pondelok 27. januára 2025

Nepíšem, lebo nič nerobím :-(

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! A že bol ten posledný dobre dávno uverejnený! Dokonca aj email-om ma jedna čitateľka vyzvala k písaniu. 

Nuž, pravda je taká, že môj blog sa venuje hlavne mojim ručným prácam, vyšívaniu, šitiu a štrikovaniu. A keď nič nerobím, nemám o čom písať :-(

A prečo nič nerobím? Je to zložitejšie. Trocha preto, že stále nie som zdravotne fit, stále mám hlavu ako na kolotoči, po vyše mesiaci prišla druhá epizóda, našťastie o triedu slabšia ako prvá, cez Vinoce som si užívala prítomnosť dvoch mojich detí, potom som dostala nádchu a tá ma skolila nie na týždeň, ale na tri. 

Žeby výhovorky? Žeby lenivosť? Žeby staroba?

Spomenula som si na jednu starú tetu z našej ulice. Vtedy bola pre mňa stará. Mladému človeku sa rýchlo zdá byť človek starý :-) Bola to jednoduchá žienka z poľnohospodárstva, úprimná, čo na srdci, to na jazyku. Vždy pri stretnutí sa rada spýtala čo som varila. Pýtala sa rada a veľa, ale o sebe rozprávať nechcela. Čudovala som sa, keď som ju raz v autobuse vyzvala, aby si sadla ku mne a na moju otázku ako sa má, odpovedala. Odpoveď mi utkvela v pamäti. Viackrát som ju vyslovila pri rôznych situáciách týkajúcich sa staroby. A poviem ju aj vám: Tá staroba je taká trapná! Nech je tete zem ľahká!

Je to svätá pravda, staroba je fakt trapná :-)

A aby toho nebolo málo, mala som problémy s vykurovaním. Emailom mi moje tepelné čerpadlo oznamovalo, že mám error 702. Preposlala som ho na servis a servis mi oznámil, že mám pokazený štvorcestný ventil, objednali ho a prídu mi ho vymeniť. Našťastie čerpadlo pracovalo aj napriek chybe. Prišiel mladý muž opravovať, ale pršalo a to vraj vtedy robiť nemôže. Dohodli sme nový termín s pomocou predpovede počasia. Prišiel, vymenil, ale snáď nebol ani v Žiline a už som zas dostala email s oznamom error 702. Preposlala som ho a po dvoch dňoch mi servis oznámil, že mali celú dodávku ventilov chybnú, teda objednali nové a potom mladý muž príde zas. 

Ale to začalo mrznúť a para z čerpadla vďaka zlému ventilu zamrzla v ňom a to znamenalo, že síce vrčalo, ale nehrialo. Pre takýto prípad mám kotol na peletky, ale keďže skoro dva roky nebol pustený, bála som sa ho spustiť. Navyše v lete som dala rekonštruovať komíny a nevedela som, ako budú fungovať. 

Takže som volala iný servis. Majster prišiel, kotol spustil, všetko išlo ako malo, odišiel a po hodine som zistila, že kvapká z iného ventilu. Podložila som tam čajník, ktorý už nepoužívam a bežala som za susedom. Doma nebol, ale bol doma ich syn a ten ma vytrhol z totálnej biedy. Už som myslela, že budem celú noc vylievať vodu z čajníka, lebo väčší hrniec sa tam nezmestil. Mladý Maťko odfotil, poslal kamarátovi inštalatérovi vodárovi, ten poslal svojho pracovníka aj s novým ventilom a o pol hodiny bol problém vyriešený. O pár dní prišiel aj mladý muž a spojazdnil čerpadlo. 

Neviem, či mi to niekto uverí, pretože ja som v podstate nič nerobila, len posielala emaily, telefonovala a stála pri majstroch, ale bola som z toho taká vyčerpaná, akoby som ručne kopala zákopy :-)

Ale čítam! Na výber kníh mám šťastie. Chodím do mestskej knižnice a užívam si to. Aby som tam mohla chodiť každý mesiac, vyberám si len dve knihy. Ak má kniha viac ako 600 strán, iba jednu. Prečítala som:







Niečo z fotoaparátu:





Kvietok od Maňušky odkvitol, našťastie som ho nevyhodila, vyrástol druhý:




Nakoniec retro šálka číslo 65 a v nej jazmínový čaj s mangom, nádherná vôňa:


 


Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela



piatok 6. decembra 2024

Výročia

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! 

Píšem po dlhšom čase, ale na mojej ručnej práci to nevidieť. Mám síce doštrikované, ale dorábanie mi akosi nejde :-(




Dnes od rána žijem dvoma výročiami. Jedno je v pohode, druhé mi tlačí slzy do očí. Začnem smutným: dnes by mal 73 rokov môj manžel. Obrovská škoda, že nám osud nedoprial tráviť starobu vo dvojici. Akoby sme mali predurčené žiť spoločný život  len v starostiach. Teraz, keď by sme si ho mali užívať (aspoň ja som si vždy predstavovala dôchodok tak), musím tu byť sama. A plačem tu ...

