nedeľa 27. januára 2019

Vyšívaná prvotina :-)

Vitajte u mňa!
Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Rastie zeleň navôkol:




Pri nedávnom upratovaní, triedení a vyraďovaní som našla zrejme moju prvú krížikovú výšivku. Základom som sa priučila od spolužiačky na univerzite, ktorá už vtedy vyšívala zložité vyšívané obrusy pre ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby v BA). Ja som nerozumela tomu, ako môže mať toľko trpezlivosti, byť taká zručná a dokázať si zarobiť pár korún (a to naozaj pár) vyšívaním.  Ona nerozumela zas tomu, že dokážem uštrikovať sukňový kostým :-)

Obidve sme bývali dosť ďaleko na to, aby sme chodili na víkendy domov a tak sme ich trávili na internáte spolu. Čas sme si delili medzi povinnosti (nekonečné labáky z F a CH) a ručné práce. Žiadne flákanie sa, potulovanie po BA. To sa ťažko uverí, pretože aj vtedy boli na to možnosti, naozaj píšem pravdu :-)

Ako prvé som vyšila dve malé dečky pre svokru v lete 1977 (vydala som sa rok predtým, po druhom ročníku štúdia na univerzite):








Ešte som nemala potuchy o krajšom ukončení ažurkou. Okraje sú len jednoducho obšité. Ale darček to bol vzácny, svokra ho opatrovala ako oko v hlave. Keď sme likvidovali jej domácnosť, dečky sa vrátili ku mne. Raz začas ich prekladám a spomínam. Keď budú moje deti likvidovať našu domácnosť, všetko pôjde do kontajnera, vzťah k mojim "pokladom" nemajú :-(

 Dnes som mala kávu:


kávu mi doniesol Jurko z Prahy :-)



už historická kávová šálka :-)

75 g zrnkovej kávy za 18 Kčs :-)


Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!

Daniela!


6 komentárov:

  1. Milý večer, to je milé, že ste mali takú parťáčku na intráku. :) Co sa vymetania barov a kaviarní týka, o nič ste veľmi neprišli :) - som si istá, že intelektuálne rozhovory sa dajú viesť aj s ihlou v ruke. :) Ja som na VŠ zase strašne veľa učila v jazykovkách, tak mi ten "pravý" študentský život tiež "unikal". Ale vďaka tomu som nabrala kopec skúseností v rámci práce s ľuďmi už ako študentka. :) A všetky Vaše krásne výtvory určite nájdu ďalších rodinných obdivovateľov- či už psrtnerky synov alebo deti detí neskôr. Ja som k tomuto tiež vzťah nemala, ale obrusy po starkej milujem. Ako aj ju. :) Zvlášť, keď tu už nie je. Ja by som tiež chcela vytvoriť niečo krásne a trvalé, čo po mne ostane a bude mojim deťom, vnúčatám, či priateľom "hladiť srdce". :) Je úplne jedno, čo to bude. :) Dobrú nôcku.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tiež vyšívam od školy ... u maminky som našla všetky svoje výšivky a samozrejme som si ich zobrala ... Ale dečky už neprestieram ... Akosi nemám kde ... Tak sa nimi aspoň kochám a viem, že raz skončia rovnako, ako tie tvoje ... No čo už ... Danka, krásny deň ti prajem ... L.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vyšívané kuchařky, dečky a ubrusy po babičce nepoužívám, ale mám je schované na památku. Takové věci se do kontejneru nevyhazují. Sama vyšívám od školy, kdy nás to soudružka učitelka naučila v rámci pracovního vyučování a stále mě to baví. Měj pěkné dny, Romana

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Danka,
    krásne si sa zabávala už v mladosti :-)
    Určite lepšie (a aj krajšie) ako vymetanie barov a diskoték. Kde skončia moje výšivky neviem, ale zatiaľ sa Kubkovi páčia, tak dúfam, že si niečo odloží na pamiatku. Ja som dostala vyšívané obrusy od svokrinej mamy a mám ich odložené...
    Páá

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Je to zaujímavé ako sa doba mení...predtým mladí trávili voľný čas nad ručnými prácami, dnes nad mobilmi a facebookmi. Len neviem na čo budú o pár rokov spomínať oni :-). Danka, prajem Ti ešte veľa pekných výšiviek.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Danka, otevřela jsi zajímavé téma. V té dávné výšivce jsou i tvé vzpomínky, těch "pár křížků" ti připomnělo dobu před mnoha lety. Měla jsem to podobně, v naší studijní skupině převažovala děvčata, která tehdy také tvořila - tam se pletlo, háčkovalo i vyšívalo. Tak jsme relaxovali mezi zkouškami. Do té doby patří i moje prvotina, která nyní pokrývá konferenční stolek v obýváku. Přišla kamarádka a hned - jéé, já si pamatuju, jak jsi to vyšívala, to bylo tehdy.... a už jsme byly ve vzpomínkách v minulém století. Přeji ti dobré oči a hbité prsty, aby ti další výšivky přibývaly. Jana :-))

    OdpovedaťOdstrániť