Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!
Stále sa nevenujem ručným prácam :-(
Od septembra nepracujem a to pre mňa znamená, že nemusím vyjsť z domu, naštartovať auto a prísť na určený čas do školy. Môžem si ráno vylihovať v posteli, ak mám chuť, môžem celý deň stráviť v pyžame :-)
Ničnerobenie je krásne, ale veľmi návykové. Človek zlenivie a v mojom veku aj svaly ochabnú. A ak k tomu pribudne samota, hotová katastrófa. Deň s knihou, večer s televízorom. No nie, Bencúrová, preber sa k životu!
Môj záväzok do nového roka bol teda jednoznačný: Danuška sa musí rozhýbať!
V januári som aj začala. Deň - dva som uvedomelo vyšla na "prechádzku". Píšem to v úvodzovkách, lebo pre niekoho to je prechádzka, no pre mňa je to rýchlejší krok. Dokonca aj sused si všimol, že sa niekde ponáhľam. Pýtal sa, kde. Čudoval sa, že nikde, že len tak bezdôvodne rýchlo chodím po dedine :-)
Nuž, dlho mi to netrvalo. Po dvoch dňoch pohybu som si urobila päť dňovú prestávku. Z môjho záväzku rozpohybovať sa nebolo nič. Ako to zmeniť?
Nedá sa nič robiť, treba si merať kilometre, ktoré prejdem za deň a treba si to zapisovať. Nedá mi to potom deň presedieť doma. Prázdny riadok v daný deň by ma trápil. Čierne na bielom to vyzerá už skutočne, žiadne vyrtuálne štatistiky :-)
Začala som februárom a dnes som si spravila mesačnú rekapituláciu.
Výsledky:
- za 28 februárových dní som urobila 136,6 km
- priemer na deň to predstavuje 4,88 km
- za 28 februárových dní som urobila 231 694 krokov
- priemer na deň to predstavuje 8 275 krokov
Pokračujem, naháňam kilometre, kroky, zapisujem, teším sa :-) Držte prsty!
Aby ani dnešný príspevok nebol bez foto, dám to, čo som nafotila pri chôdzi. Vo štvrtok som objavila snežienky v záhradke malej dreveničky, ktorá je už niekoľko desiatok rokov prázdna, neobývaná:
V inej záhrade ma zaujali farebné kríky:
Na druhý deň, v piatok, nás ráno prekvapila zasnežená krajina:
