Február v pohybe

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! 

Stále sa nevenujem ručným prácam :-(

Od septembra nepracujem a to pre mňa znamená, že nemusím vyjsť z domu, naštartovať auto a prísť na určený čas do školy. Môžem si ráno vylihovať v posteli, ak mám chuť, môžem celý deň stráviť v pyžame :-)

Ničnerobenie je krásne, ale veľmi návykové. Človek zlenivie a v mojom veku aj svaly ochabnú. A ak k tomu pribudne samota, hotová katastrófa. Deň s knihou, večer s televízorom. No nie, Bencúrová, preber sa k životu!

Môj záväzok do nového roka bol teda jednoznačný: Danuška sa musí rozhýbať!

V januári som aj začala. Deň - dva som uvedomelo vyšla na "prechádzku". Píšem to v úvodzovkách, lebo pre niekoho to je prechádzka, no pre mňa je to rýchlejší krok. Dokonca aj sused si všimol, že sa niekde ponáhľam. Pýtal sa, kde. Čudoval sa, že nikde, že len tak bezdôvodne rýchlo chodím po dedine :-)

Nuž, dlho mi to netrvalo. Po dvoch dňoch pohybu som si urobila päť dňovú prestávku. Z môjho záväzku rozpohybovať sa nebolo nič. Ako to zmeniť?

Nedá sa nič robiť, treba si merať kilometre, ktoré prejdem za deň a treba si to zapisovať. Nedá mi to potom deň presedieť doma. Prázdny riadok v daný deň by ma trápil. Čierne na bielom to vyzerá už skutočne, žiadne vyrtuálne štatistiky :-)

Začala som februárom a dnes som si spravila mesačnú rekapituláciu. 

Výsledky:

- za 28 februárových dní som urobila 136,6 km

- priemer na deň to predstavuje 4,88 km

- za 28 februárových dní som urobila 231 694 krokov

- priemer na deň to predstavuje 8 275 krokov

Pokračujem, naháňam kilometre, kroky, zapisujem, teším sa :-) Držte prsty!

Aby ani dnešný príspevok nebol bez foto, dám to, čo som nafotila pri chôdzi. Vo štvrtok som objavila snežienky v záhradke malej dreveničky, ktorá je už niekoľko desiatok rokov prázdna, neobývaná:

V inej záhrade ma zaujali farebné kríky:

Na druhý deň, v piatok, nás ráno prekvapila zasnežená krajina:

Dnes to vyzeralo takto:

Včera pri západe slnka:

A v Mníchove na Miškovej terase to už kvitne:

Prečítala som druhý diel:

Ešte retro šálka číslo 67 a v nej biely čaj:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

 

Holomrazy

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! 

Stále sa nevenujem ručným prácam :-(

Máme zimu, na akú si nespomínam. Je mimoriadne teplá a bez zrážok. Mne to vyhovuje, že denne svieti slniečko, že nemám robotu s odpratávaním snehu, že mi tepelné čerpadlo stačí vykúriť dom, že môžem chodiť na prechádzky. Ale uvedomujem si, že trpí príroda. Príde jar a bude chýbať sneh na horách, ktorý by sa topil a zásobil vlahou prebúdzajúce sa stromy a rastliny. A to nehovorím o poľnohospodároch! Čo si počnú bez vody? Aká bude úroda? Budeme mať z čoho žiť?

A budeme vôbec žiť? Vo svete to vrie. Vraj nás čaká nové usporiadanie. Zaobíde sa bez tretej svetovej vojny? Má ľudstvo ešte zdravý rozum, nezdegerovanú myseľ? Nezahubí sa samo? To sú otázky! Ťažko na ne hľadať odpovede.

Najlepšie na to myslieť čo najmenej. Len keby sa to dalo, keď dnešné informačné toky majú rýchlosť svetla a číhajú na nás z každej strany.

Ja sa snažím výjsť si von každý deň a všímať si aj najmenšie maličkosti v prírode. Vtedy mi duša pookreje :-)

Koncom minulého týždňa nám začala zima vytŕčať rožky. Nočné teploty klesli aj 15 stupňov pod nulu a dokonca aj cez deň býva mráz. Keby bol sneh, bola by to krásna zimná atmosféra. Takto, mrazy bez snehu voláme u nás holomrazy. Včera som nafotila zamrznutý dedinský potôčik:

Predvčerom som bola na prechádzke v Dolnom Kubíne. Rieka Orava, i keď nie je zamrznutá, musí byť poriadne studená, lebo aj divé kačky si radšej vyšli na breh a vyhrievali sa na slniečku:

Čítam opäť Kena Folletta. Ide o trilógiu, pri čítaní ktorej si prejdem celým 20. storočím. Musím povedať, že je to priam úchvatné čítanie, silno odporúčam každej vekovej kategórii, ale hlavne takým ako ja, čo sme si z toho storočia čosi odžili :-)

Moja retro šálka s číslom 66 a v nej čaj ako vzorka na vyskúšanie, ktorú dostal Maxík pri nákupe čajov. A keďže vie, že rada niečo nové vyskúšam, dostala som ho :-)

krásne otvorené čajové lístky po pár minútach lúhovania

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Nepíšem, lebo nič nerobím :-(

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! A že bol ten posledný dobre dávno uverejnený! Dokonca aj email-om ma jedna čitateľka vyzvala k písaniu. 

Nuž, pravda je taká, že môj blog sa venuje hlavne mojim ručným prácam, vyšívaniu, šitiu a štrikovaniu. A keď nič nerobím, nemám o čom písať :-(

A prečo nič nerobím? Je to zložitejšie. Trocha preto, že stále nie som zdravotne fit, stále mám hlavu ako na kolotoči, po vyše mesiaci prišla druhá epizóda, našťastie o triedu slabšia ako prvá, cez Vinoce som si užívala prítomnosť dvoch mojich detí, potom som dostala nádchu a tá ma skolila nie na týždeň, ale na tri. 

Žeby výhovorky? Žeby lenivosť? Žeby staroba?

Spomenula som si na jednu starú tetu z našej ulice. Vtedy bola pre mňa stará. Mladému človeku sa rýchlo zdá byť človek starý :-) Bola to jednoduchá žienka z poľnohospodárstva, úprimná, čo na srdci, to na jazyku. Vždy pri stretnutí sa rada spýtala čo som varila. Pýtala sa rada a veľa, ale o sebe rozprávať nechcela. Čudovala som sa, keď som ju raz v autobuse vyzvala, aby si sadla ku mne a na moju otázku ako sa má, odpovedala. Odpoveď mi utkvela v pamäti. Viackrát som ju vyslovila pri rôznych situáciách týkajúcich sa staroby. A poviem ju aj vám: Tá staroba je taká trapná! Nech je tete zem ľahká!

Je to svätá pravda, staroba je fakt trapná :-)

A aby toho nebolo málo, mala som problémy s vykurovaním. Emailom mi moje tepelné čerpadlo oznamovalo, že mám error 702. Preposlala som ho na servis a servis mi oznámil, že mám pokazený štvorcestný ventil, objednali ho a prídu mi ho vymeniť. Našťastie čerpadlo pracovalo aj napriek chybe. Prišiel mladý muž opravovať, ale pršalo a to vraj vtedy robiť nemôže. Dohodli sme nový termín s pomocou predpovede počasia. Prišiel, vymenil, ale snáď nebol ani v Žiline a už som zas dostala email s oznamom error 702. Preposlala som ho a po dvoch dňoch mi servis oznámil, že mali celú dodávku ventilov chybnú, teda objednali nové a potom mladý muž príde zas. 

Ale to začalo mrznúť a para z čerpadla vďaka zlému ventilu zamrzla v ňom a to znamenalo, že síce vrčalo, ale nehrialo. Pre takýto prípad mám kotol na peletky, ale keďže skoro dva roky nebol pustený, bála som sa ho spustiť. Navyše v lete som dala rekonštruovať komíny a nevedela som, ako budú fungovať. 

Takže som volala iný servis. Majster prišiel, kotol spustil, všetko išlo ako malo, odišiel a po hodine som zistila, že kvapká z iného ventilu. Podložila som tam čajník, ktorý už nepoužívam a bežala som za susedom. Doma nebol, ale bol doma ich syn a ten ma vytrhol z totálnej biedy. Už som myslela, že budem celú noc vylievať vodu z čajníka, lebo väčší hrniec sa tam nezmestil. Mladý Maťko odfotil, poslal kamarátovi inštalatérovi vodárovi, ten poslal svojho pracovníka aj s novým ventilom a o pol hodiny bol problém vyriešený. O pár dní prišiel aj mladý muž a spojazdnil čerpadlo. 

Neviem, či mi to niekto uverí, pretože ja som v podstate nič nerobila, len posielala emaily, telefonovala a stála pri majstroch, ale bola som z toho taká vyčerpaná, akoby som ručne kopala zákopy :-)

Ale čítam! Na výber kníh mám šťastie. Chodím do mestskej knižnice a užívam si to. Aby som tam mohla chodiť každý mesiac, vyberám si len dve knihy. Ak má kniha viac ako 600 strán, iba jednu. Prečítala som:

Niečo z fotoaparátu:

Kvietok od Maňušky odkvitol, našťastie som ho nevyhodila, vyrástol druhý:

Nakoniec retro šálka číslo 65 a v nej jazmínový čaj s mangom, nádherná vôňa:

 

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Výročia

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! 

Píšem po dlhšom čase, ale na mojej ručnej práci to nevidieť. Mám síce doštrikované, ale dorábanie mi akosi nejde :-(

Dnes od rána žijem dvoma výročiami. Jedno je v pohode, druhé mi tlačí slzy do očí. Začnem smutným: dnes by mal 73 rokov môj manžel. Obrovská škoda, že nám osud nedoprial tráviť starobu vo dvojici. Akoby sme mali predurčené žiť spoločný život  len v starostiach. Teraz, keď by sme si ho mali užívať (aspoň ja som si vždy predstavovala dôchodok tak), musím tu byť sama. A plačem tu ...

Druhé dnešné výročie je krajšie. Dnes má môj blog 11 rokov. O jeho písaní som uvažovala dlho, no nenachádzala som hlavnú tému, ktorej by sa blog venoval. Deti mi radili, nech píšem o varení, vraj tak ako varím ja určite nevarí veľa ľudí. Áno, je to pravda, pretože varím, často aj pečiem, bez receptov. To, čo sa mi mimoriadne vydarí, tomu deti dajú názov a už to zaradíme do jedálneho lístka. Čo sa nevydarí, vypustím z hlavy. Pri takom varení musia byť skvelí stravníci, čo zjedia všetko. Teraz, keď varím už len pre seba, experimentujem stále :-)

V lete 2013 som začala s krížikovým vyšívaním. A intenzívnym. Téma blogu bola na svete. Dátum prvého príspevku som stanovila tak, aby som si ho ľahko zapamätala. A čo si žena najľahšie zapamätá? Dátum narodenia svojho manžela :-)

Skúste sa pozrieť na archív blogu, uvidíte moju blogérsku aktivitu. Vyzerá to tak, že tento rok bude najbiednejší. Veru, už som zo dva razy mala nutkanie blogovanie zanechať, ale ... hovorím si: Danuška, píš, nech vieš, že žiješ :-)

Aj na november mi pripadli dve výročia, teda jedno výročie a druhé skoro výročie. Začnem tým skoro výročím. Pár rokov mi na messenger píše ku dňu učiteľov niekdajší žiak Ondrej. Veľmi milé, že si na mňa spomenul a takto ma vyhľadal. Teraz ma pozval na pomaturitné stretnutie po 30-tich rokoch. Poviem pravdu, vôbec som si nepamätala o akých študentov ide. 

Aby som nešla na stretnutie naslepo, zatelefónovala som do školy, môjho prvého pôsobiska (mala som iba dve), a poprosila o katalógové listy. Márna snaha, všetko je už dávno v okresnom archíve. 

Keďže čas je jediná komodita, ktorej mám nazvyš, pobrala som sa do okresného archívu. Akurát bola obedná prestávka, tak som hodinu strávila "pochodovaním" mestom. Vyzimená som vošla do malej čakárne a prvé, čo som si uvedomila, bola teplota. Dávno som nebola v tak prehriatom priestore, všade sa na kúrení šetrí. Fajn, tu sa dobre vyhrejem :-)

No nevyhriala som sa. Otvorili sa dvere a už som bola na rade. Čo si želáte? Keď som pánovi v strednom veku vysvetlila čo chcem, ten len na mňa pozeral, dobre že oči nevyočil, vraj pani a to vám je načo?

O pár minút som katalógové listy z roku 1994 (maturovali v máji) mala v rukách. Bože, to boli časy, všetko písané mojou rukou. Teraz už pomaly ani písať neviem :-)

Pri druhom čítaní menného zoznamu triedy sa mi v pamäti otvorili niektoré "šuflíčky" a už bola pani triedna v obraze :-)

Stretnutie malo byť v sobotu 16. novembra. Veľmi som sa tešila. Až tak, že v noci o druhej som sa zobudila, krútil sa so mnou celý svet a vracala som. V takom stave som bola ešte o desiatej, tak mi nezostávalo nič, len zavolať Ondrejovi, že veľmi ľutujem, ale na stretnutie nie som schopná prísť. 

Neumytá, neučesaná, z postele prejdená na gauč, s kýblikom na grcanie na konferenčnom stole, pripravená na smrť. Niekto zvoní. Kto ide ku mne práve teraz? Dlho mi trvá postaviť sa, dám na seba župan, chodím len pridržiavajúc sa stien, otváram dvere. Ondreja som spoznala hneď, Evku až keď začala rozprávať a Jozefa som nespoznala vôbec.  Traja zástupcovia triedy prišli s veľkou kyticou. Moje prvé slová: Deti moje! To som povedala päťdesiatnikom :-)

Hodinku som sa snažila byť pri rozume, bolo to však ťažké. Povedali o sebe a spolužiakoch, väčšiu polovicu som ani nevnímala. Nebola som schopná ani urobiť kávu či čaj. Ale aj tak: Ďakujem vám, deti moje!

Zle mi bolo ďalej. Posledný raz som vracala v nedeľu ráno. Večer prišiel z Mníchova Miško. Nie preto, že som nanič. Už to mal v pláne. 

Aj s kamarátkou Maňuškou sme mali plán na nedeľu. Lepšie povedané, Maňuška naplánovala a ja som sa mala len zúčastniť. Mali sme ísť na Hrebienok pozrieť Ľadový Dóm. Neboli sme :-(

V pondelok ma Miško odviezol k lekárovi. Nuž tak vám poviem, síce som nezomrela, ale k odborným lekárom sa nedostanete a to sú ešte len vo výpovedných lehotách. Čo bude od januára, keď všetci pôjdu pracovať do zahraničia? 

Tri dni som nejedla a nepila. Áno, aj nepila. Keď som si uvedomelo dala vodu, aj tá zo mňa o chvíľu vyšla. Večer som zjedla dva sucháre, ale po kúskoch, takže mi to trvalo skoro dve hodiny. Zostali tam, kde som chcela :-)

A prišiel utorok, 19 november. Ráno o 7:25 som mala 70 rokov! Dala som si malý krajec chleba s maslom a čierny čaj. O 13. h sme išli s Miškom po Lenku a išli sme do Terchovej. Na rady Jurka som si nedala bryndzové haluška. Narodeniny som oslávila porciou držkovej polievky :-)

S trochou humoru som opísala štyri výročia. Mimoriadne bez foto. Áno, až tak mi bolo zle, že som ani nefotila. Dokonca ani krásnu kyticu kvetov od študentov. Zajtra to budú tri týždne a ešte stále mi z nej niečo zostalo:

A rozkvitol mi darček od Maňušky:

Prečítala som:

krásne čítanie :-)

Nakoniec vianočný čaj v retro šálke s poradovým číslom 64:

ak máte komu, naservírujte mu dvakrát denne svoje ❤️

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela