Prvý pár papúč je na svete. Sú hrubé a pevné:
Na katarínskych trhoch som si obzerala drevenú misku. Mala som v hlave predstavu, že by som si do nej urobila jednoduchú vianočnú výzdobu. Cena bola dosť vysoká, veď je to ručná práca. Prekvapil ma manžel. Vraj niekde na šope by sme mali takú misku mať. Samozrejme, starú, vyslúženú, čo už toho dosť pamätá :-)
No, a ja, ak si mám vybrať medzi niečim novým a starým, vyhráva staré. Misku bol manžel dnes hľadať a doniesol rovno dve. Boli riadne zaprášené, ale vydrhla som ich.
 |
| toto sú zaprášené, neodfotila som vydrhnuté :-)) |
A načo slúžili v gazdovskom dome? Manžel si zaspomínal na svoje detstvo. Jeho mama vtedy piekla domáci chlieb. Nie ako dnes, v domácich pekárňach, ktoré urobia aj cesto. Sama si v korýtku robila chlebové cesto na 12 chlebov. Po vykysnutí porciovala cesto do slamených ošatiek a drevených misiek. Tam chleby ešte podkysli a potom išli do špeciálnej pece.
Neskôr, keď už bolo možné aj na dedine ísť každý deň do obchodu po čerstvý chlieb, misku používali na obilie pre sliepky.
Manžela pri spomienkach napadol aj názov pre tento druh misky. Žiadna miska to teda nie je, je to VAHAN!
A slovo vahan som hľadala na internete. Čo som sa dozvedela? Vyrábal sa z topoľového, alebo osikového dreva rozštiepeného na polovice. Sekerou sa vysekalo vnútro nádoby a oblou motyčkou vydlabalo a vyhladilo. Vonkajšie strany sa opracovali nožom. Vahany v tradičnom hospodárstve slúžili na prenášanie múky, formovanie chlebového cesta pred pečením a ako nádoba na krmivo pre hydinu. Neklamú!
Jeden vahan som s láskou dnes použila. Mám z neho oveľa väčšiu radosť, ako by som mala z toho nového, ktorý som si chcela kúpiť :-)
Nech sa vám darí!
Daniela
