Treščia pečeň

A je hotovo! Zvieratká si veselo pochodujú, prasiatko sa na nás aj usmieva:

Dnes sme mali zas teplejšie, ako by som chcela ja. Dokonca aj Lenka skonštatovala, že v takýto horúci deň nejde k otcovi. Pre mňa to znamená, že doma zoztávam aj ja. 

Celý deň som presedela v dome. Hneď z rána, kým sa niečo dalo, urobila som poriadok s oknom v spálni. Potom som už len vyšívala, čítala a aj driemala :-)))

Nevarila som, veď ani jesť nechutilo. Až podvečer som začala niečo hľadať. A v našej komore sa vždy niečo nájde :-)))

Dlhšiu dobu máme v komore treščiu pečeň. Kúpila som ju bez nejakého plánu, čo s ňou. Tak ju vymiešam s trochou masla, na oleji z nej urobím obom po dve hrianky, nakrájam jednu cibuľku z mojej hriadky a môžeme večerať.

moja bazová limonáda, sama som si urobila, sama si vypijem :-)
manželovi smrdí baza pri sušení, dokonca aj v limonáde :-(((

Včerajší kvitnúci čaj má vysokú kvalitu a kým nezaschne, dá sa lúhovať viackrát. Takže dnes som ho mala znovu:

Nech sa vám darí!

Daniela

Len tak, .....sladko, bielo, čajovo

V tento horúci deň som vyšívala len málo. Dokončila som zelenú trávu pod nohami, prasiatku chvostík a štetec, ktorý nesú zvieratká:

Sladko:

V piatok nakupujem v malom obchodíku pri pekárni a cukrárni. A nielen preto, že mám istotu, že kúpim všetko čerstvé, ale aj preto, že tam za pultom pracujú predavačky s úsmevom :-)

Občas neodolám a kúpim niečo aj z cukrárenskej výroby. Ku káve som si teda dnes dala rovno dva zákusky:

Bielo:

Von som išla až pri západe slniečka. To sa dalo aspoň dýchať. Už aj u nás rozkvitol poajazmín a dostal sa aj na moje okno. Mám to tam na bielo :-)

Čajovo:

Keďže lepšie bolo dnes sedieť doma, čaj som mala presne o piatej. A mala som niečo exkluzívne. Od Miška som dostala kvitnúci čaj:

 

tu vidieť ružičku na nitke

Nech sa vám darí!

Daniela

Karfiolový šalát podľa Evky

Trojica je nastúpená, ale chýba im pár detailov:

Nedávno dala Evka na svojom blogu recept na šalát z karfiolu. Hneď na prvé prečítanie som naň dostala chuť. Potešilo ma, keď som v obchode videla karfiol. Aj napriek tomu, že som vedela, že manžel sa šalátu ani nedotkne, urobila som ho viac. Mne sa to ani nedá urobiť len jednu-dve porcie :-)))

Tak som si na šaláte pochutnávala tri dni. Najskôr som si dala len sám:

do šalátu išla pažítka a cibuľka z mojej hriadky :-)

Na druhý deň som si k šalátu urobila hrianky:

Dnes som si k šalátu urobila mrazený camembert:

Dokážete aj vy jesť tri dni za sebou ten istý šalát? U nás to nie je nič mimoriadne. Ja varím väčšinou na viac dní. Mám šťastie, že môj manžel nie je náročný stravník. Alebo som ho takým spravila ja???

Aj na Oravu už prišli tropické teploty:

Manžel sa už viac dní "hrá" v dielni. Vyrába nové úle. Okolo nôh sa mu moce Furio, vlezie, kde sa dá:

v zemiakoch :-)

a už kvitnú!

Dnes som si k podvečernému blogovaniu pripravila pu erh:

Nech sa vám darí!

Daniela

Básničky pre domáce paničky

Brucháčik rastie do šírky:

Som absolventkou prírodovedeckej fakulty, študovala som fyziku a chémiu, preto sa necítim byť tou pravou, aby som hodnotila súčasnú slovenskú poéziu. 

Ešte pred tromi rokmi som nevyšívala, ale presne tak intenzívne a oduševnene ako teraz vyšívam, som vtedy čítala. Hlavne beletriu, ale občas som nazrela, aspoň úchytkom, aj do poézie. 

Nedávno sa vo verejnosti rozoberalo povinné čítanie stredoškolákov. Miesto v ňom dostalo aj dielo Petra Pišťanka. Jeho diela sú pretkané množstvom vulgarizmov a sexu. Čítať by ho mali študenti prvého ročníka, teda 15 - 16 roční. 

Verejnosť,  literárni odborníci a učitelia sa rozdelili na dva tábory. Jedni proti a druhí za čítanie Pišťanka. Po čase všetko utíchlo a ja veru ani neviem, ako to skončilo.

Keď v máji boli naši synovia doma, dostala som od Maťka knižku súčasnej poézie. Knihe som sa potešila, ale som ju ani neotvorila. Nebola doma atmosféra na jej čítanie. Poézia potrebuje ticho, náladu,  atmosféru, ...........

Pár súčasne splnených podmienok sa stretlo a ja som knihu otvorila. Uf, to nie! Mala som po nálade! Na čítanie tejto poézie nepotrebujem ticho,  melanchóliu....... Na jej čítanie by som si predstavovala rozpoľtenosť duše, neistotu, znechutenie zo života, hnev na celý svet, depresiu, ...... 

Básne majú názov zložený zo ženského mena ∕ názov. Jasné, že som si chcela najskôr prečítať svoje meno - Daniela:

Prvé, čo ma napadlo: blbosť, nevkusnosť!

Idem ďalej:

Poviem vám pravdu: nedá sa mi to čítať!

Prečo si svet robíme hnusným? Prečo intímnosti potrebujeme dávať na verejnosť? Prečo vulgárnosti rozprávame a dokážeme ich aj napísať, a dokonca chceme, aby ich čítala mládež? Prečo o sexe dokážeme hovoriť ako o chlebe? Prečo sa rozpadajú rodiny s deťmi? Prečo rodíme deti do vzťahov a nie do manželstva? Prečo deti delíme na moje, tvoje a naše? ???????? (za každý otáznik si môžete doplniť svoje prečo).

Preto, že dnešný svet je taký! Preto, že si ho takým robíme sami! Preto, že deti chceme tomu nášmu svetu učiť, veď žijú v ňom! Preto, aby zvrátenosť spoločnosti nielen videli, nech aj čítajú! Kto číta, rozširuje si slovnú zásobu! Kto má dobrú slovnú zásobu, vie sa dobre vyjadrovať, vie písať eseje, nebude mať problém na písomnej maturitnej skúške! Tak deti, čítajte!

Ja som sa rozhodla, že toto čítať nebudem. Maturovala som v roku 1974. Síce sme vtedy nepísali externú časť (testy),  ale maturant ovládal gramatiku, rozobral literárne diela, naučil sa aj pár ukážok z poézie, ale hlavne vedel písať a čítať. 

Najskôr som si myslela, že pár básničiek napíšem na blog. Nedá sa mi. Ak niekto bude mať záujem o nejaké meno a to bude v knihe, napíšem do emailu :-)

Nech sa vám darí!

Daniela