Ružičkový kel

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! 

Výšivku mám hotovú, ale čo z nej bude je ešte vo hviezdach:

Začala som niečo nové, opäť vianočné:

A tiež štrikujem. Čo to bude, keď to bude, to je ťažká otázka, pretože šál to nebude :-)

Vianoce už čakajú pred dverami. Každý sa naháňa dokončiť to, čo nestihol, nech si potom dva dni odychuje pri plnom stole a pred televízorom, kde idú rozprávky, ktoré už vie naspamäť. To je tá naša idylka vianočná slovenská :-)

Nuž, ale jesť treba aj dnes. Čo tak ružičkový kel s kuracími prsiami?

Čo na to potrebujem:

Už očistené a nakrájané:

Na masle, oleji a rasci najskôr mäso, vo výpeku postupne zeleninu a nakoniec pridať hotové mäsko a smotanu, dochutiť soľou, čiernym korením a pre mňa nevyhnutne aj čili:

A kto k tomu potrebuje nejakú prílohu, môže si urobiť ryžu, či nejakú cestovinu, alebo aj zemiaky. Ja teda bez prílohy :-)

Vianočná atmosféra sa nám topí, čo niekomu žhavému za zimnými športami robí škrt cez rozpočet. Mne to vyhovuje, stačilo mi pár mrazivých dní na "vykukanie" sa ráno i večer :-)

Dnešný čaj v šáločke na punč z vianočných trhov vo Viedni spred viacerých rokov (bola som dvakrát a mám teda dve šálky, takže nabudúce to bude druhá):

Všetkým mojim čitateľom prajem krásne a pokojné Vianoce strávené v kruhu svojich najdrahších! Nech deťom celého sveta jasne žiaria očká šťastím!

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Do batôžka

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! A to, že Lenka napísala trochu kritiky na moje deti, to bez urážky beriem. Lenka má pravdu, že pri štyroch deťoch by som nemala mať problém s pílením dreva. Ono to tak vo väčšine našich slovenských a českých rodinách je. U nás však je vždy všetko trochu inakšie :-)

Môj manžel pochádzal z roľníckej rodiny a takmer (do smrti svojich rodičov - 1991) celý svoj život pomáhal na gazdovstve. Naučil sa všetkým prácam na dedine. 

Ja som bola dieťa z bytovky a aj prvé 3 roky spoločného života sme strávili v meste na siedmom poschodí nového paneláka. Ja som navrhla, aby sme sa presťahovali ku svokrovcom. Manžel mi to vyhováral, vraj kto to kedy videl, aby sa nevesta hrnula bývať ku svokre. A ako najdôležitejší argument proti sťahovaniu vytiahol porovnávanie našich dvoch bývalých svetov. Mne ten jeho vždy pripadal ako rozprávky starej matere. Nechcel, aby jeho deti rástli s každodennou manuálnou prácou.

Nuž, a keďže mňa nepresvedčil, musela som mu aspoň sľúbiť, že naše deti (i keď v tej dobe bol len Miško) budeme vychovávať po svojom a "chrániť" ich pred gazdovaním. Manžel do konca života pracoval na všetkom sám. Nikdy nechcel mňa ani deti pri práci okolo domu. Bol zručný a dokázal si vždy poradiť. Všetkému sa naučil od svojich rodičov.

My sme z našich detí vychovali "kaviarenských intelektuálov" manuálne nezručných, ale mysliacich samostatných svetobežníkov :-)

Teraz, keď som v dome sama, som nemohúca a pomoc mám len od Miška. V lete vyčistí komín, kotol, zbrúsi a pretrie pracovnú dosku, vyrieši únik pary v odparovači, zrekonštruuje moje zeleninové hriadky, dá do poriadku obe kosačky, dôkladne mi vyčistí auto, ale na pílenie dreva sa nedal. Povedal, že so mnou to robiť nebude, s Maxom dupľovane, a sám to nedokáže. Ostalo to na dobrých ľuďoch :-)

Keď bol Max malý, na nepochopiteľné veci povedal: "Taký je život!". Teraz to hovorím aj ja :-)

Konečne prišla na rad moja výšivka, začala som niečo vianočné:

A ideme Do batôžka :-)

Minulý týždeň mi prišiel balíček z nb vyšívaní (to sa s ním ešte niekedy pochválim) cez packeta. sk do malej predajničky s čarovným názvom "Do batôžka". Bola som tam prvý raz a veľmi sa mi tam páčilo. Obchodík bol tak čistučký a voňavučký, že som to hneď musela zo seba dostať a pochváliť. Čas som síce mala, ale moje nohy ma nechceli držať. Išla som zo školy, kde som im dala zabrať. To len na okraj, aby ste vedeli, že koleno bolí, bolia obe a dokonca už celé nohy. Neviem, na ktorú krívať :-(

Včera som sa do obchodíka vrátila nakúpiť. A na to sa treba vopred pripraviť, lebo bez prípravy nenakúpite. Ide totiž o bezobalový obchod, kde vám tovar navážia a dajú do vami prinesených nádob. Ja som si doniesla pár sklenených pohárov :-)

Predavačka, myslím, že súčasne aj majiteľka,  je milá, komunikatívna, aj fotogenická:

Ja som si kúpila šošovicu, goji, bulgur, hrach a samozrejme čaj, tiež do vlastnej škatuľky :-)

Dnes som si čaj urobila. Je čierny s príchuťou kokosu a južného ovocia. Vybrala som si ho pre jeho vianočnú vôňu:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Dobrí ľudia stále žijú!

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Mary Poppins je hotová:

Európa sa dala na úsporné riešenia vykurovania a jedným takým je aj tepelné čerpadlo vzduch - voda, na ktoré čakám aj ja. Čakám ... Peletky som v lete nekúpila v nádeji, že sa do zimy dočkám. Nedočkala som sa ... Teraz ich nekupujem, pretože sú náramne drahé, tona by pohltila môj dôchodok i zárobok v škole a to by som mala vyriešený jeden (1) zimný mesiac :-(((  Nič viac, nejesť, nedýchať :-)

Takže peletky - zostatok z minulého vykurovacieho obdobia, šetrím na Vianoce, aby som studeným odchovom nevyhnala moje deti. 

Ja si kúrim v peci v kuchyni. Spálila som všetko drevo, ktoré bolo napílené. Nuž a keď nedokážem popíliť suché smrekové drevo, ktoré pripravil ešte manžel, zastavila som sa vo štvrtok v Istebnom v sklade s uhlím a drevom. Šéfuje tam môj niekdajší žiak, takže som vedela, že sa môžem spoľahnúť na jeho rady. Vysvetlil mi všetko o spôsobe predaja, dovoze i cenách. Nuž, tak vám poviem, manželovi by sa hlava okolo krku viackrát otočila, lebo či peletky, či drevo, všetko to má ceny hviezdne.

Hneď som si kúpila 200 kg bukových brikiet. Zasmiala som sa, keď mi bývalý žiak povedal, že to poľahky odveziem, to akoby som dvoch zdatných chlapov viezla :-)

toto je 100 kg, druhú stovku mám už vynesenú vo verande

Dohodli sme sa, že po víkende si telefonicky drevo objednám. Nuž a neobjednam :-)

Na druhý deň, v piatok, kolegyňa Majka zorganizovala brigádu. Jej manžel Jarko a iba 15 ročný syn Samko prišli a pustili sa do pílenia. Predsa ešte dobrí ľudia existujú!

Popílené, upratané, piliny vo vreci, len vymyslieť, ako ich zužitkovať :-)

Každý deň v peci horí:

Ja si sedím pri nej a čítam:

Manželovi sa v roku 2017 pri reparácii pece ani nesnívalo, že bude denne využívaná. Kým žil, vôbec sme v nej nekúrili, bola len peknou dekoráciou :-)

Dnes by mal manžel 71 rokov. Dostal by celú škatuľu čokoládových tyčiniek Deva, alebo Rumba, či Kofila, tie mal najradšej. Mysleli by ste si, že ak ich je v balení 42, vydržali by mu 42 dní, na každý deň jedna. Omyl, do týždňa by bolo po nich. Nikdy som nevedala pochopiť, kde to do seba pchá :-)

Na dnes pripadá ešte jedno výročie. Je to práve 9 rokov, ako som napísala svoj prvý príspevok na blogspote. Je krátky a je jasné, že som ani netušila, o čom budem písať. Viem, že som chcela písať už dlhšiu dobu. Závidela som manželovi, ktorý už pár rokov blogoval o svojich včielkach. 

Dlho som písala denne. O všeličom, čím žijem. Vyšívam už menej a tak menej aj blogujem. Čo bude ďalej, je vo hviezdach :-)

V škole sme všetci dobrí, žiaci i učitelia, a tak nás navštívil Mikuláš s doprovodom:

Jurko bol vo vietnamskej kaviarni v Prahe a poslal mi krásne foto:

Latté z čajov, zelené je matcha

Môj čaj je jasenovská klasika - materina dúška z Kublova:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela