Blší trh vo Veličnej

Vitajte u mňa! Ďakujem Aďke za komentár v predchádzajúcom príspevku! Vyzerá to tak, že čím mám viac denných čitateľov, tým mám menej komentárov :-) Ale dobre, som s návštevnosťou blogu maximálne spokojná, pretože je doslovne svetová.

Prečítala som ďalšiu super dobrú knihu:

Na dnešný deň som si naplánovala blší trh. Po prvý raz ho organizovali vo Veličnej. Počasie sa im naozaj perfektne vydarilo, čo bolo vidieť aj na návštevnosti. Keď som dorazila, bola som nadšená, vyzeralo to, že ja, milovníčka starých "harabúrd" si prídem na svoje. 

Nuž, ale nestalo sa tak. Možno aj preto, že som zatiaľ blšie trhy zažila len v Mníchove a samozrejme, že som očakávala niečo podobné. Z Mníchova som si zakaždým odniesla pár krásnych vecičiek, ktoré si opatrujem ako vzácnosti v mojich zbierkach konvičiek, šáločiek, vázičiek ...

Dnes som si nekúpila nič a čo je najhoršie, pochybujem, že tam obchody vôbec išli. Ponuka bola, podľa mňa, priam katastrofálna. Predávaný tovar sa mi zdal doslova odpad. 

Z blšieho trhu:

Ale nevadí, Veličná mi to vynahradila. Ešte kedysi s manželom sme objavili jej čaro. Ukázala som ju aj našim deťom, aj kamarátke Hanke z Prahy. Všetkých Veličná očarila. 

Hneď ako prvé ma dnes zaujali okrasné jablonky, zelená i červená:

Pri katolíckom kostole:

Historická budova niekdajšej gazdinskej školy:

Z prechádzky po okolí evanjelického kostola:

Stará opustená drevenička, ktorá si svoje kúzlo zachováva napriek zubu času:

Okienka s kvietkami:

Spílená starobylá lipa s nebezpečným dutým kmeňom a využitie koreňa ako kvetinového záhona, teraz jesenná výzdoba:

ešte pár tekvičiek si to pýta :-)

A čo si nikdy nenechám újsť? No predsa pohľad na víkendový domček urobený zo starej kamennej sypárne. Pre mňa proste srdcovka:

Vraj ešte pár dní bude takých krásnych, ako ten dnešný, vo štvrtok za má začas počasie zhoršovať a od piatka by malo začať pršať. Dážď je u nás tento rok úskoprofilový, čo najviac pociťujú poľnohospodári. Preto sa naň hnevať nebudem, nech len prší, ale len ako z krhly, bez katastrof. 

Koniec bude patriť môjmu čaju. Bylinkový z vlastného zberu v jasenovskom chotári, dobrá myseľ:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Slivky

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Prečítala som dve krásne knihy:

Lenka má v záhrade krásnu slivku. Jej konáre sú nízko, slivky teda na dosah rúk. Samozrejme, tie najkrajšie hore ostanú tam, pretože sme si zakázali štverať sa na strom. Prečo? Aby sme nedopadli ako moja kamarátka Maňuška. Krásne vrchné višne ju tak lákali, že sa na strom vyškriabala. Áno, tiež už niečo nad sedemdesiatkou, odvážna. Stalo sa však to, čo sa dalo čakať - spadla zo stromu a dolámala si pätu a členok na cimpr-campr :-(

Domov som si doniesla skoro dva plné kýbliky. Dobre som sa ich najedla, ešte lepšie ma prehnalo :-)

Vygooglila som si niekoľko receptov na slivkový lekvár. Vybrala som si najjednoduchší - pečený v rúre. Na 1kg sliviek som dala 200g cukru a 2 lyžice octu. Nepridávala som žiadne koreniny, nemám to moc rada, najviac mi chutia čisté slivky. Najradšej by som bola, keby to išlo aj bez cukru, ale nejde to, cukor pôsobí ako konzervant. 

Slivky som umyla, odkôstkovala, pokrájala, dala na plech a pokvapkala octom. Bez miešania som ich piekla pri teplote 200 °C, po 30 minútach som znižila na 180 °C. Sledovala som, sledovala, do rúry som čumela, lebo som nevedela, ako dlho to mám piecť. Stále sa mi to zdalo riedke, ale zrazu som môj lekvár zacítila v nose :-) Nuž tak neviem, či ho v zime dostanem zo skla, pretože lyžica rumu na povrchu mi ho nezriedi :-)

Na druhý deň mi svitlo v hlave. Nebudem robiť lekvár, urobím si super slivkový kompót - slivky vo vlastnej šťave:

slivky som už nekrájala

Robila som dve várky:

V lekárni som sa rozhliadla po vystavených čajoch a tu čaj slivkový, no nekúp to! Nemala som na nose okuliare, kúpila som. Až doma som zistila, že hlavnou zložkou čaju je opäť ibištek. Aký teda bude?

Po otvorení čaju cítiť silnú slivkovú arómu, ale chuť sliviek prekrala chuť ibišteka. Moja teória platí: ibištek prebije všetko! A k tomu ešte vôňa škorice mi nerobí dobre :-(

Pár dní som sklamaná, lebo k slivkovej šálke chuť ibišteka nepristane. A došlo mi to, hurá! Veď môj akože kompót môže byť aj pečený čaj :-)

A naozaj, čaj vonia, ale hlavne chutí po slivkách. Dokonca mi v ňom nevadí ani cukor :-)

Slivková story je ukončená, ale koniec ešte nemám. Mám tu ešte potešenie pre oči:

Lenkina orchidea:

Ja som dostala kvietky od Alenky:

Ja nepestujem kvietky napriek tomu, že ich mám rada. Ale mne sa páči aj kytička z mojho záhonu:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela