sobota, 14. decembra 2013

Vianočné oblátky

V našej malej dedinke na Orave - v Jasenovej -  je prekrásna tradícia ešte z čias Martina Kukučína.  V dnešnej dobe tradíciu udržiava obecný detský folklórny súbor Kukučka pod vedením pani Milotky Kelčíkovej.

Že ste zvedaví o akej tradícii to píšem? Ide o nosenie vianočných oblátok. Áno, presne tak, ako to opísal vo svojej poviedke Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr. Poviedka bola sfilmovaná a patrí k povinnému vianočnému programu v slovenskej televízii. Ak ju nepoznáte, určite si ju pozrite počas nastávajúcich vianočných sviatkov, oplatí sa.

Dnes bol práve ten čarovný predvianočný deň, slnečný, ale mrazivý.  V našej kuchyni to rozvoniavalo sladkými medovníkmi, ktoré vypekal môj manžel. Dostali sme milú návštevu dvoch krásnych dievčat. Prišli Andrejka a Viktorka,  predniesli dvojhlasne koledu a položili na stôl balíček oblátok. Zaslúžili si vrecúško sladkostí a nejakú tú mincu do rúčky. Pre pekára oblátok niekoľko eur a pre súbor Kukučka symbolicky na ich činnosť malý príspevok. Zaslúžia si!

Ďakujem, že udržiavajú aj v 21. storočí tradíciu, venujú sa folklóru, zmysluplne vypĺňajú deťom voľný čas a formujú v nich vzťah k hodnotám, ktoré sú dnes prevalcované mamonom a pseudokultúrou. Ďakujem za dnešný pekný deň!



Poznámka:
Na gauči vidíte ďalšie z mojich diel, ktoré odovzdám svojim priateľom vo štvrtok 19. 12. 2013, potom ich zverejním na svojom blogu. 

streda, 11. decembra 2013

Strom, ktorý zarodil srdiečka

Mojej kolegyni angličtinárke som vyšila aj druhý obrázok. Keďže je dlhodobo chorá a prakticky celý tento rok sa lieči, v škole nám moc chýba, hlavne mne, pretože mi bola celé roky tzv. bútľavá vŕba, mohla som sa jej vždy vyžalovať, ale podeliť sa s ňou aj o radosť, vždy si ma vypočula, poradila, utešila..... Teda je to človek s veľkým srdiečkom, preto som nerozmýšlala, keď som našla takýto obrázok:






Polica s knihami

V novembri mala naša veľmi dobrá angličtinárka okrúhle narodeniny, preto som sa rozhodla vyšiť jej obrázok. Práca mi išla dobre, s radosťou som vyšívala aj do polnoci. Keďže osláveňkyňa bola počas narodenín chorá a dlhodobe sa liečila, vybrali sme sa na návštevu k nej. Mala som trocha obavy, či sa mojim kolegyniam nebude zdať môj darček gýčom, ale bola som milo prekvapená, pretože obrázok si ich získal, dokonca jedna z nich si hneď vedela predstaviť, kde by si ho zavesila ona v svojom byte. Sľúbila som jej, že taký istý časom urobím aj jej.
A takto vyzerá polica s knihami:

utorok, 10. decembra 2013

Vrecko pre Vincenta


V rodine sa mal v auguste narodiť malý Vincent a s mojim vnukom Maxíkom, ktorý bol akurát u nás na prázdninách, sme sa rozhodli, že mu ušijeme vrecko na hračky. Vrecko sme chceli oživiť detským motívom, pozreli sme si desiatky rôznych predlôch, zvíťazil kočík a prilietajúci bocian s bábätkom v zobáku. Nám sa výsledok moc páčil a dúfali sme, že sa bude páčiť aj nastávajúcej mamičke a neskôr aj Vincentovi.





pondelok, 9. decembra 2013

Hodiny


Môj syn Jurko získal štipendium na rok štúdia v USA. Počas štúdia má pridelenú rodinu, ktorá po neho prišla na letisko, venovala sa mu prvé dni, uviedla ho do školy a prakticky stále s ňou udržiava kontakty. Dopredu sme moc nevedeli nič bližšie o nich, len to, že sú to starší ľudia.
Rozhodli sme, že ako malý darčak im kúpime krásnu knižnú publikáciu o Slovensku a vyšijem im obrázok. Zapáčili sa nám hodiny, kde by som mohla vtesnať aj Slovakia.  Škoda, že som nevedela o pani Liz, že zbiera rôzne veci s vyobrazením Santa Klausa, možno taký obrázok by ju potešil viac, ale myslím si, že do ich interieru sa hodia aj hodiny, veď pozrite:

sobota, 7. decembra 2013

Húsky

V lete má moja nevesta Ali narodeniny a to býva pre mňa problémom, lebo neviem, aký jej kúpiť darček. Tentokrát ma napadlo, že by som jej mohla vyšiť nejaký obrázok. Ona nevie vyšívať a možno práve preto by ju to potešilo. Prezrela som všetky svoje časopisy a knihy staré celé desaťročia. Pátrala som po niečom vhodnom, teda nie moc náročnom, ale milom, aj na internete a vybrala som obrázok s húskami, káčerom a kohútom. Kde som ho našla? No predsa na internete, zistila som, že tam si tada mám z čoho vyberať! Motívov je  veľa voľne dostupných, už netreba prezerať časopisy v novinových stánkoch a vybrať ten, v ktorom sa mi páči toho viac. Celé hodiny si dnes môžem listovať, prezerať a tešiť svoju dušu!
Vyšívať som začala pomaly, potrocha, ale keď som bola na konci, uvedomila som si, že ma to zaujalo a bola by škoda skončiť s tým.
Katastrófa nastala pri škrobení obrázka. Akonáhle som obrázok namočila v roztoku voňavého škrobu, videla som, že červená farba na srdiečkach začala púšťať. Rýchlo som ho vybrala a ani nežmýkala, len som ho vystrela a nechala trocha presušiť. Každú chvíľu som sa naň pozerala, najskôr som zúrila, že moja práca vyšla zrejme navnivoč, neskôr som sa aj rozplakala a rozlútostila, veď bol čas narodenín a môj darček nevychádza tak, ako som si ho predstavovala.  Keď som ho však vyžehlila, rodina skonštatovala, že to nie je také hrozné a nech ho dám zarámovať. 
Tu vidno výsledok:














piatok, 6. decembra 2013

Začiatok

Po dlhom rozhodovaní začínam písať svoj blog, lebo vraj kto nepíše blog, akoby nevedel písať!
Nie som rozhodnutá o tom, čo tu budem zverejňovať, začať chcem svojou prácou - krížikovou výšivkou. Pred 25 - 30 rokmi som rada vyšívala, štrikovala a šila, ale nemala som dosť času, aby som sa tomu venovala. Dnes sú deti dospelé a som už na dôchodku, času mi teda zostáva aj na ručné práce. Začala som vyšívaním v lete a keďže som už vytvorila niekoľko malých diel, zverejním ich. Neskôr sa možno podelím aj s niečim iným.