Oravský hrad

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Pokračujem vo výrobe tekvičiek. Bola som si k pôvodným 300g vlny prikúpiť ďalších 200g:

 

Oravský hrad je jedna z najkrajších a najznámejších historických pamiatok na Slovensku – majestátne sa týči na strmej skale nad riekou Orava pri Oravskom Podzámku.

Stručná história Oravského hradu:

Začiatky:

13. storočie (okolo 1241–1267) – hrad vznikol po tatárskych vpádoch ako kráľovská pohraničná pevnosť. Jeho úlohou bolo strážiť dôležitú obchodnú cestu do Poľska a brániť severné hranice Uhorska.

Najstaršia časť je Horný hrad, postavený na vrchole skaly. V priebehu storočí patril mnohým významným rodom – napríklad Thurzo, Csáky a ďalším. V 15.–16. storočí sa rozšíril o Stredný a Dolný hrad, čím vznikla veľká pevnosť s tromi obrannými líniami.

Najväčší rozkvet priniesol rod Thurzo (16. storočie) – prestavali hrad do dnešnej podoby, vybudovali obytné časti a urobili z neho administratívne centrum Oravy.

Hrad viackrát vyhorel, najničivejší požiar bol v roku1800, keď vyhoreli strechy a interiéry. Potom bol dlho v zlom stave, až kým nezačali rekonštrukčné práce v 20. storočí.

V roku 1922 sa na hrade nakrúcal slávny nemecký nemý film Nosferatu – symfónia hrôzy (jedna z prvých filmových verzií Drakulu).

Dnes je hrad múzeom – Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava.

Prečo je jedinečný?

- Stojí na 112 metrov vysokej vápencovej skale – pôsobí, akoby „vyrastal zo skaly“

- Má trojposchodovú stavbu (Horný, Stredný a Dolný hrad)

- Uchováva expozície o histórii Oravy, prírodovedu, archeológiu aj umelecké zbierky

 

Týmto vás pozývam na návštevu tohto skvostu, neobanujete!

Dnes predstavujem ďalší Maxíkov čaj:

Čaj som si urobila do vzácnej šálky, ktorú som už dávno oplakala. Myslela som si, že sa nešťastnou náhodou rozbila pri komplexnej renovácii bytu a manžel mi to radšej nepovedal, lebo vedel, ako mi na nej záležalo. A vedel, že by si to "zlizol" práve on :-) 

Teraz Miško robil poriadky v humne a šálku našiel. Poklad je objavený :-)

A prečo je šálka poklad? Nuž preto, že osôbka, od ktorej som ju dostala, už viac rokov nie je medzi nami. Chýba blogerkám, ktoré ju poznali vďaka jej umeleckým fotografiám z jej chutnej kuchyne i z jej vychádzok prírodou, ale aj jej ručných prác - aj šálka jej jej práca. Zaspomínajte si na Lauru a kliknite si na jej blog, v písaní ktorého chcela pokračovať Laurina dcéra Katka, ale akosi jej to nejde.

Taká vzácnosť zaslúži viac foto:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Nové chute z reštaurácie i z mojej kuchyne

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

 Tri trojice tekvičiek mám hotové, ale vlnky mi zostali, tak budem pokračovať. Všetky budú darčeky:

Indická kuchyňa je pre mňa cudzia. Dvakrát som ju vyskúšala v mníchovských indických reštauráciách. Na Orave sa taká nenájde, ale Miško zistil na internete, že jedna indická reštaurácia v Žiline sa teší dobrým recenziám. A tak sme ju vyskúšali aj my. Keďže je India obrovská krajina, jej jedlá sú rozmanité. V reštauráci nám povedali, že sa orientujú na kuchyňu južnej časti Indie. Samozrejme, že dávajú pozor na ostrosť jedla a každého sa spýtajú, akú kto znesie :-)

v indickom chlebíku - naan - som zistila rozdiel,
tento mal chuť nášho chleba, zrejme použili chlebovú múku, 
bol výborný

tri druhy jedla, všetky výborne chutili,  indická kuchyňa je veľmi dobrá

A keď sme už boli v Žiline, absolvovali sme aj prechádzku mestom:

Mám ešte jeden experiment v kuchyni. Dva týždne som si varenie užívala s Maxíkom. Vyrástol z neho dobrý kuchár. Obdivujem ho, lebo ja v jeho veku (23) som bola už vydatá, mala som prvé dieťa, ale stále som bola vysokoškoláčka ako on, a moje varenie sa vtedy nedalo ani len nazvať varením, prakticky som nevedela o varení nič :-(

K zelenine dva zemiaky, uvariť, rozmixovať, dochutiť a k tomu celestínske rezance - obyčajná palacinka:

Polievočka bola skvelá, pochvalu sme dostali aj od Miška. A v podstate to bola len záchrana zostatkových palaciniek z predchádzajúceho dňa. Aj tie robil Maxik. A keďže v Nemecku nemajú múku hladkú, polohrubú a hrubú, len jednu, pýtal sa ma, akú múku na palacinky používam ja. Bola to hanba, ale ja žiadnu, pretože celý život robím palacinky z polotovaru, ktorý použijem ako múku a pridám vajcia a mlieko. Večer sme sa rozprávali s jeho druhou babkou a tej sa tiež spýtal na to isté. Dobre sme sa zasmiali, lebo babka tiež nepoužíva žiadnu, lebo palacinky nikdy nerobí. Má to ten môj vnuk jediný za babky :-)

Prečítala som:

Dnes druhý Maxíkov čaj - zelený - v šálke, ktorú som dostala od jeho rodičov:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela