Domáci chlieb

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! Super, Aďka uhádla motív mojej výšivky! 

Od začiatku prázdnin každý pracovný deň dopoludnia sledujem na stv1 seriál "Anna zo zeleného domu" od Netflix. Človek by neveril, že príbeh dokáže rovnako zaujať nielen pubertálne dievča, ale i zaslúžilú seniorku. Presne tak, ako som kedysi hltala Anninu spŕšku slov pri čítaní,  aj dnes si vychutnávam každú jej myšlienku, nápad, konanie :-) 

Po niekoľko hodinovom páraní opäť vyšívam:

Jurko mi posiela takéto chutné foto:

Chlieb pre mňa nie je každodenný, ale takýto by som si občas dala. Nuž a keďže bol teraz Jurko necelý týždeň doma, ukázal mi, ako na vec. Ale som dopadla, však? Syn učí mamu piecť chlieb! Žiadna pekáreň, žiadny robot, všetko pekne robí sám :-)

Najskôr si urobí kvások, ale nie tak, ako ho robím ja. Múku premiešal so sušeným droždím a vody pridal asi toľko, koľko múky, teda dostal hustú hmotu, ktorú zavrel a nechal celú noc kvasiť:

Ráno:

Do misky dal Jurko 350 ml vody, do nej lyžičku soli a kvások, na moje želanie rascu. Potom postupne prisypával pšeničnú múku hladkú, menej celozrnnú chlebovú (ja by som dala viac chlebovej, menej bielej) a vymiesil cesto:

Cesto nechal pol hodiny odpočívať. Potom nasledovalo 4-krát každých 15 minút prekladanie cesta:

A potom nechal cesto 4-5 hodín kysnúť:

Z vykysnutého cesta sa pomúčenej doske urobí bochník a dá sa do ošatky a pol hodiny až hodinu kysnúť. Ja ošatku nemám, tak si Jurko pomohol miskou: 

A keďže už bol večer a my sme chceli teplý chlebík ráno, išlo cesto na noc do chladničky. Ráno cesto vyzdobil nožničkami (nemám žiletku, tou sa dá vyzdobiť krajšie) a dal ho aj s papierom do hrnca a potom do rúry vyhriatej na 230°C. 

Prvých 25 minút sa pečie aj s pokrievkou, druhých 25 minút už bez pokrievky. Samozrejme čas pečenia závisí od rúry, teda treba občas pozrieť na chlebík a čas prispôsobiť. 

Po dlhej práci sme z rúry vytiahli chutný a aj krásny chlebík:

Raňajky môjho šikovného pekára:

Chlebík chutil aj mne, ale popravde, obdivujem toho môjho syna, ja na toto nie som a ani manžel by toto nevystrájal pre jeden malý chlebík :-) Po kom to naše dieťa je?

Čaj mám nový, priamo z Taiwanu, chrysanthenum, dostala som od Jurka a on od Taiwančanky. Našla som mu krásnu šálku:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela

Keď nevisia, aspoň sú o stenu opreté :-)

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Uhádne niekto, čo vyšívam? Známa to ryšavka :-)

Pri vyšívaní si cvičím svoju trpezlivosť. V tomto mieste som zistila, že je tam dvojitá chyba. Párať, či všetko zahodiť a začať znovu? To druhé by som volila pred tridsiatimi rokmi, to prvé volím dnes :-)

Párala som celý večer i nasledujúce ráno. Bola som taká zničená, že aj fotiť som zabudla, to sa mi často nestáva. Hlavné je, že moje nervy boli v pohode, ba ani napätie v žilách som nepociťovala. Sama sebe sa čudujem :-)

Už pár týždňov sa teším z dvoch nových zarámovaných obrázkov. Z jedného som bola najskôr sklamaná, pretože mi nesedel obdĺžnikový rám, ale pán sklenár mi nemohol vyhovieť, eliptické rámiky nemá. Časom som sa s tým zmierila a teraz sa s obrázkami môžem pochváliť:

do tretice všetko dobré, či nie?

Dnešný čaj - zelený - biela opica

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela

Po dlhom čase šijem :-)

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Mám nový začiatok:

Už ani neviem, kedy som naposledy šila. A som veľmi rada, že sa mi podarilo pribrať sa. Po dlhom čase, vyše troch rokov, som sa včera večer a dnes doobeda dostala do stavu, kedy mi je dobre na duši, teší ma moja práca, cítim radosť a nadšenie z môjho "bavkania sa". Od jari, kedy som si naprogramovala činnosti a uvedomele plán práce plním, som už mala párkrát krátky záblesk tohto úžasného stavu, teraz to rátam už na hodiny :-) Bodaj by mi to zostalo!!!

Čo som šila? No, veď to by niekto ani šitím nenazval. Pripravila som darček pre kamarátku Hanku k dnešnému sviatku. Maličkosť, ale voňavú a milú, dúfam, že ju poteší :-)

Do levanduľových vankúšikov treba levanduľu. Môj jeden koreň bude kvitnúť asi tak o týždeň, čakať nemôžem. U susedov majú krásnu a už pomaly odkvitajúcu, no neodvážila som sa ísť žobrať. Odniesla si to Mirkina záhrada, i keď jej časť levandule vyhynula, zostali jej len tri trsy:

ďakujem, Mirka!

použila som aj vlaňajšiu sušenú levanduľu, ktorú mám na čaj

háčkované vrecúško je tiež levanduľové, dostala som ho pred rokmi od Mirky
a to v kúte okna mám asi 14 rokov od Miška

Druhé vrecúško naplním až keď bude levanduľa suchá.

A dnešný čaj? Jednoznačne levanduľový:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela