Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!
Vianoce máme za sebou. Zas len môžem skonštatovať, to čo každý rok: ľudia sa celý advent po niečom zháňajú, nakupujú darčeky, hromadu potravín, upratujú a skrášľujú svoje príbytky, od všadiaľ sa na nás rútia vianočné reklamy, melódie, všade je hluk, náhlenie, stres, len aby sme na niečo nezabudli, len aby sme všetko pripravili do samej dokonalosti. Potom sa na štedrý večer unavene usadíme k slávnostne prestretému stolu a hodujeme. Prejdu dva dni a je všetkému koniec. Viacerí si až potom uvedomíme, že veľa toho bolo zbytočného, sľúbime si sami sebe, že o rok to urobíme inakšie. Možno, a možno ani nie.
V našej rodine sme to mali vždy trochu jednoduchšie. Darčeky pre deti kúpené často už v lete, upratovanie v dome len tak na oko, veď ako vždy, koláčiky sa nepiekli, len medovníčky (manžel) a niečo z kysnutého cesta (na raňajky aby bolo), varenie aj predpripravené a zamrazené (pirohy), pri práci zainteresovaná celá rodina.
Už druhý rok sme boli len dvaja. Prišiel iba Jurko. Prevzal po ockovi pečenie medovníčkov a tento rok už aj moje pečenie z kysnutého cesta :-)
škoricové osie hniezda a opekance |
opekance s makom |
Ja som urobila čaj z citrónov, zázvoru a medu:
Každý deň mi Jurko urobí výborné kapučíno:
Kuchynský stôl, náš umelý stromček slúži už 46. vianoce, výhľad z okna nemôže chýbať:
Vianoce sme mali na snehu:
Mne to doma trochu kvitne:
Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!
Daniela!