa

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Danka ... sme stara skola ... Vedeli sme, ze mozeme vyskakovat len do vysky svojho platu. Dnes je velmi vela lakadiel a kazdy chce vsetko hned a zaraz ... riesi sa to pozickami na veci, bez ktorych by sa v mnohych pripadoch obisli ... A ked niet z coho platit, je problem, hadky, rozvody ... Nastastie su aj zodpovedni mladi ludia ... 😃
    Aj ja som mala rovnake zosity ... Ked ich dnes prezeram zasnem, cosme nakupili za stovku, alebo kolko sme zaplatili za nakup ranajok ... Dani, maj sa dobre, pa L.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Istý čas, ale netrvalo to tak dlho ako u teba, som si aj ja zaznamenávala, kam idú peniaze. Chceli sme vedieť, na čo najviac míňame. Potvrdilo sa nám len to, čo sme predpokladali. Bolo to stravovanie. Práve včera som sa zastavila pred tabuľou s Lidl akciami a bol tam aj šijací stroj. Singer za 100 €. Zdal sa mi lacný proti tomu, ako u iných vecí stúpli ceny. Ja si cenu šijacieho stroja Visnja pamätám aj bez zápiskov :-) Vtedajších 3800 korún a dnešných 100 € sa mi zdá neporovnateľné. Pritom Singer je známa značka a tie naše - musím sa priznať, že som od jeho kúpy viac takú značku šijacieho stroja nevidela. Viem ale od krajčírok tej doby, že sme kúpili kvalitu. Vtedy každý zháňal veritasku, ktorá vraj bola z veľkej časti plastová a tento je z kovu. Viaceré krajčírky chceli odo mňa stroj odkúpiť. Na auto sme mali zvláštny zošítok, ten bol v aute a zapisovali sa do neho všetky výdavky ohľadne auta. Ale aj ten sme neskôr už tak dôsledne neviedli. Na pôžičky a úvery mám iný názor. Nie každý mal tú možnosť, aby ho z veľkej časti živili rodičia a ak si chceli mladí kúpiť nejakú vec a užívať ju skôr, ako na ňu našetrili, brali si pôžičky. Okrem mladomanželskej sme si napr. aj na štvrtinu ceny auta brali pôžičku. Dnes sú ľudia oveľa ľahkovážnejší, čo sa požičiavania peňazí týka. Majú veľa nástrah v podobe množstva bánk a aj nebankoviek. Každý si musí dobre uvážiť, či je schopný splácať požičané. Poznám ľudí, ktorí chodia ešte aj na dovolenky za požičané. Tak to už ale nepochopím.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. ... pěkný podvečer. Moc hezké počteníčko. Přiznám se, že zápisky o výdajích a příjmech si vedu hodně dlouho - téměř od první výplaty :-))) Je to asi profesní postižení - jsem účtař, i když se této profesi už delší dobu nevěnuji. Nejdříve to byly jen sešity a od roku 1998 zaznamenávám výdaje elektronicky do databáze a protože mne čísla pořád baví, vyrábím z nich přehledy a grafy. Samozřejmě je vidět velké výdaje za jídlo a energie, ale také se dala vysledovat výrazná úspora plynu při zateplení domu a návratnost vložených investic. Zapisuju měsíčně spotřebu energií a do nedávna jsem ještě zapisovala i svoji váhu ... to jsem vzdala, není třeba se děsit pohledem na váhu - ono se to pozná na oblečení, že? No ... jak říkám, profesní postižení :-))) Děkuji za krásné počteníčko, ráda se na blog vracím. Mám ráda slovenský jazyk, některá slovíčka neznám, nebo jsem je už zapomněla a tak pátrám po jejich významu - pokud mi to nevyplyne z textu příspěvku. Těším se na další články a fotky krásné krajiny i úrodné zahrádky. Pohodové letní dny Miluška

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Milučký večer želám, zošity sú veselé, u nás ich tiež viedla mama, otca rozčuľovalo, že značí každú "prkotinu" a mne pripadali ako matematicky zašifrovaná rozprávka O perníkovej chalúpke (namiesto koloniek mamička a otecko bolo v nich Janko a Marienka a potom Janka, Evička a Danka).:) Ja robím finančné analýzy len vo firme. Doma sa mi zdá, že výdaje zvládam bez papierovačiek. To rieši až manžel v prípade vecí ako rekonštrukcia bytu a pod. a ja tieto kalkulácie veľmi rada nechávam na neho, len ich schvaľujem alebo navrhujem novú víziu.:) Pôžičky ja až tak nezatracujem. Bez hypoték by sa väčšina ľudí asi nedostala k vlastnému bývaniu. Vo Viedni, kde manžel pracuje, máme síce prenajatý byt, lebo tam mnohé budovy v centre patria mestu, alebo majitelia vlastnia celé budovy, takže sa nedajú kúpiť. Je to, podľa mna,skôr otázka životného štýlu, či sa chce človek viazať k nejakému miestu kúpou nehnuteľnosti. Ak nie, tak si byt/dom nekúpi. Ak hej, tak kúpi. Predsa len, nehnuteľnosti sú z finančného hľadiska väčšinou dobré aj ako investícia, s ktorou sá dá ďalej pracovať- bývať/ prenajať/predať... Ani pôžičky hneď nezatracujem, hoci, našťastie, teraz žiadnu nemáme. Mnoho firiem by bez nich nezačalo, ani mnoho lekárov špecialistov, ktorým banky bežne poskytujú pôžičky na založenie súkromných ambulancií, nakoľko banky vedia, že sa im to vyplatí a do 5-7 rokov vráti a mladým lekárom to nesmierne pomôže. Teraz existujú všelijaké formy pôžičiek napr.crowdfunding , kde ľudia finančne podporia nejaký start up- začínajúcu firmu alebo rozbehnutý projekt - všetko je, samozrejme, právne osetrené a človek získa dobrý pocit, že pomohol, aj rozumné úroky. Vždy je to o múdrych krokoch a zvážení vsetkých rizík. :) Pácila sa mi pôžička "zo sena". :) Líška vo výšivke je super! :) krásny letný týždeň.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

    OdpovedaťOdstrániť