utorok 10. novembra 2026

Strata, presnidávka, nachladnutie

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

1. časť:

Stalo sa mi to, pred čím sa neustále chránim, kontrolujem, dávam maximálny pozor, aby som niečo nevyparatila. Nemám už vedľa seba manžela, ktorý ma vždy zachraňoval. 

A stalo sa! 

Bola som v meste, motala sa po rôznych malých obchodíkoch a čo-to aj kúpila. Potom som išla k Lenke na kávu a domov som sa vrátila po štyroch hodinách. Zazdalo sa mi, že moja cross-body kabelka je akási ľahká. Prečo? Keď som sa prezliekla, upratala to, čo som nakúpila, najedla sa, oddýchla si, nazrela som do nej. Heglo mnou, hrozné - nemám peňaženku. Peňazí v nej moc nebolo, 20-30  €, ale občiansky preukaz starý necelé 2 mesiace, bankomatová karta a všetky možné kartičky z obchodov. Hotová katastrófa!

Ako prvé som otvorila internet banking, že či tam ešte niečo mám, alebo som už chudobná ako kostolná myš. Nič podozrivé som nenašla, len moje nákupy, ktoré platím načítanou kartou v telefóne. Neostáva mi teda nič, len rýchlo kartu zablokovať. 

A čo ak si niekto zoberie na môj občiansky preukaz úver a budem musieť žiť do 150, aby som ho splatila? Sadla som do auta, išla na políciu na oddelenie dokladov a nový, ešte ani nepoužitý preukaz som zablokovala a požiadala hneď aj ďalší. 

Keď som si sadla do auta, triaslo mnou. Musela som to predýchať, nech ešte aj nenabúram. Sedím, sedím, v hlave zmätok, slzy na krajíčku, hotová kôpka nešťastia. Dokonca som prišla aj na to, kde sa mi to stalo. V malom kvetinárstve som kupovala kyticu na cintorín. Robí ich pani majiteľka obchodíka a najradšej je, keď sa jej platí v hotovosti. To je jediný obchod, kde vytiahnem aj peňaženku. Zaplatila som a peňaženku strčila do vrecka bundy, odtiaľ mi vypadla cestou k neďalekému autu.

V tom mi zvoní telefón. Neznáme číslo. Zas nejaký zlodej číha na moju nesústredenosť a snaží sa ma okradnúť. Hlavou sa mi premietli všetky možné scenáre tejto doby - starí ľudia, dávajte si pozor, nedvíhajte neznáme čísla, nabúrajú sa vám do telefónu. Zvoní, zvoní, skúsim zdvihnúť. 

Ivetka, Miškova kamarátka z útleho detstva, vraj teta, nebojte sa, môj kolega z práce mi volal, že jeho mama našla vašu peňaženku!

Človek si myslí, že svet je už celý zlý a tu zrazu sa nájde pani, ktorá je dôkazom toho, že sú medzi nami dobrí ľudia, poctiví a spravodliví. Hneď sa mi triažka stratila, tvár usmiala. Aj keď nová bankomatová karta a nový občiansky preukaz ma budú niečo stáť, je to zanedbateľné k tomu, čo sa mi preháňalo hlavou. 

Pre pani X som pripravila do darčekovej tašky niečo ako poďakovanie a neviem, či sa poteší, ale mne inakšie nedalo. K tomu som urobila aj niečo vlastnými rukami. A aj pre Ivetku :-)

tých som už vyšila veľa, nerátam ich, škoda :-)



naplnené levanduľou z Prosieka (kliknite, uvidíte krásu)

S pani X som sa chcela osobne stretnúť, ale ona nechcela. Nuž dobre, patrí vám moje obrovské ĎAKUJEM! Ivetka všetko doručí :-)

2. časť:

Dostal som od kamarátky Darinky bedňu jabĺk. Takých na rýchle zjedenie, lebo začnú hniť. A čo ja s nimi, nemysliteľné, že ich pojem :-)

Tak Danuška, nebuď lenivá, spracuj ich! 

Keď boli deti malé, rýchla desiata či olovrant bola ovocná presnidávka (detská výživa bolo na nej napísané) s piškótami. Balené boli v malých sklenených fľaštičkách, ktoré sme nevyhadzovali, lebo som ich transportovala mojej sestričke Amálke a ona mi ich napĺňala domácou presnidávkou :-)

Veľkosť fľaštičiek bola taká, aby sa do nej zmestila presná dávka. Ja také nemám, tak ja som nerobila presnidávku, ale maxidávku :-)





toto množstvo som robila na trikrát

Takže mám ďaľší dôkaz zmeny starých ľudí na deti. Presnidávky jedia malé deti, potom roky nie, a na starosť sú nám zas presnidávky dobré na desiatu či olovrant. Ja bez piškótiek :-)

3. časť

časť čajová:

Dostala som nádchu. A to som ja vtedy strašne chorá, tečie mi z nosa i z očí. Ale nič viac mi nie je, len vyzerám moc zle :-)

Mám na výber - liečená nádcha tvrvá týždeň a neliečená 7 dní. Vybrala som si liečenú a v lekárni som nechala zbytočne kopu peňazí. Prvé tri dni poctivo všetko užívam, potom sa mi uľaví a prestanem užívať. Dnes je deň 8, mala by som byť fit, ale nie som celkom. Žeby sa aj to starobou predlžovalo?

A tak dnes zas takto:


a zas červená farba z ibišteka :-(


Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela



štvrtok 29. októbra 2026

Zlaté ručičky oravských seniorov

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Dnes bez knihy, lebo mám veľa, veľa foto z krásnej akcie organizovanej okresnou Jednotou dôchodcov na Slovensku a obcou Horná Lehota. Práve v tejto dedinke sa konala včera prezentácia ručných prác šikovníkov v seniorskom veku. Bol to už jej 10. ročník a významný hlavne tým, že po prvý raz som sa ho zúčastnila aj ja :-)

A pre mňa to malo ešte jedno prvenstvo - po prvý raz som verejne ukázala moju tvorbu. Prekonala som sa, zozbierala som každý kúsok odvahy v sebe, potlačila strach z veľa neznámych ľudí, premyslela som si, čo by som mohla prezentovať a išla som do toho :-)

Musím priznať, že som mala jednu podmienku - že tam pôjde aj Helka so svojimi háčkovnými hračkami. Po celý čas som sa jej držala ako kliešť :-)

Ja, introvert a neprispôsobilý človek, som to prežila!

Čo som prezentovala? Rozhodla som sa, že to bude moja xx jesenná výzdoba:

A k tomu som sa rozhodla pre súbor obrázkov s témou Paríž:




Helkine háčkované hračky:


Boli s nami aj Kubačkovci - kamarátka Marka s manželom. Ona háčkuje a pletie košíčky a on pracuje s drevom, robí drobné pomôcky do kuchyne, ale aj betlehemi, konské záprahy s vozom, búdky pre vtáčikov, píšťaľky ...

Výstava bola pestrá, plná všakovakých diel:


































A kto sa dostal až sem, mám pre neho ešte čaj:

šalvia lekárska



Šálka je od bloger priateľky,
ktorá sa na nás pozerá už  z nebíčka.
Laurinka, myslím na teba ❤️

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela