Venček č. 4

Vitajte u mňa! Po dlhom čase nemám ani jeden komentár. Nuž, sušené mäso nikoho neoslovilo :-)

Mám to hotové a kto by mal záujem o kúpu predlohy, nájde ju a veľa iných  v obchode Nurdan Kanber TU:

Musím zmeniť svoju pracovnú činnosť. Stále vyšívam, sem-tam štrikujem, ale nič nedovediem do konca. Aspoň niečo musím do týždňa ušiť :-)

Začala som hneď dnes. Dokončila som štrikovaný venček, darček pre Ali (asi preto, že to bolo najjednoduchšie - zošiť a uviazať mašličku). Vyskúšala som ho v mojej kuchyni, ale hneď odložila a tam si počká do augusta. Kde ho Ali bude mať, to neviem, ale Maxík povedal, že ona mu už miesto nájde :-)

farbu vybral Maxík

Kto chce vidieť aj venčeky 1, 2, a 3, klikne si na tento odkaz :-)

Ešte v utorok môj manžel predpovedal, že v piatok príde na Oravu zas slnečné leto. Celé predpoludnie to vyzeralo na poriadnu búrku. Bolo zamračené, teplo a mimoriadne dusno. A tu zrazu vyšlo slniečko a teraz naozaj máme zas leto :-)

Takýto mám pohľad z okna mojej izbičky:

teším sa, nad stromami vidím mesiačik :-)

A takéto pohľady sa mi naskytli pri podvečernej prechádzke s Borom (sú s časovým rozdielom asi 15 minút):

Na FB sa už dva dni neomiela nič iné, len Sagan a jeho súkromie. Nič ma po jeho súkromí, neprináleží mi súdiť ho. Pre mňa je to pán Cyklista, áno s veľkým C, dnes to opäť dokázal!

A k dnešnému vydarenému cieľu som mala čaj:

čaj cisárov

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!

Daniela!

Sušené mäso

Vitajte u mňa!

Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku! Jedna Grácia je identifikovaná. Spoznala ju čitateľka Mária :-)

Počasie nám nepraje. I keď teplota je obstojná, oblačnosť a občasný dážď ma už začína hnevať. A ani vyšívanie mi nejde akosi od ruky:

Otvorila som 60 gramové vrecúško so sušeným mäsom. Vraj si ho môžem vyhrýzať ako zemiakové lupienky :-)

Sušené mäso mi doniesol v máji Miško. Priznávam, že som bola veľmi prekvapená, že je pre mňa. Myslela som si, že je to darček pre Bora :-)

s príchuťou zeleného korenia a cesnaku

Hneď po otvorení som zacítila príjemnú mäsovú vôňu. No, príjemnú asi pre mňa, mäsožravca.  Môj manžel si dá radšej niečo sladké. V poslednom čase je zaťažený na perníky a pikao (kondenzované kakaové mlieko v tube).

Polovicu som už zjedla, druhú si nechám na zajtra. Extra sláva to nie je, ale pri čítaní si hryzkať, tak to celkom ide :-)

Kúpila som si zaujímavú chryzantému:

Hudbu nepočúvam, ale to už viete. Občas sa však naskytne výnimka. To vtedy, keď mi manžel pošle odkaz na nejakú starú skladbu. Už druhý deň si počúvam túto:

Dnes som si urobila oolong (kto chce o ňom vedieť viac a navyše vidieť moju vtedajšiu výšivku, nech si klikne na odkaz):

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!

Daniela!

Tri Grácie :-)

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Vyšívala som len ráno:

Celé poobedie som strávila s mojimi kamarátkami, Hankou a Maňou. Celé štyri roky štúdia na gymnáziu sme tvorili nerozlučnú trojicu. Navzájom sme si pomáhali pri štúdiu, spolu sme chodili trikrát v týždni do kina, absolvovali sme tanečnú, každý podvečer sme sa spolu prechádzali a rozoberali "politiku na blízkom východe", spolu sme sa radovali i smútili,  navzájom sa utešovali i povzbudzovali, ...

Po čtyroch rokoch sme sa rozpŕchli na vysoké školy. Hanka do Prahy a už tam aj ostala, Maňa do Košíc, odtiaľ za prácou do Prievidze, potom sa vrátila do Istebného k starnúcej a chorľavej mame a nakoniec spolu s mamou zakotvili v Osádke, nuž a ja do Bratislavy a odtiaľ, už vydatá, do Jasenovej. 

V roku 1974 sme sa rozišli a už sme sa v trojici viac nezišli. Až dnes! Hanka prišla z Prahy na týždeň k bratovi, dohodli sme sa a išli sme k Mani. Stretnutie to bolo dojímavé, so slzami, aj teta mala veľkú radosť z nášho stretnutia :-)

Vyrozprávali sme sa, zaspomínali, zasmiali a ešte dlho by sme vydržali, len čas je neúprostný. Takmer šesť hodín spolu a nám to ubehlo ako voda. Ani sme sa spolu nevyfotili :-(

Doma mi nedalo a našla som pár starých fotiek. Starých a nekvalitných, ale snáď na nich niečo bude vidieť:

tri Grácie v akcii:-)

Trocha z wikipedie:
Charitky (v gréckej mytológii) resp. Grácie (v rímskej mytológii) (gr. Χάριτες - Charites, lat. Gratiae) boli starogrécke (resp. starorímske) bohyne pôvabu a krásy, dcéry najvyššieho boha Dia a ókeanidy Eurynomy.

tri Grácie na chate na výlete v druhom ročníku :-)

tri Grácie sedia na vedrách na zemiakovej brigáde :-)

tu nám jedna Grácia chýba, určite je vľavo, či vpravo, lebo dve Grácie sa pozerajú každá v inú stranu :-)
je to na stužkovej slávnosti 23. novembra 1973,
inakšie tu a vtedy som sa ja zoznámila s mojim manželom  a odvtedy sme spolu:-)

Viac som nenašla :-(

Čaj bol dnes až po našom stretnutí a v príslušnom servise - Tri Grácie:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!

Daniela!

Dedinská romantika :-)

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Po vyšívacej romantike Paríža som sa vrátila do romantiky na dedine:

A kúsok romantiky z našej dediny mám pre vás aj v dnešnom príspevku. Pokojne sa môže volať aj "Kopy hnoja":

K tomu malú "průpovídku":

V marci 2001 sme boli na svadbe najstaršieho syna Miška v Bratislave. Ali, naša nevesta, pochádza z Petržalky (bratislavské najväčšie sídlisko). 

Predpoludnie svadobného dňa sme s našimi dvojičkami (mali vtedy 11 rokov) strávili prechádzkou po Petržalke. Deti boli nadšené, že sa dostali do hlavného mesta, ale po dvoch hodinách v uliciach sídliska boli znechutené a povedali vetu, ktorá sa stala našou rodinnou frázou: " Radšej žiť s jasenovskými lajnami na ceste, ako žiť tu!"

Viem, mnohí obyvatelia Petržalky sa teraz môžu voči tomu ohradiť, dokonca aj uraziť. Preto sa všetkým ospravedlňujem! A viem, že po vyše sedemnástich rokoch sa viaceré časti sídliska zmenili k lepšiemu. 

Môj dnešný čaj:

zelený s malinou a mätou

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!
Daniela!