Do batôžka

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! A to, že Lenka napísala trochu kritiky na moje deti, to bez urážky beriem. Lenka má pravdu, že pri štyroch deťoch by som nemala mať problém s pílením dreva. Ono to tak vo väčšine našich slovenských a českých rodinách je. U nás však je vždy všetko trochu inakšie :-)

Môj manžel pochádzal z roľníckej rodiny a takmer (do smrti svojich rodičov - 1991) celý svoj život pomáhal na gazdovstve. Naučil sa všetkým prácam na dedine. 

Ja som bola dieťa z bytovky a aj prvé 3 roky spoločného života sme strávili v meste na siedmom poschodí nového paneláka. Ja som navrhla, aby sme sa presťahovali ku svokrovcom. Manžel mi to vyhováral, vraj kto to kedy videl, aby sa nevesta hrnula bývať ku svokre. A ako najdôležitejší argument proti sťahovaniu vytiahol porovnávanie našich dvoch bývalých svetov. Mne ten jeho vždy pripadal ako rozprávky starej matere. Nechcel, aby jeho deti rástli s každodennou manuálnou prácou.

Nuž, a keďže mňa nepresvedčil, musela som mu aspoň sľúbiť, že naše deti (i keď v tej dobe bol len Miško) budeme vychovávať po svojom a "chrániť" ich pred gazdovaním. Manžel do konca života pracoval na všetkom sám. Nikdy nechcel mňa ani deti pri práci okolo domu. Bol zručný a dokázal si vždy poradiť. Všetkému sa naučil od svojich rodičov.

My sme z našich detí vychovali "kaviarenských intelektuálov" manuálne nezručných, ale mysliacich samostatných svetobežníkov :-)

Teraz, keď som v dome sama, som nemohúca a pomoc mám len od Miška. V lete vyčistí komín, kotol, zbrúsi a pretrie pracovnú dosku, vyrieši únik pary v odparovači, zrekonštruuje moje zeleninové hriadky, dá do poriadku obe kosačky, dôkladne mi vyčistí auto, ale na pílenie dreva sa nedal. Povedal, že so mnou to robiť nebude, s Maxom dupľovane, a sám to nedokáže. Ostalo to na dobrých ľuďoch :-)

Keď bol Max malý, na nepochopiteľné veci povedal: "Taký je život!". Teraz to hovorím aj ja :-)

Konečne prišla na rad moja výšivka, začala som niečo vianočné:

A ideme Do batôžka :-)

Minulý týždeň mi prišiel balíček z nb vyšívaní (to sa s ním ešte niekedy pochválim) cez packeta. sk do malej predajničky s čarovným názvom "Do batôžka". Bola som tam prvý raz a veľmi sa mi tam páčilo. Obchodík bol tak čistučký a voňavučký, že som to hneď musela zo seba dostať a pochváliť. Čas som síce mala, ale moje nohy ma nechceli držať. Išla som zo školy, kde som im dala zabrať. To len na okraj, aby ste vedeli, že koleno bolí, bolia obe a dokonca už celé nohy. Neviem, na ktorú krívať :-(

Včera som sa do obchodíka vrátila nakúpiť. A na to sa treba vopred pripraviť, lebo bez prípravy nenakúpite. Ide totiž o bezobalový obchod, kde vám tovar navážia a dajú do vami prinesených nádob. Ja som si doniesla pár sklenených pohárov :-)

Predavačka, myslím, že súčasne aj majiteľka,  je milá, komunikatívna, aj fotogenická:

Ja som si kúpila šošovicu, goji, bulgur, hrach a samozrejme čaj, tiež do vlastnej škatuľky :-)

Dnes som si čaj urobila. Je čierny s príchuťou kokosu a južného ovocia. Vybrala som si ho pre jeho vianočnú vôňu:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela