Už bez listov

Dnes vítam na mojom blogu dve nové následníčky! Jednou z nich je Banu, ktorej blog som objavila vďaka včerajšiemu príspevku Nurdan. Druhou je Nursun Kanber, ktorá je zrejme sestrou Nurdan??? Pamätám si na jej meno z príspevku na začiatku septembra, kedy Nurdan ukázala nádhernú fotku zo svojho prvého dňa v škole.  Žiaľ, nezistila som adresu jej blogu. Budem sa ešte o to usilovať.

Banu a Nursun, vitajte u mňa!

Samozrejme, nezabúdam na svoju prácu:

Dnes bol jeden z tých nádherných jesenných dní, ktoré ja milujem. Už to nie je babie leto, teploty sú podstatne nižšie, rána chladné, hmla nízko v údoliach, silný vietor a cez obed šikmé lúče slniečka. Z komínov domov sa dymí a ja cestou zo školy pozerám na ten náš. Ak sa aj z neho dymí, už v aute cítim to príjemné a omamné teplo v mojej kuchyni. 

Ústredné vykurovanie domu máme elektrické. Viete si tedy predstaviť, aké sú to vysoké náklady! V prechodné obdobie trocha šetríme a kúrime si v kuchynskej peci. Časť dreva do pece kupujeme a časť máme z vlastnej hory. V obidvoch prípadoch to je práca pre môjho manžela. Dnes prevážal drevo uložené v sade oproti Kukučínovho domu. Od zajtra ho bude píliť a rúbať. Pozrite sa a zistíte, že to skutočne nie je práca pre ženu:

manžel vytiahol techniku :-)

A takto vyzerajú stromy pripravené na zimu:

obedňajšie slnko vytiahlo aj niekoľko včielok na vzduch

ale vyleteli len na malú chvíľku

Vďaka za návštevu a zastavte sa znova!
Daniela

Park na mieste mojej starej školy

A jednu abecedu mám za sebou! Čaká ma ešte jedna, niekoľko kvietkov a krásny text. Takže je toho ešte veľa. Zatiaľ sa môžem pochváliť týmto:

Pôvodne chodili istebnianske deti do školy vo Veličnej, kam cirkevne patrili. Evanjelickú školu zriadili v Istebnom pravdepodobne v roku 1689 pri artikulárnom kostole. Pôsobil v nej učiteľ Michal Šulek, ktorý začal písať kroniku školy. Uviedol v nej mená učiteľov od roku 1704, dôležité listy a nariadenia kráľovskej koruny a konventov evanjelickej cirkvi. Od roku 1789 je zapísaný aj zoznam žiakov a inventár školy. Zaujímavosťou je, že škola vlastnila 10 kníh (M,F, Z, D, Prír, literatúra, čítanka, atlas), ale aj nástenné slnečné hodiny. 

Do školy chodili aj deti z blízkych obcí a tak stará škola už nevyhovovala. Preto postavili novú školu, ktorá bola 22. 11. 1843 slávnostne posvätená. 

O ďalšej škole, takzvanej dvojtriedky, som sa nedočítala. Za mojich školských čias sa v nej učili väčšinou prváčikovia. Aj ja. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bola školička prestavaná na katolícky kostol, ktorý v dedine chýbal. O ňom niekedy nabudúce.

V rokoch 1958 - 1960 postavili novú 10 triednu školu, do ktorej som chodila aj ja. Opäť chodili do našej školy aj deti z Párnice a Kraľovian a jej veľkosť nám nestačila. Tak ako žiačka štvrtej a piatej triedy som chodila do vyše storočnej školy pri kostole a cintoríne. Učila ma pani učiteľka Šalingová.  Kombinácia výbornej pani učiteľky, spolužiakov a školského dvora v prírode zanechala vo mne nádherné spomienky. Škoda, že z tých čias nemám žiadne fotky.

V súčasnosti po starej škole zostal len jej kamenný oporný múr pozemku, na ktorom stála. Aj ten je zrenovovaný a zakomponovaný do celku malého parku. Nie žeby sa mi park nepáčil, to teda nie! Je pekný, vkusne vsadený do prostredia. Nikdy som v ňom však nevidela niekoho sedieť a oddychovať, alebo čítať. Vždy, keď idem na cintorín, je prázdny. Myslím si, že pre potreby ľudí by sa na tomto mieste viac oplatilo urobiť parkovisko pre návštevníkov cintorína. A nie je to len môj názor!

Dnes vám park ukážem:

tu stála stará škola

Vďaka za návštevu a zastavte sa znova!
Daniela

Včerajšie nebíčko

Zatiaľ sa mi darí tajiť, čo vyšívam :-)
Komu sa podarí uhádnuť prvému?

Včera bola neobyčajná obloha. Všimla som si ju na ceste do Istebného. Na ceste sa mi nedalo zastaviť, bola veľká premávka. Našťastie sa obláčiky nestratili. Keď sme s Lenkou boli na cintoríne zapáliť sviečky, mohli sme fotiť. No nie je to nádhera?

 Vďaka za návštevu a zastavte sa znova!
Daniela

Artikulárny kostol v Istebnom

Po včerajšom dni som bola večer ustatá a nevydržala som dlho pri vyšívaní. Pribudol mi len kúsok. Ale jasná správa: začínam už vypĺňanie:

V 15. a 16. storočí nastal morálny úpadok spoločnosti, nevyhol sa ani cirkvi. To viedlo k vzniku reformačného hnutia. Reformácia sa šírila z Nemecka a dostala sa aj na Slovensko. Nové myšlienky boli podporované šľachtou a znamenali určité uvoľnenie. Nastalo zjednodušovanie cirkevných obradov a bohoslužobným jazykom sa stal ten, ktorému všetci rozumeli. 

Na koncile v Trente v roku 1550 bola reformácia odsúdená a začalo sa obdobie protireformácie a rekatolizácia. Nastalo odoberanie chrámov a vyháňanie reformne zmýšľajúcich kazateľov a učiteľov. 

Náboženský útlak, bieda a násilie vyvolali odpor. Na čelo nespokojencov sa postavil Imrich Tokoly z Kežmarku. Úspech jeho povstania a turecká hrozba prinútili rakúskeho kráľa Leopolda I. zvolať v roku 1681 snem v Šoproni. 

Artikulárne kostoly sú postavené na základe artikuly č. 25 (článok), ktorá bola prijatá na šopronskom sneme. Artikula umožnila výstavbu protestantských kostolov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska.

Evanjelikom sa tak povolilo postaviť v každej stolici po dva chrámy. Stavba chrámu sa však musela držať niekoľkých obmedzení:

- musel byť postavený na okraji obce mimo mestských hraníc

- museli ho postaviť za jeden rok

- musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov

- kamenný základ mohol byť jednu stopu od zeme

- nesmel mať vežu

- vchod nesmel byť priamo z ulice

Dodnes sa zachovalo 5 artikulárnych kostolov na Slovensku: Kežmarok, Hronsek, Svätý Kríž (ten je pôvodne postavený v Paludzi, obec bola zatopená pri výstavbe priehrada Liptovská Mara), Leštiny a Istebné.

Pozrite sa na ten v Istebnom. V detstve som si ani neuvedomovala, aký klenot máme v našej dedine. Čím som staršia, tým som kostolom očarenejšia. Kostol býva zamknutý, otvára sa len počas Služieb Božích. Niekedy sa ich musím zúčastniť a na konci si spraviť pár fotografií z jeho interiéru.

Vďaka za návštevu a zastavte sa znova!
Daniela