Som nemožná :-(

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Po dvoch mesiacoch som do rúk chytila vyšívanie. Nemám rada, keď mám rozvýšivaných viac prác, tak aj keď biele hviezdičky na červenom podklade sú jasne vianočné, a popravde ma už ani moc nebavia, predsa som sa pustila do nich. Dovyšívam, ale šitie nechám na adventný čas :-)

Takto som hviezdičky pred dvoma mesiacmi opustila:

a teraz už blízko cieľa:

Konečne napíšem, čo som robila namiesto vyšívania. Ešte v decembri som sa popasovala s viacerými štrikovanými papučami pre deti z rodiny. Pred Vianocami som sa dostala do začarovaného kruhu, z ktorého som sa nemohla vymotať. 

V hlave mi vírilo množstvo aktivít, ktoré by som mala, či mohla, ale nerobila som. Zas som presedela s pohľadom do blba a slzami na krajíčku. A myslím si, že iná už nebudem, že takéto stavy sa mi budú v určitých intervaloch stále vracať :-(

Tri týždne som strávila s Jurkom, to bolo hneď lepšie. Pod stromčekom som mala knihu a Danka až 4. Chceli sme jej ich pôvodne poslať do Prahy, ale povedala, že aj tak ich hneď čítať nebude, tak ostali doma.

Začala som čítať. Najskôr moju knihu. Veľmi sa mi páčila. Chvíľami som sa pri čítaní pristihla pri tom, ako spomínam na obdobie spred 7,5 rokmi, kedy som vymenila aktívne čítanie za vyšívania.

Ja som už raz taká, ak niečo robím, robím to naplno. Hodne som čítala v mladosti, na vysokej škole som len zmenila žáner. Beletria sa zmenila na odborné knihy a skriptá :-)

Potom bola rodina, deti, práca. Kniha do rúk sa mi dostala len sporadicky a jej čítanie bolo nekonečné. Deti však z domu odišli a my s manželom sme sa začali venovať tomu svojmu - on včielkam a ja knihám :-)

Bola som pravidelným čitateľom kubínskej knižnice. Presne dovtedy, ako som začala vyšívať. Bolo to v lete 2013. A keď vyšívať, tak vyšívať. Celá ja, v plnom nasadení, "o sto dušu" :-)

Teraz som dva týždne v procese rozhodovania. Idem čítať, či vyšívať? Ako závidím ľuďom, ktorí si vedia voľný čas rozdeliť medzi viac aktivít. Napríklad Milky z blogu "To lepšie ešte bude..." . Ona sa venuje háčkovaniu, štrikovaniu, šitiu a popritom dokáže stále niečo čítať. Obdivujem ju! Ja si to v hlave  aj usporiadam, ale výsledok je vždy rovnaký, neviem to :-(

Keby že je čas "normálny" a knižnice fungujú normálne, už som tam. Ale keďže je čas "nenormálny", na rozhodovanie mám viac času :-)

Beletriu už dávno nekupujeme. Občas niečo deťom, ale aj oni chodili do knižnice.

Jurko mi navrhol kúpu čítačky Kindle. Totiž moje deti už dávno čítajú tak. A veď aj by som bola za, kráčam s dobou, alebo sa snažím za ňou utekať, ale zatiaľ som to posunula na druhú koľaj :-)

No a nesmiem zabudnúť napísať, že najviac času každý deň venujem dištančnému učeniu. Viem, rodičia si myslia, že učitelia nič nerobia, nahrádzajú ich oni, ale verte mi, nie je to tak. Moje dištančné vyučovanie mi zaberá o dosť viac času, ako keby sme sa učili prezenčne. Veru tak, a to učím stredoškolákov. Myslím, že učiť malých žiačikov je ešte náročnejšie.

A čo som to za ten mesiac prečítala? Aj som odfotila:

moja kniha:

Dankine knihy:

spolu 1838 strán

Čo bude ďalej, to je v mojich bielych hviezdičkách :-)

Čajíky popíjam, ale dnes som si dala aj vitamíny, kyslá kapusta a voda z nej - u nás sa volá kapustnica:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!

Slzy radosti :-)

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Stále nevyšívam, neštrikujem, nešijem. Aj som už mala v pláne dnes napísať, čo robím, ale nedá sa, mám niečo dôležitejšie.

Málokedy mi niekto zazvoní, dopoludnia už vôbec. Dnes ma zvonček vyviedol z normy. Kto to môže byť? Och, a ja ešte v pyžame :-)

Trochu to trvalo, kým som otvorila. Mladý neznámy muž. Prišla mi pošta, lepšie povedané balík. Nič som predsa neobjednávala, žeby to bol omyl? Meno i adresa súhlasili, je to moje.

Do očí sa mi nahrnuli slzy, slzy radosti. Balík som dostala od blogerky Aďky. Len tak, z priateľstva. Aďka ma takýmto spôsobom prekvapila už viackrát. Cením si to o to viac, že ide o milú, mladú a veľmi šikovnú osôbku. Nie je to krásne? Priateľstvu vekový rozdieľ neprekáža :-)

Aďka vie, prečo už druhý rok blogujem málo. Vie, že moja psychika sa počas dňa rýchlo mení, smútok sa mieša s radosťou, slzy s úsmevmi. A myslím si, že iné to už ani nebude :-(

Dnes som mala dôvod na úsmevy. Lenže ja to mám tak, že aj radosť prejavujem slzami a preto som slzila :-)

Aďka, ďakujem ti za priateľstvo, ďakujem ti za krásny darček!

to najväčšie je nástenný kalendár na nový rok

autorom kalendára je Juraj, Aďkin manžel, hubár, akého len tak nestretnete

Vybrala som pár obrázkov húb:

Vyšívacia látka z Nemecka, na naše pomery veľmi drahá, viem to, v Mnichove som pri cene len hlavou krútila, rámik na obrázok a ovocný čaj:

Takže dnes som mala o čajový "dejchánek" postarané, celý byt mi prevoňal:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela

Pravá biela krajina

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Navyšívam, neštrikujem, nešijem, čo robím? O tom možno nabudúce :-)

Človeče, chceš ísť do obchodu? Zober lopatu a odhrň sneh, nech môžeš vytiahnuť autíčko z garáže :-)

To bolo vo štvrtok, dnes ho je oveľa viac, už som sa s ním popasovala trikrát a dnes môžem zas. Ale keď zasvieti slniečko, je to nádhera:

Moje výhľady z okien dnes ráno hovoria, že musím ísť na prechádzku:

husto sneží :-)

a už vyšlo slniečko :-)

Sedieť celý deň doma by bol hriech, však? Ešte počkám na druhé kolo obrovského slalomu a idem :-)

Na prvé kolo som sa pripravila takto:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela

Štartujem :-)

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! 

Po vyše mesiaci som tu zas. Zatiaľ zdravá, čakajúca na vakcínu. Vidím v nej vyslobodenie a návrat do normálneho života. Podľa veku som sa zaradila do druhej fázy očkovania, podľa vykanávajúceho povolania až do tretej, takže druhá vyhráva a čakám :-)

Človek by si myslel, že obmedzenie pohybu mi dopraje viac vyšívať. Ale kdeže, nevyšívam, nedokončila som ani vianočný motív :-(

Ešte pred Vianocami som pripravila darčeky pre koledníkov, ktorí mi každoročne nosia oblátky. Tentokrát som im a ich súrodencom uštrikovala papuče, a tiež nakúpila nejaké mlsôtky :-)

Ako po ostatné roky, čakala som, že koledovať prídu Oliver a Zuzka. Niekde sa stala chyba, prišli dve cudzie dievčatká, Katka a Romanka, dvojičky. Bola som spokojná aj tak, lebo na dvojičky som vyťažená, asi preto, že ich mám aj ja. Akurát s papučami som sa netrafila, takže išli tam, kde boli plánované. Fotky koledníkov nemám, bola som zaneprázdnená prácou. Manželov bratranec mi akurát prišiel vyčistiť kotol ústredného kúrenia. Som rada, že na mňa nezabudol :-)

Domov mi prišiel iba Jurko z Bratislavy, Danka musela ostať v Prahe. Miško a Maťko na Vianoce dávno domov nechodievajú. 

Upiekla som štedrovečerné opekance a vianočku, ale fotila som málo, takže ich mám len pred pečením:

zapletal Jurko

Viac ako tri týždne sme si vo dvojici "lebedili, debatili, vegetili", ale aj prejedali sa:-(

zemiakový šalát, rodinný recept

koláčiky sme dostali od Alenky, toto ja nedokážem :-(

dotvorenie atmosféry :-)

ako každé Vianoce, hra s legom nechýbala :-)

Včera mi už Jurko odišiel. Upiekla som mu kysnuté makové koláčiky:

 

Každý deň sme si spolu čajíčkovali a kávičkovali. Dnes som v tom už bola sama:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!