Prechádzka jarmokom , ale i práca

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Na foto je 27 tekvičiek, + 9 som ich už podarovala, takže som ich vyrobila 36. Žeby som na túto jeseň mala koniec?

S manželom sme si Kubínsky jarmok nikdy nenechali úsť. Vždy sme skončili v cukrárni. Ja na kávičke a on na koláčikoch. Snažím sa zvyky dodržiavať. Tento rok som jarmokom prešla dosť rýchlo, akosi ma to tam nebavilo, dokonca ani v časti, ktorá je venovaná remeslám. Zdá sa mi, že aj tam to je stále rovnaké, ba z roka na rok slabšie. 

Nakoniec som nezaparkovala ani v cukrárni. Kávičku som si dala v stánku "Káva za úamev". Bol tam majiteľ Múzea kávy v Krušetnici a robil ochutnávku päť druhov káv aj s komentárom. Rada som si ho vypočula a kávičky vyskúšala. Najviac mi chutila vietnamská. A vraj sa pracuje na rozšírení múzea a kaviarne o pražiareň. To si veru na budúce leto pôjdem pozrieť. A vám, ktorí navštívite Oravu vrelo odporúčam návštevu tohto zaujímavého miesta. 

S prácou to je u mňa ťažšie. Tak napríklad dnes som sa psychicky pripravovala na ňu 4 hodiny a samotná práca mi trvala hodinku :-)

Najskôr som ostrihala šalviu a dala som ju sušiť:

Tekvice sú z mojej hriadky. Mala som na nej vysadené uhorky a dve tekvice. Nuž a za leto mi hriadka zarástla burinou, ale preto, že ma pohľad na ňu deprimoval, neodfotila som ju takú škaredú.

Najskôr som sa snažila vyplieť čo sa dalo, potom som hriadku zrýľovala a povyberala trávu a korene, a to už som bola spotená, ale spokojná a hriadku odfotila :-)

Obdivujem všetkých ľudí, ktorí si hrabaním v zemi oddýchnu, zrelaxujú! Obdivujem ich, že celé hodiny dokážu zohnutí kopať. Mňa hneď bolia kríže, krúti sa mi hlava, ... Proste, ja som lenivec. Keby lenivosť kvitla, som obsypaná najkrajšími kvetmi :-)

Po hodinke práce som si zaslúžila sladkú odmenu - zmrzlinu:

A ešte môj čaj. Dnes na jesennú nôtu, šípkový. Aj preto, že šípky sú ešte vlaňajšie a už plánujem ísť na šípky čerstvé:

šálka je nová, z PEPCO, akoby som ich mala málo :-)
ale nekúp, keď je za 1,5 €

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Čutkovská dolina

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Stále si tekvičkujem :-)

V týždni prišla ku mne na kávu kamarátka Darinka a doniesla mi misku malín a černíc. Hneď večer som uvarila miešaný džem:

S Miškom a Maxíkom sme si ešte deň pred ich odchodom urobili výlet do prírody. Už dávnejšie som chcela ísť do Čutkovskej doliny pri Ružomberku. Je to blízko a vôbec to tam nepoznám. Dolina sa v poslednom čase dosť propaguje ako zaujímavá oblasť pre turistiku na Liptove. 

Trochu viac o Čutkovskej doline od kamaráta CHAT GPT:

Čutkovská dolina:

Poloha:

Nachádza sa v južnej časti Veľkej Fatry, neďaleko centra Ružomberka.

Dolina je dlhá asi 4 km a dostala názov podľa bývalej osady Čutkovo, ktorá tam kedysi stála.

Vodstvo:

Dolinou preteká Čutkovský potok.

Je tu Čutkovská priehrada – malá vodná nádrž, ktorá slúži aj ako atraktívne miesto na prechádzky a oddych.

Turistika a príroda:

Je východiskom na turistické trasy do Veľkej Fatry, napríklad:

na Smrekovicu

k vrchu Ostré a Šiprúň

Počas prechádzky dolinou uvidíš vodopády – Jelení vodopád a Pálenický vodopád.

Dolina je známa aj bohatstvom fauny a flóry – pokojné prostredie ako stvorené na rodinný výlet.

Oddych a atrakcie:

Koliba u dobrého pastiera – známa koliba v štýle „ľudovej architektúry“, kde môžeš ochutnať tradičné oravské a liptovské jedlá.

Mini ZOO a detské atrakcie pri kolibe – ideálne pre rodiny s deťmi.

V lete sa tu konajú podujatia a folklórne akcie.

Zaujímavosti:

Dolina je súčasťou Národného parku Veľká Fatra.

Pôsobí ako „tichý kút“ hneď za mestom – veľmi rýchlo sa dostanete z ruchu Ružomberka do horskej prírody.

Moje hodnotenie:

Krásna dolina aj príroda. Ja však počas leta netrénujem :-( , bojím sa privysokých teplôt, preto sme dolinu neprešli celú. A tiež nemám rada, že netvorí okruh, nerada sa vraciam rovnakou cestou. Ale povedala som si, že v jeseni opäť začnem trénovať dlhšiu chôdzu a do doliny sa vrátim. 

A ešte jedno som si všimla. My sme tam išli hneď ráno a ľudí tam bolo málo, aj parkoviská boli takmer prázdne. Domov sme išli na obed a to už bolo všetko preplnené. To by sa mi už veru nepáčilo.

Rána sú hmlisté, ale keď sa hmla rozpustí, zdvihne, je krásny slnečný deň. Toto obdobie mám rada a dlho dokážem pozorovať ako sa z hmly vynára Choč. Ani televízor mi netreba :-)

Prečítala som ďalšieho Folletta:

Môj čaj:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Oravský hrad

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Pokračujem vo výrobe tekvičiek. Bola som si k pôvodným 300g vlny prikúpiť ďalších 200g:

 

Oravský hrad je jedna z najkrajších a najznámejších historických pamiatok na Slovensku – majestátne sa týči na strmej skale nad riekou Orava pri Oravskom Podzámku.

Stručná história Oravského hradu:

Začiatky:

13. storočie (okolo 1241–1267) – hrad vznikol po tatárskych vpádoch ako kráľovská pohraničná pevnosť. Jeho úlohou bolo strážiť dôležitú obchodnú cestu do Poľska a brániť severné hranice Uhorska.

Najstaršia časť je Horný hrad, postavený na vrchole skaly. V priebehu storočí patril mnohým významným rodom – napríklad Thurzo, Csáky a ďalším. V 15.–16. storočí sa rozšíril o Stredný a Dolný hrad, čím vznikla veľká pevnosť s tromi obrannými líniami.

Najväčší rozkvet priniesol rod Thurzo (16. storočie) – prestavali hrad do dnešnej podoby, vybudovali obytné časti a urobili z neho administratívne centrum Oravy.

Hrad viackrát vyhorel, najničivejší požiar bol v roku1800, keď vyhoreli strechy a interiéry. Potom bol dlho v zlom stave, až kým nezačali rekonštrukčné práce v 20. storočí.

V roku 1922 sa na hrade nakrúcal slávny nemecký nemý film Nosferatu – symfónia hrôzy (jedna z prvých filmových verzií Drakulu).

Dnes je hrad múzeom – Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava.

Prečo je jedinečný?

- Stojí na 112 metrov vysokej vápencovej skale – pôsobí, akoby „vyrastal zo skaly“

- Má trojposchodovú stavbu (Horný, Stredný a Dolný hrad)

- Uchováva expozície o histórii Oravy, prírodovedu, archeológiu aj umelecké zbierky

 

Týmto vás pozývam na návštevu tohto skvostu, neobanujete!

Dnes predstavujem ďalší Maxíkov čaj:

Čaj som si urobila do vzácnej šálky, ktorú som už dávno oplakala. Myslela som si, že sa nešťastnou náhodou rozbila pri komplexnej renovácii bytu a manžel mi to radšej nepovedal, lebo vedel, ako mi na nej záležalo. A vedel, že by si to "zlizol" práve on :-) 

Teraz Miško robil poriadky v humne a šálku našiel. Poklad je objavený :-)

A prečo je šálka poklad? Nuž preto, že osôbka, od ktorej som ju dostala, už viac rokov nie je medzi nami. Chýba blogerkám, ktoré ju poznali vďaka jej umeleckým fotografiám z jej chutnej kuchyne i z jej vychádzok prírodou, ale aj jej ručných prác - aj šálka jej jej práca. Zaspomínajte si na Lauru a kliknite si na jej blog, v písaní ktorého chcela pokračovať Laurina dcéra Katka, ale akosi jej to nejde.

Taká vzácnosť zaslúži viac foto:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času. Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela