streda 11. júla 2018

Čo sme to za ľudia?!

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Mám tu nový začiatok, nuž, a hneď aj páranie:




A radšej som to odložila :-(

Doma sme zas ostali len dvaja. Máme po americkej návšteve, po bratislavskej návšteve a dnes ráno odišiel aj Jurko do Prahy. Môžeme zas skĺznuť do svojho stereotypu :-)

Ešte na konci apríla som sa bola objednať na ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy. Objednali ma na dnes. Sestrička pri našom obvodnom lekárovi mi kázala ešte ráno pred vyšetrením prísť k nim do ambulancie. Zrejme po zdravotnú kartu.

Ak by sme nemali návštevu, už týždeň by som sa psychicky pripravovala na dnešný deň. Vďaka návšteve to všetko odpadlo. Ak má človek v hlave poriadok, psychika je tiež v poriadku :-)

Nuž, nebolo to zas až také ideálne. Dnešná noc si to všetko odniesla. Takmer som nespala a viackrát som musela tam, kde aj králi chodia peši :-)

V ambulancii som bola nemilo prekvapená. Lekár v stredu ordinuje od deviatej do sedemnástej. Ja som mala byť na vyšetrení najneskôr do pol desiatej. Vyzeralo to teda tak, že by som tam prišla na "tesnotku" a to by ma už nemuseli zobrať. 

Idišla som na vyšetrenie bez karty. Možno ju nebude treba. A nebolo :-)

Prišla som tretia. Na dverách som si prečítala, že začínajú o 7:15 h. a poradie si určuje lekár. Do začiatku nás bolo päť. Sestrička prišla len pár minút pred stanoveným časom. Prišla mladá, pohľadná, ale odutá a nevychovaná, podľa mňa nie dáma. Nerozumiem, ako môže niekto prísť ráno na pracovisko a nepozdraviť čakajúcich pacientov! O chvíľku sa otvorili vedľajšie dvere - na nich napísané Lekárska miestnosť. Vyšiel mladý, tiež pohľadný lekár. Bez slova prešiel popred nás a vošiel do ambulancie.

Lekár zvolil, že budem druhá. Otvorili sa dvere a z nich zaznelo: Bencúrováááá, dvere ostali otvorené, vošla som, povedala dobrý deň, lekár mi odpovedal a kázal mi ľahnúť si. Počas vyšetrovania mi nevenoval ani slovko. Mal pred sebou kus a musel ho spraviť :-(((

Bolo niečo po pol ôsmej, keď som sa išla pozrieť, či náhodou môj lekár neprišiel. Nie, ani sestrička tam ešte nebola. A keďže má vypísané ordinačné hodiny do sedemnástej, odišla som s tým, že dovtedy ešte prídem.

Bola som tam o štrnástej. A nikde nikoho! Bol tam ešte jeden pacient a tak sme čakali dvaja :-(

O chvíľu prišla sestrička. Lekár nie. Vraj odišiel. Tak toto bol už vrchol. 

Naša sestrička je milá. Bolo na nej vidieť, že je jej nepríjemné, že lekára niet. Pozrela sa na výsledok vyšetrenia a povedala, že by to malo byť v norme. Nechá lístok lekárovi na stole a zajtra nech len jej zatelefonujem, či je to skutočne tak. Nesúhlasila som. Zajtra prídem, pretože ak mám štítnu žľazu v norme, prečo mám stále problémy v hrdle a okolí. Či aj na to má vlpyv moja obezita, tak ako na všetko iné?

Celý deň nemôžem na toto všetko nemyslieť. Čo sme to za ľudia? Aké správanie to máme? Koľko stojí obyčajný pozdrav, oslovenie, úsmev, pár viet na vysvetlenie skutočnosti, ktorú vidí lekár na monitore? Či aj za to treba zvýšiť platy???

Ani počasie dnes nie je dobré. Ráno bola hmla, nedvíhala sa, premenila sa na dážď. Bez slniečka som to mala ešte smutnejšie :-(

Jediné svetlé miesto dnešného dňa mi pripravil Sagan :-)))

Dnes som si urobila rooibos s citrusmi a zázvorom:




Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!
Daniela!

7 komentárov:

  1. Dani, ja už som dávno stratila ilúzie. Ľudia sú doslova zlí.
    Mám to aj tesne vedľa seba. Suseda si len tak pomyslela, že sme jej otrávili sliepky, lebo jej minulý rok podochli. Tak teraz okrem toho že stále na nás vykrikuje a nadáva, poliala nám nejakou chémiou celý pás pozemku medzi domami, všetko pomaly vysychá. Ešte som stihla (možno prežijú) presadiť odtiaľ žltnúce hortenzie a rododendróny.A nebolo to prvý krát, čo nám liala chémiu na pozemok. Dom sa nedá premiestniť, som z toho smutná. Ešte že máme tú chalupu, kde si môžem ako-tak užiť leto.
    Ale dosť bolo ponosovania. Dani, buď zdravá. Pá. D.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Milý večer a veľa zdravíčka! Hej, najhoršia je zrejme ignorácia ľudí, ku ktorým by sme, naopak, mali mať úplne opačný prístup. Nehovoriac o tom, ak má byť ľudský a starostlivý prístup súčasťou toho profesionálneho ako je to u lekárov, pedagógov, atď.. No a interakcia v rámci pozdravu by mala byť všade. To učím aj 4-ročnú dcérku - keď niekam vojdeme, pozdravíme. :) Ľudia sú niekedy fakt nevysvetliteľne arogantní s márnivým pocitom nadradenosti, ktorý vzali bohvie kde...je to trochu taká malomeštiacka tragikomédia, ktorá sa však nedeje len v malých mestách... Hlavne, nech sme zdraví! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Všade sa píše, že v slovenskom zdravotníctve chýbajú peniaze a ja si myslím, že najviac chýba slušnosť. Presne tak, ako si to opísala Danielka vo svojom príspevku, sa deje v mnohých ambulanciách, nemocniciach, ordináciách...Žiadna úcta,rešpekt,komunikácia či nebodaj empatia. Proste len ďalší prípad,číslo, kus. Možno by sme mali na toto nevhodné správanie upozorňovať samotných lekárov, ale kto sa na to odváži, keď my pacienti sme v ich rukách...Aby som bola spravodlivá, zopár osvietených sa medzi nimi nájde, ale je to naozaj len kvapka v mori.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Danielko, vidím, že je to u vás stejné jako u nás. Pravda je, že úsměv a slušný pozdrav nás nic nestojí, tak taky nevím, proč jsou někteří tak necitelní a co jim udělá se chovat tak, jak by měli a co vůbec na takových místech dělají, no ne?

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Danka,
    tak to ma mrzí...
    Manželík odkazuje, že Tvoje problémy nemajú súvislosť so štítnou žlazou, ani obezitou...skôr alergia alebo niečo so sluchovou trubicou.
    Výšivka sa mi páči a aj to páranie niekedy patrí k tomu...
    Maj sa pekne a prajem Ti veľa pozitívnych ľudí navôkol, páá

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ve zdravotnictví je to tady podobné. I když znám i doktory a sestry, kteří jsou úžasní. Těch druhých je většina … a člověk žasne co je možné. Všechno je v lidech .. jak by to bylo fajn, kdybychom byli k sobě slušní.
    Výšivka se mi líbí už teď. Hodně zdraví Danielko! J.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Veru je to smutné ako sa niektorí ľudia vedia správať a tým znepríjemnia život druhým...nevľúdnosť a nadutosť aj ja najviac vnímam práve u lekárov. Veď je to miesto, kde človek príde so strachom, s nádejou že mu pomôžu a už len vľúdne slovo a úsmev lekára, sestričky zbavia strachu pred vyšetrením, dodajú odvahu ale málokedy to v ambulancii nájdeme, bohužiaľ.

    OdpovedaťOdstrániť