Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!
Mary Poppins je hotová:
Európa sa dala na úsporné riešenia vykurovania a jedným takým je aj tepelné čerpadlo vzduch - voda, na ktoré čakám aj ja. Čakám ... Peletky som v lete nekúpila v nádeji, že sa do zimy dočkám. Nedočkala som sa ... Teraz ich nekupujem, pretože sú náramne drahé, tona by pohltila môj dôchodok i zárobok v škole a to by som mala vyriešený jeden (1) zimný mesiac :-((( Nič viac, nejesť, nedýchať :-)
Takže peletky - zostatok z minulého vykurovacieho obdobia, šetrím na Vianoce, aby som studeným odchovom nevyhnala moje deti.
Ja si kúrim v peci v kuchyni. Spálila som všetko drevo, ktoré bolo napílené. Nuž a keď nedokážem popíliť suché smrekové drevo, ktoré pripravil ešte manžel, zastavila som sa vo štvrtok v Istebnom v sklade s uhlím a drevom. Šéfuje tam môj niekdajší žiak, takže som vedela, že sa môžem spoľahnúť na jeho rady. Vysvetlil mi všetko o spôsobe predaja, dovoze i cenách. Nuž, tak vám poviem, manželovi by sa hlava okolo krku viackrát otočila, lebo či peletky, či drevo, všetko to má ceny hviezdne.
Hneď som si kúpila 200 kg bukových brikiet. Zasmiala som sa, keď mi bývalý žiak povedal, že to poľahky odveziem, to akoby som dvoch zdatných chlapov viezla :-)
 |
| toto je 100 kg, druhú stovku mám už vynesenú vo verande |
Dohodli sme sa, že po víkende si telefonicky drevo objednám. Nuž a neobjednam :-)
Na druhý deň, v piatok, kolegyňa Majka zorganizovala brigádu. Jej manžel Jarko a iba 15 ročný syn Samko prišli a pustili sa do pílenia. Predsa ešte dobrí ľudia existujú!
Popílené, upratané, piliny vo vreci, len vymyslieť, ako ich zužitkovať :-)
Každý deň v peci horí:
Ja si sedím pri nej a čítam:
Manželovi sa v roku 2017 pri reparácii pece ani nesnívalo, že bude denne využívaná. Kým žil, vôbec sme v nej nekúrili, bola len peknou dekoráciou :-)
Dnes by mal manžel 71 rokov. Dostal by celú škatuľu čokoládových tyčiniek Deva, alebo Rumba, či Kofila, tie mal najradšej. Mysleli by ste si, že ak ich je v balení 42, vydržali by mu 42 dní, na každý deň jedna. Omyl, do týždňa by bolo po nich. Nikdy som nevedala pochopiť, kde to do seba pchá :-)
Na dnes pripadá ešte jedno výročie. Je to práve 9 rokov, ako som napísala svoj prvý príspevok na blogspote. Je krátky a je jasné, že som ani netušila, o čom budem písať. Viem, že som chcela písať už dlhšiu dobu. Závidela som manželovi, ktorý už pár rokov blogoval o svojich včielkach.
Dlho som písala denne. O všeličom, čím žijem. Vyšívam už menej a tak menej aj blogujem. Čo bude ďalej, je vo hviezdach :-)
V škole sme všetci dobrí, žiaci i učitelia, a tak nás navštívil Mikuláš s doprovodom:
Jurko bol vo vietnamskej kaviarni v Prahe a poslal mi krásne foto:
 |
| Latté z čajov, zelené je matcha |
Môj čaj je jasenovská klasika - materina dúška z Kublova:
