Slivky

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Prečítala som dve krásne knihy:

Lenka má v záhrade krásnu slivku. Jej konáre sú nízko, slivky teda na dosah rúk. Samozrejme, tie najkrajšie hore ostanú tam, pretože sme si zakázali štverať sa na strom. Prečo? Aby sme nedopadli ako moja kamarátka Maňuška. Krásne vrchné višne ju tak lákali, že sa na strom vyškriabala. Áno, tiež už niečo nad sedemdesiatkou, odvážna. Stalo sa však to, čo sa dalo čakať - spadla zo stromu a dolámala si pätu a členok na cimpr-campr :-(

Domov som si doniesla skoro dva plné kýbliky. Dobre som sa ich najedla, ešte lepšie ma prehnalo :-)

Vygooglila som si niekoľko receptov na slivkový lekvár. Vybrala som si najjednoduchší - pečený v rúre. Na 1kg sliviek som dala 200g cukru a 2 lyžice octu. Nepridávala som žiadne koreniny, nemám to moc rada, najviac mi chutia čisté slivky. Najradšej by som bola, keby to išlo aj bez cukru, ale nejde to, cukor pôsobí ako konzervant. 

Slivky som umyla, odkôstkovala, pokrájala, dala na plech a pokvapkala octom. Bez miešania som ich piekla pri teplote 200 °C, po 30 minútach som znižila na 180 °C. Sledovala som, sledovala, do rúry som čumela, lebo som nevedela, ako dlho to mám piecť. Stále sa mi to zdalo riedke, ale zrazu som môj lekvár zacítila v nose :-) Nuž tak neviem, či ho v zime dostanem zo skla, pretože lyžica rumu na povrchu mi ho nezriedi :-)

Na druhý deň mi svitlo v hlave. Nebudem robiť lekvár, urobím si super slivkový kompót - slivky vo vlastnej šťave:

slivky som už nekrájala

Robila som dve várky:

V lekárni som sa rozhliadla po vystavených čajoch a tu čaj slivkový, no nekúp to! Nemala som na nose okuliare, kúpila som. Až doma som zistila, že hlavnou zložkou čaju je opäť ibištek. Aký teda bude?

Po otvorení čaju cítiť silnú slivkovú arómu, ale chuť sliviek prekrala chuť ibišteka. Moja teória platí: ibištek prebije všetko! A k tomu ešte vôňa škorice mi nerobí dobre :-(

Pár dní som sklamaná, lebo k slivkovej šálke chuť ibišteka nepristane. A došlo mi to, hurá! Veď môj akože kompót môže byť aj pečený čaj :-)

A naozaj, čaj vonia, ale hlavne chutí po slivkách. Dokonca mi v ňom nevadí ani cukor :-)

Slivková story je ukončená, ale koniec ešte nemám. Mám tu ešte potešenie pre oči:

Lenkina orchidea:

Ja som dostala kvietky od Alenky:

Ja nepestujem kvietky napriek tomu, že ich mám rada. Ale mne sa páči aj kytička z mojho záhonu:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Rakytník rešetliakový

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Prečítala som najnovšiu knihu od Kena Folletta. Vyšla pred rokom. Autor čitateľa vtiahne do dávnej minulosti, až 2500 rokov pred našim letopočtom. Píše o snahe ľudí vybudovať veľkolepý kamenný monument – Stonehenge. A už sa môžem tešiť na jeho nasledujúce dielo, ktorého vydanie ohlásil na september 2027.

Kamarátka Darinka obhospodaruje veľkú záhradu. Teraz, keď už na všetko sama nestačí, vypomáhajú jej pri ťažších prácach dcéra s manželom. 

Minule sme sa dohodli, že sa prídem pozrieť ako jej rastie rakytník rešetliakový. Zatiaľ som ho videla iba na obrázkoch, i keď jeho plody som už videla a dokonca som z nich aj dostala, ale rásť som ho nevidela. Bola som prekvapená, on fakt vyzerá presne tak ako na obrázkoch :-)))

A keďže plody rakytníka sú bohaté na vitamin C, E, K, karotenoidy, flavonoidy, ..., rada som si z nich zobrala a urobila som si vitamínové bomby do mrazničky. V zime, keď nastane obdobie prechladnutí a chrípok, možno aj covidu, vytiahnem a budem užívať ako prevenciu proti týmto pliagam:

bobule som umyla, vysušila a z každej som odstrihla malú stopku

Trošku som sa pozrela na to, koľko bobúľ by som mala zjesť za deň, aby som nahradila celkový denný príjem vitamínu C. Nuž, závisí to od odrody, ale pohybuje sa to v rozmedzí od 20 až po 50 bobúľ. Takže to nie je celkom tak, že som si urobila zásobu na celú zimu :-)

Od Darinky som dostala aj 0,9 kg malín. Urobila som z nich džem:

A dostala som aj drobnú švábku, čiže zemiaky :-) Tie sú najlepšie pečené:

improvizovala som podľa "pikantnej panvičky"
v Kolibe u dobrého pastiera v Čutkovskej doline

Doma som sa poohliadla po rakytníku a veru som našla:

Takže dnes je čaj jasný - svieži a lahodný - rakytníkový:

Ale pozor, čaj by mal byť oranžový a nie je, je červený. Ani chuť rakytníka necítim. Prečo? Nuž, lebo všade pchajú ibištek a ten prekrýva všetky chute i farby :-(

 

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Výhľady

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentár v predchádzajúcom príspevku!

Prečítala som:

pekné čítanie

Dnes mám zas niečo z krásnej oravskej prírody. Stačí výjsť nad dedinu, na niektorý z kopcov v okolí a rozhliadnúť sa. 

Tieto výhľady sú dostupné dokonca aj z auta. Je to na vrchu Brestovej, kde sa lámu Orava a Liptov, alebo okresy Dolný Kubín a Ružomberok. 

My, Oravci, upierame pohľady v našu stranu, oravskú. Liptovci zrejme v opačnú, tú ich. Niekedy sa musím s fotoaparátom rozhliadnúť aj ja v tú druhú, liptovskú.

Skúsené oko fotografa hneď vidí, že takéto fotky som nemohla urobiť na mojom iphone. Mám ich od Maxika, môjho vnuka, ktorý má parádnu fototechniku.

Mám niečo aj na zasýtenie žalúdka. Kúpila som si dve nátierky. Nemohla som iba jednu, aj keď by mi stačila. Boli v obchode vedľa seba, Miško a Maťko, ako moji dvaja najstarší synovia. No nekúp to!

Trochu čudná farba, ale jesť sa dá. Ľavá čistá, vraj šunková, pravá s pažítkou. Aj ju tam vidieť, ale chuť oboch je rovnaká :-)

na kváskovom chlebíku mojej výroby:-)

Nuž, a robotizácia prišla aj do nášho dvora, aj ja som už v 21. storočí:

Samozrejme, že mi to nedá sedieť pri knihe doma, musím mať všetko pod kontrolou. Nazvala som ho Lojzík. Je veľmi poslušný. Keď cez aplikáciu v iphone zavelím číslo zóny (sú 3), vyštartuje. Pri práci nepotrebuje ani pivo a ani neodvráva :-)

Koniec dnes nebude čajový. Mám novú šáločku na kávu, to sa musím pochváliť. Kúpil mi ju Miško v starožitnostiach v Liptovskom Mikuláši:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela