Po dlhom čase vás vítam na mojom blogu! Už ani neviem po koľkýkrát chcem nanovo začať s blogovaním. Začnem, o pár dní sa zmôžem nanajvýš na ďalší príspevok a zas dlho nič :-(
Takže dnes si nejdem nič sľubovať, písať budem, nebudem, všetko je vo hviezdach.
Od Veľkej noci sa vôbec nevenujem ručným prácam. Čítam. Až tento víkend som vytiahla štrikovanie. Nič nové, len dokončiť už načatú čiapku. Minulú zimu som si jednu uštrikovala, nuž ale hneď som vedela, že je aj na moju maxihlavu priveľká. Pletenina ešte časom povolila, patent sa roztiahol, čiapka je na nosenie nesúca.
Ešte na jar som začala robiť druhú, ale len začala. Na dokončenie si počkala až do tohto víkendu. Ale ak sa nedarí, tak sa nedarí. Nová čiapka je primalá. Už len musím dúfať, že aj táto povolí :-)
 |
| prvá, priveľká :-) |
 |
| druhá, primalá :-) |
September som začala tým, že budem musieť žiť bez školy, jednoducho si užívať dôchodok. Dokážem to? Rozmýšľam, plánujem, i slzy roním. Zrazu sa všetko mení: škola ma ešte potrebuje, huráááá, aspoň na 6 hodín za týždeň. Som spokojná aj so zlým rozvrhom. Zarobím asi toľko, čo investujem do benzínu. Nerobím pre peniaze, robím pre potešenie. Kto si to môže dovoliť? Ja!
Škola je moje hobby, stredoškolská puberta je moja láska, kým ich mám, viem, že žijem :-)
Jeseň z môjho okna:
Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!
Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!
Daniela!
