Konečne začalo.....snežiť

K čomu núkam cukor??? Aha, najskôr si treba naliať čaj. To ale treba vydržať do zajtra, čajník je ešte vo výrobe:

Dnes sa už pred obedom riadne zamračilo, len-len snežiť. Zdalo sa, že nasneží veľa, ale počasie nás opäť zavádza. Sneženie bolo slabé a len krátky čas. Teraz opäť nesneží. Našťastie, je celodenný mráz a lyžiarske strediská môžu umelo zasnežovať. 

Prechádzku do prírody som dnes vynechala. Bola som sa tak aspoň potešiť s trochou bielej perinky na našej ulici:

Dnes som sa zapodievala vianočnými hyacintami. Mám ich nádherné, ale teším sa s nimi iba v komore. Manželovi sa nepáči ich typická vôňa. Vraví, že mu to pripomína krematórium :-(((

Našou komorou som sa "chválila" už viackrát. Je veľká a dá sa v nej aj posedieť v časti, ktorú voláme včeláreň. Manžel tam má včelárske náčinie a vytáča tam aj med. 

Takže hyacinty putovali na okienko v komore:

Posledné dni, a hlavne noci, sú u nás riadne mrazivé. V našej nevykurovanej komore poklesla teplota na 0°C. Manžel tam včera a dnes aspoň trocha zakúril v piecke, nech teplota neklesne pod nulu. No a moje hyacinty? Zatiaľ sa im  darí, ale kvety sú také ťažké, že stoja len vďaka tomu, že sa zapreli do okna. A ak teplota ešte poklesne, zamrznú. Urobila som s nimi krátky proces - zrezala som ich a aspoň na pár hodín doniesla do kuchyne:

Nech sa vám darí!

Daniela

Danielky :-)

Sladíte? Nech sa páči, tu je cukor:

večer pokračujem :-)

Jarka mi v komentári napísala, že tiež začala s likvidáciou vianočnej výzdoby. Už jej odkvitli barborky. Veľmi sa mi zapáčil tento názov pre konáriky z čerešne, ktoré sú odlomené na Barboru. Zatiaľ som o tomto názve nepočula. Ja dnes k barborkám pridávam danielky :-)))

Keď som chcela jedľovú čečinku vybrať z vahana, opadlo aj to posledné ihličie. Našťastie som to predpokladala a dala som si pod stôl obrus. Zachránila som sa pred zdĺhavým vysávaním :-)

Vianočná dečka na stole ešte môže byť, ale na nej mám už danielky. Sú to konáre jablone, odtrhnuté dnes, na Danielu:

ak rozkvitnú, pochválim sa :-)

My máme v rodine dve Daniely - ja a naša dcéra:

vraj sa podobáme :-)

naše maturitné foto, rovnako staré, či radšej mladé  :-)

A takto sme si dnešný deň pripomenuli s manželom:

vaječný likér :-)

Z prechádzky za danielkami som sa vracala už za tmy:

Nech sa vám darí!

Daniela

Ihličie

Ďakujem za ďalšie blahoželania do nového roka! ĎAKUJEM!!!

Tu je začiatok môjho prvého januárového projektu:

Nie najlepšie mi začína nový rok. Dnes sme boli s Lenkou na pohrebe v Istebnom. Zomrel sused jej otca, môjho švagra. V pondelok by som mala ísť opäť na pohreb, môjmu bývalému kolegovi. Dúfam, že to bude vyčerpanie tejto aktivity na celý rok!

Zajtra nám odchádza Jurko. Dovolenka sa končí už aj jemu. Pre mňa to znamená, že kávu a čaj budem zas piť sama. Manžel kávu vôbec nepije a čaj len k raňajkám. 

Aj dnes, po mojom návrate domov, sme si s Jurkom posedeli pri horúcom zázvorovom čaji. Jurko pritom rozoberal vianočný stromček. U nás platí: kto postaví, ten rozoberie. 

Jedľová čečina vo vahane na stole začala opadávať:

moja nová šálka, od Danky :-)

 zajtra pôjde čečina zo stola preč :-)

Aj smreková čečina na kuchynskom okne opŕchla. Podvečer som ju vyhodila a urobila som malú zmenu. Zo včerajšej prechádzky som si doniesla niekoľko vetvičiek napučaných bahniatok, vytiahla som druhý vahan, k tomu z nových červených guľôčok a zlatistých šušiek a pár oranžových lampášikov:

romantika pokračuje :-)

Nech sa vám darí!
Daniela

Ako na Nový rok, tak po celý rok

Ďakujem vám za krásne priania do nového roku! 

Aj v našej malej dedine bola silvestrovská noc hlučnejšia, ako inokedy. Každoročné polnočné stretnutie občanov bolo v parku, susediacom s našim domom. My sa ho nezúčastňujeme. Hold, sme nespoločenskí to ľudia! Manžel však chodí von sledovať, či náhodou nespadne vystrelená pyrotechnika na drevenú stavbu Kukučínovho domu, či na naše humno. Je to veľmi nebezpečné. Bujará veselosť sa môže rýchlo zmeniť na nešťastnú udalosť. Tak začínať nový rok nechceme :-(

Moja maminka vždy vravela, že tak, ako strávime Nový rok, budeme mať aj celý rok. Preto sme si vždy pripravili program na tento sviatočný a ospalý deň tak, aby bol zaujímavý. Ja chodievam na Nový rok na prechádzky do prírody. Spoločnosť mi kedysi robili naše deti, ale už viac rokov som na to sama. Manžel je na to priveľmi pohodlný. No, aby som neklamal, chodí so mnou náš jazvečík Boro :-)

Dnešná prechádzka bola v mrazivom počasí, bohužiaľ, bez snehu. Slniečko bolo zastreté oparom. Počas 2,5 hodinovom putovaním hore - dole kopcami som stretla len tohto:

Keď sa dostanem hore a rozhliadnem sa okolím, zabudnem na bolesť v krížoch a kĺboch. Cítim sa ako v raji :-)))

Aby som ukázala veľa, ale neunavila, fotografie som upravila:

môj obľúbený Choč z rôznych pohľadov

Veľký a Malý Rozsutec, Kubínska hoľa,
pohľad na Malú Fatru, Vyšnokubínske skalky

náš kostol a pred ním park, zhora cintorín, Boro

skúpe slniečko :-)

námraza na tráve

pohľady na zamrznutý potok

bršlen, trnky,
šušky na smreku, červené plody mne neznámeho kríka :-)
šípky, huby

Zvedaví ste, či ma svrbia prsty? Budem, podľa mojej maminky, celý rok vyšívať? Veru áno! Dnes večer začínam! Bola by som rada, keby ma dnešné dve aktivity sprevádzali počas celého roka 2016 :-)

Nech sa vám darí!

Daniela