Prechádzka malebnou Terchovou

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Pred mesiacom sme boli s Miškom a Maxíkom, tak, ako každé leto, na obede v Haluškárni v Terchovej. Vždy nasleduje prechádzka po dedine. Tentokrát sme si prechádzku odpustili, pretože dedina bola plná turistov. Nemám to rada :-(

Nuž ale ... Čím som staršia, tým ma to viac ťahá k rodisku mojich rodičov i súrodencov (moje nie). Prišla domov Danka, teda spoločnosť na prechádzku by bola, končí dovolenkové obdobie, u nás i v Česku sú už deti v škole, Terchová by mala byť priechodnejšia, ideme :-)

Pracovný deň na začiatku septembra v Terchovej nás prekvapil. I keď nebola hlava na hlave, ako začiatkom augusta, turizmus prekvitá ďalej. Na jednej strane to obyvateľom Terchovej prajem, je to o peniazoch, na druhej strane ich ľutujem. Ruch, hluk, autá, ..., nechcela by som tam žiť.

Terchová je nádherná. Diery, Vrátna, Rozsutce, prekrásne túry. Mám to schodené ešte v časoch, keď stretnúť sa s inými turistami bola vzácnosť, no a hlavne, bola som mladá :-)

Dnes mi stačí prechádzka dedinou. Poznám ju celý svoj život, s rodičmi sme tam chodili takmer každú nedeľu na návštevy k tetkám a ujkom :-)

Súčasná Terchová je už iná. Moji rodičia by sa čudovali. Žiadne drobné poľnohospodárstvo. Kravičky, prasiatka, ba aj sliepky zo dvorov zmizli. Všade je zámková dlažba, grily, pohodlné sedenia.

Ja mám najradšej starú drevenú architektúru. Našťastie sa stále dá nájsť:

Kostol nemôžem vynechať:

pohyblivý Betlehem v kostole

kvietky pri fare

Treba si vybrať a len ísť:

Kapustné hlavy:

maxi georgíny:

a už aj jesenná výzdoba:

Boli sme na zmrzline, na káve, prešli sme 4,7 km, proste, bolo nám super, ďakujem ti Danka :-)

Nakoniec čaj z dobrej mysle:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!

Najlepší relax je príroda

Po dlhom čase vás vítam na mojom blogu a ďakujem vám za komentáre, ktoré ste mi napísali v príspevku spred dvoch mesiacov!

Dnes mi napísala na blog Evka B. a presne to isté by som mohla napísať aj ja na jej blogu. Ako ona, aj ja nielen nepíšem, ale ani nečítam iné blogy. A myslím, že nie sme v tom samé, že nás takých je oveľa viac. Čím to je? To keby som vedela :-)

Žijem bežné letné dni. Doma sa mi prestriedali deti a užili sme si každú spoločnú chvíľku na malé výletíky, na prechádzky, na varenie a pečenie, ale aj na prácu. Miško s Maxíkom sa mi postarali o kotol a komín, spratali mi 6 ton peletiek na kúrenie, "poliečili" kúsok steny, ktorej sa začala chytať pleseň, urobili mi nové bočné steny na dva zeleninové vyvýšené záhony, postrekom zahubili trávu v dlažbe, vykosili všetko, čo sa dalo a dokonca ma zobrali aj do obchodu s topánkami :-)

Takže bolo o čom písať, bolo čo fotiť, ale ...

Dnes, po Evkinom komentári, som si povedala, že sa musím polepšiť, začať opäť blogovať :-)

Včerajší nedeľný deň som využila na dlhšiu prechádzku v prírode. No, žiadny rekord to nebol, staroba sa hlási rýchlosťou svetla. Z domu som vyšla o 10:15, domov som prišla o 12:45, spravila som 5,7 km, posedela som si medzi kvietkami, a hlavne oči popásla :-)

Zišla som z kopcov dole a až vtedy ma čakala nepríjemnosť. Poľná cestička rokmi zarástla viac, ako som si to predstavovala. Veď ešte vlani som ňou preliezla. A kedysi dávno som po nej chodila s dvojičkovským kočíkom :-)

Ale tak to je, čo sa nepoužíva, buď zarastie, alebo krpatie. A túto cestičku, kedysi denne využívanú drobnými roľníkmi a družstevníkmi, dnes už nepoužíva nik. Políčka zarástli, cesta tiež :-(

Takto som vyšla na druhom konci: topánky premočené a moje tepláčky, ktorých pamäť siaha hlboko do minulého storočia tiež mokré, ale aj cez ne nohy ošľahané pŕhľavou siahajúcou mi do tváre:

Stálo to za túto odmenu:

Na podvečerný čaj som si doniesla čerstvé kvietky:

červená ďatelinka, žlté kvietky ľubovníka, modré kvietky čakanky,
biele kvietky rebríčka , žlté kvietky repíka a nakoniec divoká mäta  

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!

Vytrácajú sa

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Pred rokmi boli v tomto období všetky jasenovské kopce obsypané kopami sušiaceho sa sena.  Časy sa menia, aj do Jasenovaj prišla technika. Neviem, či je to pre nás to pravé orechové. Namiesto celých rodín v poli vidím tam len jedného človeka v traktore. Sám urobí všetko, skosí, presuší, zbalí, odvezie. Starí rodičia, rodičia a dve-tri deti zmizli. Jedni sedia pred televízorom, druhí sú celé dni v práci, tí najmladší s telefónom v ruke komunikujú s virtuálnymi kamarátmi. Spoločný život viacerých generácií nefunguje, aj romantika krajiny sa vytratila :-(

Keď som cestou zo školy videla, že na začiatku dediny sa objavilo niekoľko kôp, povedala som si, že sa pomedzi ne pôjdem prejsť. Nevedno, či tam budú aj o rok.

 

Vo štvrtok som bola v Ružomberku. Chcela som si dobre vyvetrať hlavu. Víria mi ňou čudné myšlienky, chvíľami sa dokonca bojím sama o seba. Zdá sa totiž, že do školy chodím posledné dni. Viem, viem, nemôžem tam byť do nekonečna a nie som nenahraditeľná, ale ...

Kúpila som 8 kg jahôd. Dobre som sa najedla a urobila som jahodový džem. Aby som ho mohla vyskúšať, kúpila som si aj pečivko :-)

Na záver mám kávičku a koláčik z cukrárne v Ružomberku:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!