Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!
Presne tak, ak chcem naďalej pokračovať v blogovaní, musí sa môj blog zmieriť so zásadnou zmenou.
Od leta 2013 som intenzívne vyšívala a hneď v tom istom roku, v decembri, som začala písať blog, kde som prezentovala svoju prácu s ihlou. Celé roky som písala denne a vždy hneď na začiatku som ukázala prírastok na výšivke. Druhá časť príspevkov bola rôznorodá, príroda, prechádzky, dianie vôkol mňa, to, čo ma v ten deň zaujalo, čo som nové objavila, čím som sa zapodievala, čo som varila, piekla, ..., ako posledné pribudlo moje čítanie.
Neskôr, keď som písala o rôznych druhoch čajov, začala som každý príspevok ukončovať mojim čajíkom, šáločkou, či konvičkou.
Takže príspevok čo príspevok z troch častí. Dve vždy na rovnaké témy - výšivka a čaj, tretia - stredná - všehochuť :-)
A čo sa stalo? Píšem v podstate len občasník :-(
Prečo? Lebo nevyšívam, nešijem, neštrikujem. Ak aj, tak len občasne :-(
Riešenie?
- skončiť s blogovaním - to mi je však proti srsti, akosi som sa do toho môjho blogu zamilovala :-)
- urobiť zmenu a pokračovať
Čo je správne? No predsa 2 :-)
Zmena:
Hlavnou náplňou mojej každodennej činnosti sa v poslednom čase stalo čítanie kníh. Tak, ako som bola členkou mnohých, ale že fakt mnohých FB skupín o krížikovom vyšívaní a štrikovaní (a aj som, pretože stále ma zaujíma čo kto vyšíva), stávam sa členkou FB skupín čitateľov svetovej literatúry, obchodov s knihami a knižníc. Nuž a tak som sa rozhodla, že prvú časť každého príspevku vymením, nebude to o ručných prácach, bude to prečítaných knihách. Čo vy na to? Súhlasíte? Je mi jasné, že prídem o časť mojich čitateľov, ale snáď zas nejakí aj pribudnú :-)
Takže po prvý raz budú na začiatku knihy:
Jurko už niekoľko rokov pečie domáci kváskový chlebík. Viackrát ma na kváskovanie nabádal, ale odolávala som. Moja teória je jednoduchá: prečo by som sa mala zapodievať prácou navyše, veď v obchodoch majú chlebov na výber, hlavne bez roboty.
Išla som na neho aj s históriou. Moja svokra mi hovorievala ako ona piekla kváskové chleby. Áno, chleby, lebo to neboli len také 500g chlebíky, boli to 2 kg chleby :-)
Vždy si zamiesila cesto v drevenom válovci na 5-6 chlebov. Piekla raz za dva týždne. Veru tak, 5-6 chlebov na dva týždne, žiadne také skočiť každé ráno do obchodu po čerstvý. A to najskôr museli dopestovať pšenicu, omlátiť ju, preosiať, a šup s ňou do mlyna pomlieť na múku. Môj manžel sa narodil v roku 1951 a veru si dobre pamätal na to.
Svokra mi hovorila, že keď už aj tu v dedine začali predávať hotový chlieb za rozumnú cenu, bolo to pre ňu vykúpenie. Jurko môj, stará mama by sa veľmi čudovala, že si sa ty dal na pečenie chleba, keď nemusíš. A možno ho sleduje a teší sa z neho. Jurko starú mamu nepoznal, nestihol.
No a čo myslíte, prehovoril ma? Po rokoch veru áno a prvý kváskový 500g mám za sebou. Kvások mám z toho jeho, urobil si ho sám. Viackrát mi pečenie ukázal, naposledy aj s podrobným postupom na papieri, aby som nepochybila :-)
Ten môj nie je taký krásny ako jeho, ale chutil mne a aj Lenke a Lackovi:
A Jurkov:
Mám sa ešte čo učiť :-)
Minulý týždeň som si chodila oči pásť k obecným pivóniam:
A ešte trikrát Choč:
 |
| z cintorína v Istebnom |
 |
| s dúhou |
 |
| lokálne dažde, toto som ešte snáď nevidela, tá žltozelená farba bola úchvatná |
Nakoniec čaj z prírody:
Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!
