Slnko, seno, jahody :-)

Ďakujem vám za milé slová v komentároch na predchádzajúci príspevok!

Pri filme "Slunce, seno, jahody" sa českí a slovenskí diváci dokážu z chuti zasmiať napriek tomu, že je ešte z roku 1983. 

Včera som mala aj ja slnko, seno a jahody. Nie komédiu, možno romantiku :-)

Slnko: 

- opäť sú nádherné slnečné dni, aj keď na našu zemepisnú šírku priteplé

Seno:

- Miško skosil, ja som zhrabala, hospodárka z dediny odviezla na vozíku pre kravy:

toto je už len zostatok, čaká na odvoz :-)

v poli :-)

Jahody:

- sú v prudkej strmine za chatkou s pivnicou

- vyštverala som sa a pár som ich odtrhla

- celé roky som jahôdkovú kytičku dostávala od manžela, už si ju musím zaobstarať navždy sama :-(

A ja ešte pridám "zvončekovú" lúku nad strminou s jahodami:

Namiesto čaju:

Ďakujem vám za chvíľku, ktorú ste venovali môjmu blogu!

Nech sa vám darí!

Daniela

Budem musieť šiť :-)

Ďakujem vám za milé slová v predchádzajúcom príspevku!

Dnešný darček, ktorý som dostala od našich končiacich žiakov, ma zrejme vráti k šitiu. Nuž, a ak mám šiť, musím začať vyšívať :-)

Prekvapili ma. Veď nie som ich triedna učiteľka. Ale pravdou je, že ich mám veľmi rada a zrejme to cítia :-)

Ak mám využiť všetko v škatuľke, musím dlho a veľa šiť:

Aj koncom mája, po maturitách, som dostala darček. Stále mám na duši ťažobu a smútok, takže darčeku som lepšie miesto zatiaľ nenašla:

od Ivanky

Pre najlepšiu učiteľku 😊

a ešte jedno srdiečko - medovníčkové - od Andrejky:

2018/19
Ďakujem za všetko

Milé a krásne darčeky som dostala. Deti moje (tak volám všetkých našich žiakov), ďakujem vám!

Už je pár dní leto a tak som si dnes leto "urobila" aj na okne:

leto s vianočným kaktusom :-)

A dnes mám už aj čaj:

dobrá myseľ

s manželovým medíkom

Ďakujem vám za chvíľku, ktorú ste venovali môjmu blogu!

Nech sa vám darí!

Daniela

Stará plechová krása

Nevyšívam, nešijem, neštrikujem :-(

Učím sa žiť nanovo. Už viem kúriť v peci ústredného kúrenia, kosím trávnik na dvore, bola som v pneuservise na jarnej výmene pneumatík auta, bola som pri elektrikároch, vodároch, v telekomunikáciách ..., teda na miestach, o ktorých som do marca ani nechyrovala. 

Dokonca som bola aj v banke a vybavila som si svoj internetbanking a bezkontaktnú kartu. Nikdy som sa o toto nemusela starať a myslela som si, že aj umriem a potrebovať to nebudem. Bohužiaľ, ten, ktorý sa mi o to celý život staral, ma predišiel.

Mám rada ticho, pokoj, samotu. Lenže ..., nie absolútne ticho, absolútny pokoj, absolútnu samotu. Chýba, chýba, chýba!

Dnešné sobotné predpoludnie som mala spestrené o krásny zážitok. Na ceste z Ružomberka do Dolného Kubína sa v našej dedine na hodinu zastavili títo krásavci:

Vraj ich bolo 80. Najkrajšie pre mňa bolo, že posádky veteránov boli patrične aj oblečení, štýlovo a dobovo. Prišla som si na svoje :-)

Čaj mám bez hodín, nerátala som s príspevkom. A po pravde, tým, že neblogujem, zabúdam na fotenie. Musím, ale hlavne chcem sa v tom polepšiť, tak snáď ten ďalší príspevok bude skôr.

Ďakujem vám za chvíľku, ktorú ste venovali môjmu blogu!

Nech sa vám darí!

Daniela