O Hromniciach po Hromniciach :-)

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! Aďka, nám by na naše plány xx nestačilo ani 5 životov :-)

Myslela som si, že výšivka bude dnes hotová, no nie je. Vyšívanie mi nejde takou rýchlosťou, ako kedysi. Dôležité pre mňa však je, že vôbec vyšívam:

V pondelok, 2. februára, som si pozrela na čt2 o 18:05 krásny dokument o Hromniciach. Ak máte chvíľu času, pozrite si, dokument nájdete v archíve.

Dozvedela som sa, že Hromnice sú sviatkom už z čias predkresťanských, pohanských. Nejdem tu vypisovať o múdrostiach, ktoré sú popísané v rôznych článkoch internetu, pretože každý má na to svoj názor. 

Ja som sa v pondelok zamyslela nad tým, čo si pod Hromnicami predstavujem ja. Nuž, ako prvé mi napadlo: na Hromnice o krok více, čo znamená, že sa predlžuje deň a to je fajn. Ako druhé mi napadlo, že sme v polovici zimy a teda sa už bude pomaly otepľovať. Tento sviatok mám, ani neviem prečo, spojený s pálením sviečok, tzv hromničiek. A veru o nich som sa viac dozvedela v dokumente. 

A keďže už dlhšie plánujem vychádzku do zimnej prírody, vyviezla som sa dnes na aute na Brestovú, kde sa dobre parkuje a prešla sa po okolí. Pôvodne som chcela zájsť ďalej, ale keď som videla už druhú líšku, ako sa pristavila a pozrala sa na mňa, otočila som to :-)

Sliedila som po stromoch a chcela som vidieť niečo takéto:

Našla som len toto:

Na konárikoch tŕňov som našla trnky:

Pár som si ich odtrhla a doniesla domov. Kedysi, ešte keď som netrpela alergiami na všetko, by som ich hneď aj hodila do úst. Teraz si ich najskôr umyjem a pomaly po jednej zjem, lebo čo ak ma chytí svrbenie a začervenanie pokožky? To nechcem ...

Ale boli výborné. Mrazy z nich "vytiahli" trpkosť a dodali im sladkosť.

K páleniu sviečok mám toho menej. Ak si zapálim nejakú, tak naozaj len v zime a najradšej obyčajnú maličkú čajovú. Tak za pár posledných dní, keď sa vôbec neukázalo slniečko a Choč sa schovával v celodenných hmlách, som si odfotila toto:

Z prechádzky zimnou krajinou som sa nevrátila hneď domov. Už mi odkvitli tri hyacinty a tak som si naplánovala, že si kúpim cyklámen. Zašla som do, podľa mňa, najlepšieho kvetinárstva v meste, ale sklamalo ma, cyklámeny ešte tento rok nemali, pritom by práve teraz mal byť ich čas. Prekvapila ma predavačka, pretože mi poradila, kde ho kúpim. Videla ho v Lidl. A pritom mohla dúfať, že ak nemajú cyklámen, kúpim si u nich niečo iné. Páčilo sa mi to a tak som je na oplátku pochválila ich obchod :-)

Išla som teda za cyklámenom ďalej, ale ďalšie sklamanie:

Smutný pohľad, však?

A tak som si kúpila kytičku narcisov za 3€:

Pozerám na ne teraz a vidím, že za 7 hodín vo vode a v teple sa už rozvíjajú :-)

Prečítala som:

Ako vždy, keď čítam Folletta, užívala som si to, píše ako pre mňa :-)

Ako vždy, na koniec mám čaj. Len taký "vechťový", na zahriatie, keď som došla vyziabnutá domov:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Vôňa čerstvo mletej kávy

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Mám doštrikované, bohužiaľ s nemilými následkami :-(

Dokončený šálik vyzerá na parádu, mäkkučko a teplučko. Aj práca na ňom mi išla super, užívala som si to. Ale hneď po ukončení som sa "prebrala". V čase covidovom som začala mať problémy s alergiou. Po testovaní na imunológii mi bolo povedané, že som alergická na všetko - na jedlo, rastliny i zvieratká. Nastavili mi liečbu a alergiu v celku zvládam. 

Po týždni štrikovania z vlny mimoriadnej kvality z čias socializmu ma večer začali svrbieť ruky a do rána som mala ruky po plecia vysypané na červeno. Vlna obsahuje angorskú srsť. Zvýšila som dávku liekov. Nezabrali. A tak som si musela nasadiť na týždeň kortikoidy. Pomohlo :-)

Nuž a tak šálik bude ako potenciálny darček čakať na svoju príležitosť :-)

A mám tu aj krížiky:

Dnes si pripomeniem vôňu kávy. Mám ju rada od svojho útleho detstva. Pamätám, ako si moja maminka mlela kávu na mlynčeku, ktorý bol už vtedy starý:

zachránila som ho :-)

Neskôr maminka mlynček takmer vyhodila, pretože v obchodoch s potravinami inštalovali elektrické mlynčeky pre zákazníkov. To po zomletí niekoľkých vrecúšok kávy v obchode rozvoniavalo! Chodila som fetovať :-)

Do svojej domácnosti som si kúpila mlynček na kávu v TUZEX-e, žltý, krásny, ale nevydržal veľa. Potom mi podarovala moja sestrička Amálka podobný, červený, z NDR. Súdruhom z NDR sa vydaril, funguje doteraz:

Moji odborníci kávičkári, Miško a Jurko, tvrdia, že melie moc jemne. Na moju jednu kávu do týždňa to stačí. 

Medzi tým boli roky, keď väčšina z nás kupovala mletú kávu, neskôr vákuovo balenú. Zmena nastala vtedy, keď kávičkári začali kupovať domov kávovary. Zas sa vrátili ku káve zrnkovej. A ja, síce bez kávovaru, tak isto :-)

A aby som mohla regulovať hrúbku mletia, v decembri mi Miško doniesol ďalší mlynček:

Odvtedy meliem len na ňom :-)

 

Na budúce pozvem na kávu :-)

19. januára bola veľká hmla pri veľkom mraze. Keď hmla ustúpila a vyšlo slniečko, naskytla sa takáto krása:

Rozkvitli mi hyacinty:

Prečítala som:

Môj dnešný čajík: lisovaný pu-erh

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Drobnôstky

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Moje štrikovanie z priadzí starších ako naša republika začalo:

Viackrát som si prečítala múdre slová:

Telo sa lieči pohybom, myseľ sa lieči smiechom, duša sa lieči radosťou. 

Mám obdobia, keď sa vedome snažím držať týchto slov, ale aj obdobia lenivosti a smútku, kedy mi ostáva len radosť. Áno, radosť, tú si viem dopriať vždy. A viete prečo? Lebo mne k radosti stačia drobnosti. Pár maličkostí darovaných z lásky má pre mňa oveľa vyššiu hodnotu ako hocičo drahé a prepychové darované  z vypočítavosti a neúprimnosti.

Nuž a v poslednom čase sa mi darí :-) Podelím sa s vami:

Najskôr som maličkosť vysokej hodnoty dostala od spolužiačok z gymnázia, s ktorými sa druhý rok stretávame na káve raz mesačne:

Veľmi milé, však? Už by som to mala zjesť, natešila som sa dosť :-)

Ďalšie maličkosti: šáločka na kávičku, levanduľová sviečka a tri hyacinty mi robia radosť pri dobrom čítaní:

Aj niečo sladké:

odhryznutý denný prídel, mňam :-)

Pre moju dušičku vzácnosť - nožničky:

zbierka sa mi začína rozširovať :-)

áno, príprava na vyšívanie

a alpské lyžovanie, to je moje, škoda, že len v telke 

V týždni opäť snežilo. Dva dni som sa so snehom popasovala sama, bála som sa, že keď ho budem mať veľa, nedokážem ho odhrnúť. Na tretí deň prišiel Oňo s traktorčekom. Myslel si, že som tu mala nejakých brigádnikov. Keď som mu povedala, že veru nie, že to som ja sama dokázala, len hlavou krútil. Nuž, ale od tretieho dňa námahy ma oslobodil :-)

tak toto vie potešiť asi najviac, i keď,
kebyže som si to urobila sama s lopatou, 
liečila by som telo pohybom :-)

A čo som prečítala? Trocha som si dala oddych od Kena Folletta :-)

A som pri čajíku. Aj ten mi lieči dušu, tiež darček:

Ďakujem vám všetkým môjmu srdcu blízkym, ďakujem vám za radosť, ktorú mi robíte, ďakujem vám za liečbu mojej duše!

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela