piatok 30. októbra 2020

Dych jesene

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Aj keď si s ľuďmi robí malý zlý vírus čo len chce, príroda je zatiaľ voči nemu odolná. Škoda, že už tak odolná nie je voči ľuďom. Neustále jej ubližujeme a pritom sme od nej závislí. Sme nepoučiteľní :-(

Bez ohľadu na ľudstvo, na vírus, na terorismus, na rôzne druhy protestov vo svete, požiare, zemetrasenie, záplavy, ..., prišla jeseň :-)

Jeseň dýcha aj z mojej výšivky:


Bez šípok a machovky čerešňovej (Physalis alkekengi), ktorú u nás voláme lampášik, si jeseň neviem predstaviť. O šípkach som písala nedávno, môžete si pozrieť TU. Na postupné sfarbovanie lampášikov sa pozerám z okien do susedkinej záhrady:




A keď príde čas na ich likvidáciu, dostanem z nich aj ja :-)

Jesennými zábermi mi oko i dušu tešia aj fotky z Mníchova od Miška:

z Anglickej záhrady:






Na ulici, kde býva Miško:




A u nás, pohľad z môjho okna:

Ďalšie okno:





 
Trocha iný pohľad na Choč:


Dnes už zas prší, ale ja si prechádzku neodpustím. Bude to za tmy a s dáždnikom, len po dedine. A keď sa vrátim, na prehriatie organizmu si uvarím silný zázvorový čaj, dnes to bude druhý. Prvý som si dala po návrate z obchodu, navlhla som :-(


Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!





nedeľa 25. októbra 2020

Africká horčica

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Nebude to kávička:


V lete mi chlapci doniesli z Nemecka horčicu. Poviete si, horčicu? Tú predsa nemuseli nosiť z Nemecka, tú kúpime v každom našom obchode :-)

Ale ja som dostala horčicu, ktorú u nás nekúpim, africkú horčicu s bazalkou a paradajkou z Južnej Afriky:






Horčicu mám rada, bazalku mám rada, paradajky mám rada, z toho vyplýva: africkú horčicu mám rada :-)

A trocha mojich úvah: 

  • obyvatelia Oravy sú pár týždňov "vyvrheľmi" spoločnosti, neposlúchajú, robia si, čo len chcú, podvádzajú, šíria covit 19
  • na sociálnej sieti si to obyvatelia Oravy odnášajú množstvom posmeškov, ale aj nadávok
  • z prieskumu vyplýva, že až tretina učiteľov II. stupňa ZŠ verí a aj šíri hoaxy o očkovaní, pôvode či  existencii koronavírusu
  • z toho vyplýva: byť učiteľom na Orave = hotová katastrófa
  • zachráni ma, že som učiteľka na strednej škole?
  • zachráni ma, že dnes som si doniesla doklad o negatívnom výsledku testovania?

Zaujímalo by ma, ako do prieskumu vyberali respondentov. Učitelia, ktorých poznám, to určite neboli. Tiež žijem na Orave, ale správam sa zodpovedne, nosím rúško, starám sa o maximálnu dezinfekciu rúk, dokonca aj v triede dodržiavam odstupy. To isté platí o mojich školských kolegoch. 

Nie je niekde chyba???

Tak, radšej si dám čaj:

oolong





utorok 20. októbra 2020

Lomikameň

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! Dám odpoveď na otázočku ako drvím šípky. Žiadnu techniku nepoužívam, robím to oveľa prozaickejšie - dám šípky do vrecka a drvím valčekom na cesto :-)

Mám nový začiatok. Bude to len niečo malé, ale aktuálne, jesenné :-)


Dnes vám ukážem niečo, čo som si kúpila dávno, niekedy na jar, čo vidieť aj z foto, za oknom je biely sneh:








Lomikameň mi kvitol dlho. Po odkvitnutí sa z neho urobila krásna zelená guľôčka a tak ostal na okne celé leto:


Až teraz v jeseni sa mu prestalo páčiť stanovisko. Začal žltnúť:


Inokedy by som ho jednoducho vyhodila. Teraz, keď sa už aj ja hrdo radím medzi záhradkárov, i keď len tých maličkých s tromi hriadkami, rozhodla som sa ho vysadiť. Len kde? Nájsť mu miesto v troch hriadkach sa nedalo, tie majú vyťaženosť od jari do jesene na 100%. Nuž, tak rpoď ovno do trávnika:

No, neviem, neviem, keď to teraz takto vidím, nebude mu tam najlepšie. Ak nevydrží, aspoň som sa snažila, no nie? A nový kvietok si môžem kúpiť s dobrým pocitom :-)

Po dlhšom čase sa vraciam k môjmu čajíčkovaniu. Jurko vraví, že harmančekový mu dobre robí na nervy, takže som si dala ten. Keď to všetko vidím, čo sa u nás a aj v celom svete deje, musím sa veľmi snažiť, aby som sa s tým vysporiadala. Dnes mi pomohlo aj slniečko, konečne sa ukázalo :-)




Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!




streda 14. októbra 2020

Doba šípková :-)

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Od pondelka učíme opäť dištančne. Priznávam, uľavilo sa mi. Každé ráno som išla do školy s malou dušičkou. Môj vek, jemu zdravie primerané a navyše obezita, to nie je dobrá kombinácia na to, aby som sa pohybovala medzi spoločensky žijúcou mládežou, ktorá navonok srší zdravím, ale môže byť infekčnou. Sedením doma pri počítači som v bezpečí :-)

Už niekoľko dní prší a na Slovensku sa to už aj prejavuje záplavami. U nás to zatiaľ nehrozí. A zajtra by dážď mal ustať, dúfajme :-)

Náš dedinský potok, lepšie povedané potôčik, nabral na objeme, ale zatiaľ stíha:




Ja som využila posledné krásne dni minulého týždňa na vychádzky do kopcov. Niekto chodí na huby, mne stačia šípky :-)








Vrátila som sa s poškriabanými rukami, ale spokojná :-)




Sušila som ich na radiátore. A keďže na Orave "zúri" nielen Covid 19, ale aj zima, šípky sa mi už aj usušili :-)

Niečo aj do vázičky:





Kým sa šípky sušili, ja som sa trocha hrala. Neplánovane, náhodne, živelne. Najskôr som si vyšila bočné šípky, potom stredové s rámikom, potom som objavila malý čajníček, tak som ho tam pridala. Niečo mi ešte chýbalo pod bočnými šípkami, tak aspoň pár písmenok :-)




A čo som z výšivky urobila? Len som trocha prizdobila fľaštičku, do ktorej som si dala už rozdrvené šípky pripravené na čaj:





Dnešný čaj je jasný - šípkový:





Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!
Daniela!