sobota 19. októbra 2024

Sklabiňa

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! 

Už pred rokom som od kamarátky Maňušky dostala dve sady takýchto krásnych vlniek:


Aj keď som hneď vedela, čo z nich stvorím, dostala som sa k tomu až teraz:

a pokračujem :-)

Niekedy v lete som si kúpila jedno balenie jaterníc. Pre mňa je to síce veľa, ale zjedla som len polovicu, druhú som zamrazila. Aby jaternice netrčali v mrazničke pridlho a neznehodnotili sa ( pretože mi celkom chutili), vytiahla som ich a upiekla. Nič zvláštne, však? Až teraz som sa zahľadela na výrobcu, aby som vedela do budúcna, od koho si môžem opäť jaternice kúpiť. A pousmiala som sa, pretože v auguste sme s Miškom a Maxíkom absolvovali prehliadku hradu presne tam, kde moje jaternice vyrobili. 

A tak som sa vrátila v čase. Aj keď je teraz jeseň v plnej kráse, moje dnešné fotky budú z leta:















Sklabiňa sa nachádza pár kilometrov od Martina. My sme odbočili už v Sučanoch a urobili sme okruh do Martina. Hrad z cesty nevidno, treba si kúsok vyšlapať, ale stojí to zato. Naskytnú sa krásne výhľady, cestička vedie rozkvitnutou lúkou a neďaleko hradu sa pasie stádo roztomilých kôz:


Kebyže sme v lete neabsolvovali výlet na hrad Sklabiňa, pozrela by som výrobcu jaterníc a o pár dní na to zabudla. Teraz nezabudnem :-)

A tu je môj obed:



dobrú chuť!

Prečítala som:




Trocha náročnejšie čítanie, ale to mám rada, len mi to trvá o čosi dlhšie, ale nevadí, času ja mám ...

Nuž a že mám doma jeseň v plnom prúde, to vidieť vo verande a v chodbe:



Nakoniec 61. retro šálka a v nej čaj opäť zo zelenej čínskej senche (pozri minulý príspevok) ochutený zázvorom a citrónom:





Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

štvrtok 10. októbra 2024

Rada darujem, ale aj dostávam :-)

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! 

Uštrikovala som darček pre Lenku. Dlhšiu dobu sa mi sťažuje, že jej býva zima na zátylku. Nuž a aby bolo jasné, že s Lenkou k sebe patríme, už mám taký istý problém aj ja :-)

Rozmýšľala som, ako si s daným problémom poradiť. Vymyslela som a môžem si dať patentovať :-)

Štrikovať som začala na 333 očiek. Samozrejme, že také množstvo očiek vyžaduje okrúhlu ihlicu.  A vzorka? Vrúbkovaný vzor (hladko tam i naspäť) v modulovom štrikovaní (v strede splietať 3 očká smerom tam, naspäť len preštrikovať). Nevedela som si predstaviť, akú budem mať spotrebu vlny, tak som na začiatok kúpila 5 klbiek s 50g a s pani Zuzkou, predavačkou v mojom najobľúbenejšom obchodíku, som sa dohodla, že mi ďalších 5 klbiek odloží a ak mi bude chýbať, prídem si dokúpiť. A veru som dokúpila, ale už len 2 klbká.

Keď moje dielo bolo hotové, zistila som, že by to chcelo niečo na zopnutie. Pri sedení v kresle nie, ale ak by som musela niečo aj urobiť a pri práci sa zohnúť, nebolo by to ono. Obchodík som teda musela navštíviť po tretí raz :-)

Dnes malo moje veľdielo skúšku ohňom. Bola som pri Lenke a odovzdala som jej darček. A veru s malou dušičkou, bude sa jej páčiť môj výmysel? Ak nie, vezmem domov a budem využívať ja :-)

Záver: zajtra idem kupovať vlnu, už viem koľko a začnem nanovo, pre seba. Áno, Lenke sa môj darček páčil. Som neskonale spokojná :-)

Takto môj výmysel na boj so studeným zátylkom vyzerá:





Na zopnutie som kúpila dve "srandičky", Lenka si vybrala tú druhú:




Tak čo, môžem brať objednávky?

Asi ako každý človek, veľmi rada rozdávam darčeky, ale veľmi rada ich aj dostávam. Mne stačí maličkosť, hoc aj nejaká "starinka" a moje srdiečko sa rozochveje. 

Nedávno dala kamarátka Maňuška na fb foto z ich úrody. Tak si predstavte, na Orave tohto roku dozreli broskyne! Celý svet je "hore gvintom". V komentároch som sa spýtala ako chutia oravské broskyne. Odpoveď bola: príď vyskúšať! Nuž a ja, vraj: nepíš dva razy, lebo ma tam máš ako na koni :-)

Dohodli sme si termín, naštartovala som svojho červeného koňa, a už viem, že broskyne z Osádky sú výborné aj napriek ich hrubšej šupke. Vyskúšala som, aj kávu som vypila, aj koláčik zjedla a aj domov som si broskyňovú výslužku doniesla :-)



Na september si Jurko naplánoval dvojtýždňový pobyt pri mne. To už prišiel z jeho nového domova, z Holandska. Naplánoval si to tak, aby bol tu v čase, kedy na Slovensko prišiel aj Bill z USA, z Texasu. Bol u nás už tretí raz a ako vždy ho sprevádzala mladá dáma z jeho slovenskej rodiny, Ľudka. Uvarila som bryndzové halušky :-)

Bill mi doniesol darček. Zaujímavé, že z KATHRYN DESINGS na tému: Texas Wildflowers a vyrobené to je v Číne. Takže nielen Európa je zahltená čínskym tovarom, aj USA. Dôležité je, že darček ulahodil môjmu srdiečku a teším sa s ním:






Aj dnešný príspevok ukončím čajíkom v retro šálke. Už to bude šálka s poradovým číslom 60. V nej čínska sencha s príchuťou kokosu, ananásu a kardamómu. V porovnaní s originálnou japonskou senchou (tvorí 80% japonského čajového trhu, je tam najpopulárnejším čajom) sú lístky čínskej senche ploché, menej uhladené a pôsobia hrubším dojmom. Sencha sa predáva najčastejšie zelená. 

Čierna čínska sencha sa pestuje v provincii Zheijiang. Je spracovaná rovnakým spôsobom ako zelená, avšak je dlhšie fermentovaná (ako všetky čierne čaje). 




Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela





nedeľa 6. októbra 2024

Letná záhradka Alenky a Oňa

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! 

Kúsok novej výšivky:


Dnes tu mám pre vás návrat do mimoriadne teplého leta. Rozhodla som, že by bola veľká škoda nezverejniť krásne foto zo záhradky synovca môjho manžela Oňa a jeho manželky Alenky. Záhradka sa nachádza hneď na začiatku dediny a chodievam okolo nej na prechádzky s výhľadom na Vyšnokubínske skalky a tak som sa v lete párkrát pri nej zastavila a "popásla" si oči :-)

Na záhradku sme si išli s Maxíkom a Miškom zobrať hokkaido. Áno, mala som od majiteľov dovolenie ísť si odtrhnúť hocičo z úrody :-) 

Bola tam akurát aj Alenka a tak to neostalo len pri hokkaide. Pribudli kvietky, cvikla i mrkva, viac sme naozaj nepotrebovali, i keď by nám Alenka dala zo všetkého.

Potešte sa, a dnes asi aj zohrejte pri pohľade na letnú krásu vyprodukovanú prírodou a dvomi pármi pracovitých rúk:











No ale pochválim sa aj ja s úrodou :-) Uhorky pestujem asi 8 rokov, ale tohtoročná úroda ma v dobrom prekvapila. Na jar sa zdalo, že ich vysádzam posledný raz, lebo prijali sa až na tretie vysadenie (poďakovať sa môžem slizniakom), ale teraz to už tak nie je. Ešte to budem skúšať, snád sa mi bohatá úroda zopakuje :-)

Toto je môj posledný zber:


Včera som sedela vo volebnej komisii. Mali sme v obci doplňujúce voľby do obecného zastupiteľstva. O nič nešlo, jedna kandidátka a tak jej stačil jeden hlas a je z nej poslankyňa. No a tak to aj vyzeralo vo volebnej miestnosti. Voličov sme mali len 34, ale my sme si to museli vysedieť od rána 7:00 do večera 22:00. Našťastie sme boli skvelá partia a tak som sa super socializovala :-) Prerozprávali sme celé hodiny.

Prišli na pretras aj šáločky a vzťah k nim. Každá z nás povedala o svojich zvykoch, o svojich obľúbených šálkach, o vzťahu ku káve. Na počet šálok som to vyhrala, na pitie kávy prehrala :-)

Nielen dlhé rozhovory ma včera potešili. Deň mi rozžiarila aj pani Milotka. Keď sa vrátila z obedňajšej prestávky, neprišla naprázdno. Dostala som od nej šáločku :-)

Nuž a dnes bola kávička v nej:





Mám veľkú radosť. Ďakujem Milotke a prajem jej v živote veľa šťastia! Nedávno sa vydala za svoju životnú lásku a to už vo veku medzi 50-tkou a 60-tkou (neviem presne). Pritom život obidvom medzi tým pripravil všeličo, čím museli prejsť, aby sa znovu stretli. Krásny a romantický príbeh.

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela