streda 15. mája 2019

Suché tulipány :-)

Ďakujem vám za milé slová na predchádzajúci príspevok! Som vďačná za bloger priateľstvá, ktoré mi dodávajú prepotrebnú energiu a chuť do života. Ďakujem!

Stále nevyšívam, nedá sa :-(
Štrikujem :-)

Pokračujem vo vechtíkoch, pri nich netreba nad ničím rozmýšľať. Dokončila som aj "kostlivcov" - obidve deky, o tých však nabudúce :-)





Pred týždňom nám meteorológovia sľubovali posledné záchvevy zimy:


Nuž, len sľubovali :-(
Od soboty večera máme zimu, vietor a dážď, na Choči zas aj sneh, ale ukázať sa nám nechce:




Ovocné stromy sú rozkvitnuté, včielky však musia "sedieť" doma. Och, aký by môj manžel chodil nešťastný!

K dňu učiteľov som dostala od žiačok tulipány. Dlho som sa s nimi tešila, bolo mi ich ľúto vyhodiť a tak dospeli až do štádia suchých tulipánov:








len sa ich nesmiem dotknúť, rozsypú sa :-)


K písaniu tohto príspevku som si nachystala len niečo hotové:




K tomu si prepínam hokej a cyklistiku. V Taliansku je dnes tiež hrozné počasie. Pohľad na cyklistov mokrých do nitky nie je najlepší, hneď by som ich zobrala domov, mám tu fajn teplúčko :-)

Odfotím deky a čoskoro sa znovu ozvem :-) 

A každému, kto si prečíta môj blog, ďakujem za návštevu!
Daniela

nedeľa 5. mája 2019

Už dva mesiace

Všetkým vám z celého srdca ďakujem za úprimné slová útechy! Dnes je tomu dva mesiace, čo som ostala bez manžela. Deň je to mokrý a nielen preto, že prší. Moje oči dažďu pomáhajú. Som nešťastná, osamelá a stále bez chuti do vyšívania :-(

Mám šťastie, že som cez týždeň v škole. Medzi mládežou zabúdam. Pripravujeme sa na maturity a záverečné skúšky.  Hlava mi musí pracovať na plné obrátky, niet času na moje myšlienky.

Naši chlapci sa vrátili z Ameriky. Jurko bol najskôr v Kansase, v meste Manhattan, kde rok študoval na univerzite. Navštívil Liz, ktorá sa mu v neznámom svete počas roka venovala. Pripravila som pre ňu darček:






Výšivku som mala pripravenú dávno, takže teraz akoby som našla. Liz je zberateľka všetkého so Santa Klausom a hneď vedela, že tento bude mať miesto nad kozubom :-)

V tom istom meste žije aj Bill s rodinou (bol u nás dvakrát). Do obidvoch rodín som štrikovala bavlnené vechtíky:








Pre Billove vnúčatá som poslala háčkované hračky. Nie sú síce mojim dielom, ale aj tak sa im moc potešili. Hračky háčkovala kamarátka Elenka z našej dediny:





príjemná mäkká priadza, na maznanie  :-)


Aj čajové "dejchánky" vynechávam. Pozorujem, že sa mením v rôznych činnostiach, snáď aj o tom niekedy napíšem.

Tak aspoň niečo staršie:  zelená káva na zelený štvrtok:






Ďakujem vám, že ste si našli chvíľku na návštevu môjho blogu. Vždy to pre mňa znamenalo veľa, ale teraz to bude ešte oveľa viac. Viete si predstaviť, že dnes som sa hlasom prihovorila len Borovi? Tak aspoň týmito písanými slovami vám :-)

Daniela 


utorok 16. apríla 2019

Prach si a v prach sa obrátiš

Čas letí, ja stojím.
Hľadím, no nič nevidím.
Zaháňam myšlienky.

Nevyšívam. Na vyšívanie potrebujem pokoj v duši. O ten som prišla presne pred šiestimi týždňami. Ráno, okolo deviatej, sa na mňa pozrel svojimi modrými očami, ktoré svietili akosi jasnejšie, ako inokedy. Štrikuješ? Štrikuj si (štrikovala som vechtíky do Ameriky), ja idem k peci, k súdku s kapustou a potom pôjdem ku včielkam.

Viac sa nevrátil a nevráti sa nikdy. Ani so včielkami sa nestihol rozlúčiť. 

Na Mikuláša mal 67 rokov, hlavu plnú plánov a v srdci radosť zo života. A práve srdce mu zlyhalo. Lekár povedal, že to bola okamžitá smrť. 

Viac písať nemusím. Kto nezažil, aj tak nepochopí, a kto zažil, vie.
















Rád sa fotil. Najčastejšie som ho fotila pri práci.

Od 5. marca som nebola na blogoch. Neviem, čo všetko ste vytvorili, kde ste boli a čo ste zažili. Chýbate mi. Vrátim sa. Musím a chcem. Dúfam, že sa opäť dostanem medzi vás, priateľky moje.

Ťažko sa mi písal tento príspevok. Snáď ďaľší bude ľahší.

Daniela

nedeľa 3. marca 2019

Na čo sa pozerám :-)

Vitajte u mňa!
Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

K jednofarebným vechtíkom pribudnú aj pestrejšie:


Dnes som začala aj vyšívať:



Sedím celý deň doma. Počasie je akési smutné, neláka a tak prechádzku mám naplánovanú ako včera, po tme. Trocha potešenia do dňa mám na okne hneď pred sebou :-)

Pred vyše týždňom som si za pár drobných kúpila malé zvončeky a ešte kvietok, ktorého názov nepoznám:

 



 

Dnes som zvončeky vyhodila. Nuž, ale za 49 centov mi radosti urobili dosť :-)

Ostal už len môj neznámy, ale vidieť, že rastie ešte jeden. Som zvedavá, či bude aj kvitnúť :-)





Začali sa mi jarné klasiky v cestnej cyklistike. Včera som dobre držala prsty Štybarovi, odmenil sa mi výhrou :-)

Dnes Kuurne-Brussel-Kuurne, vyhral Bob Jungels:




A k cyklistike čaj, káva a propolis:


prvosienka jarná (vlaňajšia)


propolis, doliať vodou a zmení farbu :-)


Viac o propolise si môžete prečítať v staršom príspevku TU. Chránim sa, keď už je chrípka v dome. Začala som pociťovať čudné ľavé ucho, pričom uši sú pár rokov moja slabina. Takže do ucha ide kúsok cesnaku :-)


Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!
Daniela!