Po dlhom čase vás vítam na mojom blogu a ďakujem vám za komentáre, ktoré ste mi napísali v príspevku spred dvoch mesiacov!
Dnes mi napísala na blog Evka B. a presne to isté by som mohla napísať aj ja na jej blogu. Ako ona, aj ja nielen nepíšem, ale ani nečítam iné blogy. A myslím, že nie sme v tom samé, že nás takých je oveľa viac. Čím to je? To keby som vedela :-)
Žijem bežné letné dni. Doma sa mi prestriedali deti a užili sme si každú spoločnú chvíľku na malé výletíky, na prechádzky, na varenie a pečenie, ale aj na prácu. Miško s Maxíkom sa mi postarali o kotol a komín, spratali mi 6 ton peletiek na kúrenie, "poliečili" kúsok steny, ktorej sa začala chytať pleseň, urobili mi nové bočné steny na dva zeleninové vyvýšené záhony, postrekom zahubili trávu v dlažbe, vykosili všetko, čo sa dalo a dokonca ma zobrali aj do obchodu s topánkami :-)
Takže bolo o čom písať, bolo čo fotiť, ale ...
Dnes, po Evkinom komentári, som si povedala, že sa musím polepšiť, začať opäť blogovať :-)
Včerajší nedeľný deň som využila na dlhšiu prechádzku v prírode. No, žiadny rekord to nebol, staroba sa hlási rýchlosťou svetla. Z domu som vyšla o 10:15, domov som prišla o 12:45, spravila som 5,7 km, posedela som si medzi kvietkami, a hlavne oči popásla :-)
Zišla som z kopcov dole a až vtedy ma čakala nepríjemnosť. Poľná cestička rokmi zarástla viac, ako som si to predstavovala. Veď ešte vlani som ňou preliezla. A kedysi dávno som po nej chodila s dvojičkovským kočíkom :-)
Ale tak to je, čo sa nepoužíva, buď zarastie, alebo krpatie. A túto cestičku, kedysi denne využívanú drobnými roľníkmi a družstevníkmi, dnes už nepoužíva nik. Políčka zarástli, cesta tiež :-(
Takto som vyšla na druhom konci: topánky premočené a moje tepláčky, ktorých pamäť siaha hlboko do minulého storočia tiež mokré, ale aj cez ne nohy ošľahané pŕhľavou siahajúcou mi do tváre:
Stálo to za túto odmenu:
Na podvečerný čaj som si doniesla čerstvé kvietky:
 |
| červená ďatelinka, žlté kvietky ľubovníka, modré kvietky čakanky, biele kvietky rebríčka , žlté kvietky repíka a nakoniec divoká mäta |
Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!
Daniela!
