Dnes miš-maš, saláma aj kvietky :-)

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Leto pred nami a ja tu mám vianočnú výšivku. Nuž, po vyše pol roka nevyšívania je dôležité, že vôbec vyšívam:

 

A keď som v minulom príspevku písala o chlebe, napadlo mi, že ďalší príspevok môže byť o niečom, čo k chlebu patrí, o saláme. O špeciálnej saláme, ktorú sme v obchode objavili s Miškom a on mi ju kúpil :-)

Čo nás na saláme zaujalo? Obal a prísada. Obal - plátenné vrecúško s mašličkou a prísada - para orechy:

Na môj vkus trocha viac mastná, ale para orechy pôsobia v nej chutne. 

Na začiatku dediny je domček, v ktorom dávno nik nežije, určite vyše 30 rokov, ale v dome postavenom v zadnej záhrade žije vnučka maliteľov (tiež už v dôchodkovom veku) a stará sa o prednú záhradku. Na začiatku jari som tam na blog fotila nádherne rozrastené snežienky a na konci jari som tam odfotila margarétky:

Centrum našej dediny je tvorené krčmou, autobusovou zastávkou a ostrovčekom kvetov. Už niekoľko rokov obdivujem tri korene svetloružových pivónií a čakám, kým budú najkrajšie na fotenie. Vždy príde búrka a pivónie sú zničené :-(

O kvietky sa stará Vierka, pracovníčka obecného úradu. Jej určite osud pivónií nie je ľahostajný. Tento rok im pomohla. Dala im vyrobiť tri kovové opory a tak som sa dožila ich plnej krásy:

Každý deň si k nim idem popásť oči. Dokonca aj večer, keď polievam môj uhorkový záhon, idem k nim aspoň na pár minút. Vo štvrtok som stretla tú pravú, Vierku, a povedala som jej, že si zaslúži metál za starostlivosť o obecné kvietky. Usmiala sa a vrátila sa so mnou k pivóniám. A predstavte si, dostala som z nich! Vraj nech sa teším aj doma :-)

ĎAKUJEM! ... a tak sa teším :-)

V piatok som išla k Oňovi (synovec môjho manžela) ako vždy, s problémom. Tento raz som potrebovala vložiť nové lanko do batériovej vyžínačky, ktorou kosím v prednej záhradke, lebo kosačku do nej nedostanem. Jeho manželka Alenka, čoho sa chytí, to urobí, má okolo domu kopu kvetov:

hortenzie sú nové, som zvedavá, či si zachovajú farbu aj do budúcna, vraj to závisí od pH pôdy

Nakoniec ešte čaj a šálka. Už s poradovým číslom 70:

oolong

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Chlieb

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Dnes sa "pochválim" prácou, ktorou by sa nezapodieval zrejme nik z vás. Kedysi by som nič také nerobila, ale staroba sa mi zdá byť občas aj smiešna :-)

Jurko nosí po dome papuče z mojej dielne, voláme ich štrikulky. Vždy, keď odíde, odložím štrikulky do skrinky. Tak som išla urobiť aj naposledy, ale neurobila som. Zistila som, že chodidlá majú dieru na diere. Normálny človek by ich vyhodil. Veď ich mám naštrikovaných do zásoby a keď príde, môžem mu dať nové. Ale ja nie! Ja som ich zrenovovala :-)

Premýšľala som nad vyšívaním. Minule som napísala, že musím prehodnotiť moje pravidlo o nových začiatkoch. Tak som prehodnotila a pravidlo zmenila: keď sa ti žiada nový začiatok, nečakaj na ukončenie starej výšivky, začni si čo len chceš. Aj za cenu nedorobkov. Veď čo už len na mňa v živote čaká? Nič a tak aspoň tie krížiky nech mi robia radosť :-)

áno, sú to vianočné farbičky

Kto ma sleduje viac rokov, vie, že striedam obdobia bez chleba a pečiva s obdobiami s chlebom a pečivom. Už asi rok som bola bez, ale keď mi v lekárni pri nových liekoch (od novembra) tretí raz povedali: po jedle, uvedomila som si, že to bude to, čo citim bez raňajok asi hodinu po užití tabletky. Musím začať raňajkovať a užiť ju až potom. 

Vybrať si chlieb, to je problém. Všetky sú nadýchané ako obláčik, alebo samá diera, alebo vraj so semienkami, ale tie sú na povrchu a pri krájaní o polovicu prídem. Nič mi nevyhovuje :-(

Začala som si kupovať tirolský, ten má hodne semienok a má ich vo vnútri, o žiadne neprídem:

Dobrý. Ale potom som objavila ešte lepší. Ale pozor, je to podľa receptúry bieloruského konzula na Slovensku. Bielorusi nemôžu hrať ani na majstrovstvách sveta v hokeji a ja jem chlieb upečený podľa nich. Nuž, chlieb za nič nemôže, snáď mi ho nezakážu :-)

ešte aj azbuka :-(

600 g približne na 6 dní :-)

Mám aj niečo sladšie :-)

Bola som blahoželať mojej Maňuške k sedemdesiatke. U nej je vždy niečo lahodiace oku i jazýčku. Dostala som aj výslužku:

boli výbornééé

Mimoriadne som sa cestou z knižnice zastavila v kaviarničke:

A čo moja záhradka? Uhorky a dve tekvice sú už týždeň vysadené, dnes zom zasadila 5 zelerov na vňať, 2 petržleny kučeravé na vňať, ploché nemali, a kúpila som aj jednu materinu dúšku. Ešte by som chcela 2 cukety, ale nemali :-)

Dnes mám čajík z materinej dúšky z jasenovského chotára, žiadna záhradná. A bude v šálke číslo 69, rovno vo farebnej sérii:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Počítač vyliečený

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! Po dlhom čase som zas tu. Tento raz som nebola chorá ja, ale môj MacBook. Snažila som ho liečiť za pomoci Miška cez internet, ale nešlo to. Miško skonštatoval, že mu pomôže už len transplantácia disku. No a keďže som cítila, že je to nad moje sily, musela som si počkať na Miška. Nemá to ku mne blízko. Vyzeralo to, že budem musieť čakať do augusta. O to viac ma potešilo, keď mi v piatok povedal, že v nedeľu príde :-)

A tak mám najstaršieho syna doma aspoň na niekoľko dní. Ožila som, môj MacBook tiež, transplantácia sa vydarila :-)

Aj keď posledné roky neblogujem denne, ba niekedy ani nie týždenne, za tieto vyše dva mesiace mi to chýbalo. Tak idem na to!

Najskôr moje ručné práce:

Stále nevyšívam. Je to už polrok. Aj mávam občas chvíľku, že niečo nové začnem, ale zaženiem ju, lebo mám pár rozrobených prác a viem, že by som mala začať nimi. Tak to mám usporiadané v hlave, ale možno po sedemdesiatke si môžem dovoliť usporiadanie zmeniť. Ešte tomu dám čas :-)

V apríli som si uplietla tenkú čiapočku, lebo pri večernom chodení hore-dole po dedine mi takmer plešatá hlava akosi mrzla. V teplej zimnej čiapke sa mi zas potila. Vytiahla som staré štyridsaťročné vlnky z kufra a za dva večery bola čiapka na svete. Viem, nie je to nič moc, pre starú babu už vôbec nie, ale veď večer ma aj tak nik nevidí, stretnem maximálne jedného človeka. Mimoriadne si dovolím dať sem aj foto mňa :-)

K môjmu pohybu:

Marec bol úžasný. Dokázala som nachodiť 210 km, čo je v priemere 6,77 km na deň. Apríl bol dobrý len do polovice mesiaca. Prišla Veľká noc, urobila som si prestávku, zlenivela som a akosi nie a nie naštartovať sa. Takže za apríl som prešla len 100 km a máj sa javí už teraz ešte slabší :-(

Z môjho fotoaparátu:

Nafotila som rázne opílenie obrovských líp v susednej záhrade:

pohľad z mojej izbičky

Choč včera, 19. máj:

"studený máj, v stole raj"
uvidíme :-)

Mám nafotený "teplejší" pohľad z kuchynského okna:

4. apríla som nazbierala a nasušila podbeľ:

Každú poslednú stredu v mesiaci sa stretávame so spolužiakmi z gymnázia. Hlavná vec, že za 50 rokov sme sa stretli len 3 razy. Vraj po päťdesiatke už nemáme na čo čakať. Nestačí nám vidieť sa raz do roka. Kto chce  a môže, nech príde. Zistila som, že som jediná, ktorá nechýbala ani raz, dochádzka 100%-ná. V marci sme dostali maličký darček od Milky - srdiečko z perníkového cesta. Obdivujem jej piplavú prácu. 

Srdiečko maličké, moja radosť z neho obrovská. Veď pozrite:

Ďakujem ti, Milka!

Prečítala som:

Nakoniec retro šálka číslo 68 a v nej čaj z toho, čo rastie v trávniku na našom dvore:

Verím, že aj po dlhej odmlke si nájde môj blog svoje čitateľky a čitateľov. Píšem o jednoduchých udalostiach, obyčajnom živote na malej oravskej dedine, necestujem, nerozumiem móde, (ale teoreticky ovládam vlasovú a pleťovú kozmetiku - učila som to), nepoznám spevákov ani hercov, dlho som si myslela, že rozumiem politike, ale už ani to nie je pravda, ... Tak neviem, čím vás zaujmem :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela