utorok 16. apríla 2019

Prach si a v prach sa obrátiš

Čas letí, ja stojím.
Hľadím, no nič nevidím.
Zaháňam myšlienky.

Nevyšívam. Na vyšívanie potrebujem pokoj v duši. O ten som prišla presne pred šiestimi týždňami. Ráno, okolo deviatej, sa na mňa pozrel svojimi modrými očami, ktoré svietili akosi jasnejšie, ako inokedy. Štrikuješ? Štrikuj si (štrikovala som vechtíky do Ameriky), ja idem k peci, k súdku s kapustou a potom pôjdem ku včielkam.

Viac sa nevrátil a nevráti sa nikdy. Ani so včielkami sa nestihol rozlúčiť. 

Na Mikuláša mal 67 rokov, hlavu plnú plánov a v srdci radosť zo života. A práve srdce mu zlyhalo. Lekár povedal, že to bola okamžitá smrť. 

Viac písať nemusím. Kto nezažil, aj tak nepochopí, a kto zažil, vie.
















Rád sa fotil. Najčastejšie som ho fotila pri práci.

Od 5. marca som nebola na blogoch. Neviem, čo všetko ste vytvorili, kde ste boli a čo ste zažili. Chýbate mi. Vrátim sa. Musím a chcem. Dúfam, že sa opäť dostanem medzi vás, priateľky moje.

Ťažko sa mi písal tento príspevok. Snáď ďaľší bude ľahší.

Daniela