Druhé dnešné výročie je krajšie. Dnes má môj blog 11 rokov. O jeho písaní som uvažovala dlho, no nenachádzala som hlavnú tému, ktorej by sa blog venoval. Deti mi radili, nech píšem o varení, vraj tak ako varím ja určite nevarí veľa ľudí. Áno, je to pravda, pretože varím, často aj pečiem, bez receptov. To, čo sa mi mimoriadne vydarí, tomu deti dajú názov a už to zaradíme do jedálneho lístka. Čo sa nevydarí, vypustím z hlavy. Pri takom varení musia byť skvelí stravníci, čo zjedia všetko. Teraz, keď varím už len pre seba, experimentujem stále :-)

V lete 2013 som začala s krížikovým vyšívaním. A intenzívnym. Téma blogu bola na svete. Dátum prvého príspevku som stanovila tak, aby som si ho ľahko zapamätala. A čo si žena najľahšie zapamätá? Dátum narodenia svojho manžela :-)

Skúste sa pozrieť na archív blogu, uvidíte moju blogérsku aktivitu. Vyzerá to tak, že tento rok bude najbiednejší. Veru, už som zo dva razy mala nutkanie blogovanie zanechať, ale ... hovorím si: Danuška, píš, nech vieš, že žiješ :-)

Aj na november mi pripadli dve výročia, teda jedno výročie a druhé skoro výročie. Začnem tým skoro výročím. Pár rokov mi na messenger píše ku dňu učiteľov niekdajší žiak Ondrej. Veľmi milé, že si na mňa spomenul a takto ma vyhľadal. Teraz ma pozval na pomaturitné stretnutie po 30-tich rokoch. Poviem pravdu, vôbec som si nepamätala o akých študentov ide. 

Aby som nešla na stretnutie naslepo, zatelefónovala som do školy, môjho prvého pôsobiska (mala som iba dve), a poprosila o katalógové listy. Márna snaha, všetko je už dávno v okresnom archíve. 

Keďže čas je jediná komodita, ktorej mám nazvyš, pobrala som sa do okresného archívu. Akurát bola obedná prestávka, tak som hodinu strávila "pochodovaním" mestom. Vyzimená som vošla do malej čakárne a prvé, čo som si uvedomila, bola teplota. Dávno som nebola v tak prehriatom priestore, všade sa na kúrení šetrí. Fajn, tu sa dobre vyhrejem :-)

No nevyhriala som sa. Otvorili sa dvere a už som bola na rade. Čo si želáte? Keď som pánovi v strednom veku vysvetlila čo chcem, ten len na mňa pozeral, dobre že oči nevyočil, vraj pani a to vám je načo?

O pár minút som katalógové listy z roku 1994 (maturovali v máji) mala v rukách. Bože, to boli časy, všetko písané mojou rukou. Teraz už pomaly ani písať neviem :-)

Pri druhom čítaní menného zoznamu triedy sa mi v pamäti otvorili niektoré "šuflíčky" a už bola pani triedna v obraze :-)

Stretnutie malo byť v sobotu 16. novembra. Veľmi som sa tešila. Až tak, že v noci o druhej som sa zobudila, krútil sa so mnou celý svet a vracala som. V takom stave som bola ešte o desiatej, tak mi nezostávalo nič, len zavolať Ondrejovi, že veľmi ľutujem, ale na stretnutie nie som schopná prísť. 

Neumytá, neučesaná, z postele prejdená na gauč, s kýblikom na grcanie na konferenčnom stole, pripravená na smrť. Niekto zvoní. Kto ide ku mne práve teraz? Dlho mi trvá postaviť sa, dám na seba župan, chodím len pridržiavajúc sa stien, otváram dvere. Ondreja som spoznala hneď, Evku až keď začala rozprávať a Jozefa som nespoznala vôbec.  Traja zástupcovia triedy prišli s veľkou kyticou. Moje prvé slová: Deti moje! To som povedala päťdesiatnikom :-)

Hodinku som sa snažila byť pri rozume, bolo to však ťažké. Povedali o sebe a spolužiakoch, väčšiu polovicu som ani nevnímala. Nebola som schopná ani urobiť kávu či čaj. Ale aj tak: Ďakujem vám, deti moje!

Zle mi bolo ďalej. Posledný raz som vracala v nedeľu ráno. Večer prišiel z Mníchova Miško. Nie preto, že som nanič. Už to mal v pláne. 

Aj s kamarátkou Maňuškou sme mali plán na nedeľu. Lepšie povedané, Maňuška naplánovala a ja som sa mala len zúčastniť. Mali sme ísť na Hrebienok pozrieť Ľadový Dóm. Neboli sme :-(

V pondelok ma Miško odviezol k lekárovi. Nuž tak vám poviem, síce som nezomrela, ale k odborným lekárom sa nedostanete a to sú ešte len vo výpovedných lehotách. Čo bude od januára, keď všetci pôjdu pracovať do zahraničia? 

Tri dni som nejedla a nepila. Áno, aj nepila. Keď som si uvedomelo dala vodu, aj tá zo mňa o chvíľu vyšla. Večer som zjedla dva sucháre, ale po kúskoch, takže mi to trvalo skoro dve hodiny. Zostali tam, kde som chcela :-)

A prišiel utorok, 19 november. Ráno o 7:25 som mala 70 rokov! Dala som si malý krajec chleba s maslom a čierny čaj. O 13. h sme išli s Miškom po Lenku a išli sme do Terchovej. Na rady Jurka som si nedala bryndzové haluška. Narodeniny som oslávila porciou držkovej polievky :-)

S trochou humoru som opísala štyri výročia. Mimoriadne bez foto. Áno, až tak mi bolo zle, že som ani nefotila. Dokonca ani krásnu kyticu kvetov od študentov. Zajtra to budú tri týždne a ešte stále mi z nej niečo zostalo:


A rozkvitol mi darček od Maňušky:


Prečítala som:

krásne čítanie :-)



Nakoniec vianočný čaj v retro šálke s poradovým číslom 64:



ak máte komu, naservírujte mu dvakrát denne svoje ❤️

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela



utorok 12. novembra 2024

Tlačí sa zima

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! 

Moja práca pokračuje pomaly, pretože sa viac venujem čítaniu a prechádzkam. Už tretí mesiac som bez školy a začínam pociťovať nedostatok spoločnosti mladých ľudí. Vždy som dostávala otázku ako to s tou dnešnou mládežou môže vydržať a ja som nieže vydržala, ja som ju "žrala" :-)

Takže najskôr práca:


Včerajší deň patril Martinovi. Už sme si zvykli, že nechodí na bielom koni ako kedysi, mali by sme začať meniť niektoré pranostiky. Nesneží, ale nočné mrazy dávajú o sebe vedieť. Včera som dokonca už pri západe slnka našla miesta, kde ani obedňajšie zubaté slniečko nezasiahlo:






Ráno sa budíme do hustej hmly, cez ktorú sa slniečku podarí predrať až tesne pred obedom:




V našom kostolíku mali v nedeľu poďakovanie za úrody. Nevystihla som fotenie výzdoby dnu, tak aspoň sa mi podarilo v slnečných lúčoch odfotiť vstup:





Najkrajšou výzdobou je už bez lístia jabloň, ale stále obsypaná úrodou. Jabĺčka sa na strome budú držať celú zimu a neopadajú ani na jar, budú ich musieť obtrhať:



A jedno zabudnuté jabĺčko som našla aj v prírode:


Prečítala som:


pekné :-)

A už retro šálka číslo 63:




O čaji Pu Erh sa viac dozviete v staršom príspevku TU. Vždy sa rada takto vrátim do minulosti, hlavne preto, aby som videla, ako som kedysi veľa vyšívala :-)



Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

pondelok 28. októbra 2024

Farby jesene

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Moje štrikovanie je v polovici:


A áno, Aďka uhádla, bude to vankúš :-)

Máme babie leto. Zrána hmla, deň slnečný, veterný a hlavne farebný. Večer ochladenie a od nedele rýchlo tma (zmena času). Milujem to! A užívam si to!

V jasenovskom chotári:










V piatok som sa išla prejsť po meste, lepšie povedané: poza mesto (DK):







V sobotu som zlákala na prechádzku Lenku. Nad Istebným:





Aj dnes je krásne, takže pôjdem :-)

Urobila som si výstavu vankúšikov s jesennou tématikou:






Prečítala som:




Je to o blogerkách a influencerkách v Bratislave. Neviem, či som už taká stará a hlúpa, ale ak je toto náplňou života a spôsobom živobytia, ba až blahobytu, tak ľudstvo padá na dno a nezaslúži nič, len tretiu svetovú ... Je mi ľúto, že to píšem, pretože myslím, že sme jej blízko a mám z nej strach. Svet má kopu starostí a vyrába si nové, stále desivejšie a ničivejšie. Kde sú múdri, silní, spravodliví? Kto nás z tohto marazmu vyvedie?

Viem, nie som kompetentná na analýzu svetového mieru a jeho udržateľnosti, preto vám radšej ukážem retro šálku čislo 62. Kedysi patrila Jurkovi. V nej jazmínový čaj z krásnej štíhlej škatuľky, dostala som od Maťka:




Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela