Zo škaredého rána krásny deň

Dnešný deň rýchlo uletel a ja mám pred sebou ešte varenie na zajtra. Preto vám všetkým, priateľky moje, ďakujem za krásne komentáre aspoň takto spoločne. Som rada, že držíme spolu a sme odhodlané pokračovať v blogoch aj napriek čudným udalostiam na nich. Ale najviac ma potešila správa od Nurdan - aj ona zmenila svoje pôvodné rozhodnutie o ukončení blogovania. Veď viaceré z nás si to bez nej nevieme ani predstaviť. 

Ráno bolo otrasné vzhľadom na dnešný dátum v kalendári. Vianoce pred dverami, ale počasie nie a nie to brať na vedomie :-)))

Predobedom sme s Jurkom boli  v obchodoch pozrieť niečo vhodné na darček pre neho. Sama sa neodvážim kúpiť mu ani knihu. Už to vyzeralo, že odídeme len s jednou útlou knižkou, ale nakoniec sme predsa len niečo vybrali :-)

Ešte cestou naspäť sa nezdalo, že o hodinu sa všetko zmení a zo škaredého rána sa vykľuje krásny deň. Hriech by bol, nevyužiť ho na prechádzku. Veď pozrite na to:

Po návrate domov dobre padol bylinkový čaj pri už štyroch zapálených sviečkach:

Dve šálky z punču sú pamiatkou na viedenské vianočné trhy,
bola som tam dvakrát.
Zvyk podávať punč v šálke by mali prebrať aj v iných mestách.
Ja punč v plastovom poháriku nevypijem ani zadarmo.
Ak sa vo Viedni zdá byť šálka drahá, môže sa po vypití punču vymeniť
opäť za cenu ich kúpy. 

Dúfam, že aj vaša štvrtá adventná nedeľa bola krásna!

Podvečer som už začala s prípravou Štedrej večere. Každoročne robievam dopredu bryndzové pirohy, ktoré zamrazím. Recept som dávala už vlani, môžete si nájsť TU.

takto idú do mrazničky a keď zmrznú, môžu sa dať do škatule spolu,
zmrznuté sa už nezlepia, tentokrát som ich urobila iba  67 :-)

Je 22:00 h. a ja idem ešte uvariť nejakú rýchlovku na zajtra. Keď v dome pribudne čo len jedno dieťa, náš život sa mení. K lepšiemu, ožívame :-)))

Nech sa vám darí!

Daniela

Niečo z pražských vianočných trhov

Dnes bol pre blogerov čudný deň. Na obed som si všimla, že mi ubudli traja sledovatelia. Napadlo mi, že sa odhlásili tí, ktorí ma sledujú pre vyšívanie. Načo by ma sledovali, keď posledné dni nevyšívam!?

Večer otvorím NB a idem sa pozrieť, ako vždy, čo nového na blogoch, ktoré sledujem. Ako prvý otvorím blog Nurdan. Zvedavá som, čo zas krásne vyšila, či navrhla. Nič!!! Ba ešte horšie, chce zatvoriť svoj blog :-(((((((

Dozvedám sa, že aj Nurdan dnes prišla o sledovateľov. Samozrejme, že o väčší počet, veď ich má niekoľkonásobne viac, ako ja. Tak toto už nie je s "kostolným riadom"!

Otvorím komentáre u Nurdan a v každom sa píše to isté - každý prišiel o niekoľko sledovateľov. Máme doma Jurka, tak mi pomohol pri odpovedi pre Nurdan v angličtine. Nurdan nesmie v žiadnom prípade zatvoriť svoj blog! Má na celom svete veľa priateľov, ktorým by veľmi, veľmi chýbala!!!!

Záhadu miznutia sledovateľov treba hľadať v G+. Zrejme rušili neaktívne blogy, alebo niečo podobné. NEVZDÁVAJME SA!!!

Ale teraz o niečom príjemnom, sladkom. Jurko mi doniesol niečo z Vianočných trhov v Prahe. Dobre ma on pozná, vie, čomu sa ja poteším :-)))

Dostala som sladkosť môjho detstva - mandle v čokoláde so škoricou. Navyše, v krásnom balení:

Ešte pohľad na Vianočné trhy v Prahe:

K Prahe patrí Karel Gott:

Nech sa vám darí!

Daniela

Karfiol inakšie

Kedysi sa dala čerstvá zelenina kúpiť od jari do jesene, jabĺčka, citrusové ovocie  a banány v zime. Dnes je v obchodoch všetko a vždy. Nie je problém kúpiť krásny karfiol tesne pred Vianocami. A dokonca za akciovú cenu. Kde ho vypestovali a ako ho až tu dopravili, to nikoho nezaujíma. Hlavná vec, že je v ponuke dňa. 

Samozrejme, že ani ja neodolám kúpe. Zeleninu mám rada. V podvedomí mám zafixované, že je zdravá, či? O tom sa dá polemizovať, ale to pri každom jedle. Raz sa nesmie to a preferuje sa ono, ale o pár rokov je to presne naopak. Netreba sa tým moc zapodievať, len tak zbežne :-)

Karfiol robievam na dva spôsoby. Obaľovaný v troj-obale a vyprážaný, alebo ako tzv. mozoček (s vajíčkami). Dnes som si vymyslela niečo nové:

karfiol som rozobrala na ružičky a dala variť do slanej vody,
malé zemiaky som dala do druhého hrnca tiež variť v slanej vode
(zabudla som urobiť foto zemiakov)

na masle som dala opražiť červenú cibuľu

zo smotanového jogurtu, cesnaku a soli som urobila deep

ešte vymiešať, soľ podľa chuti

fazuľu som dala odkvapkať a trocha zohriať do mikrovlnnej rúry,
lebo bola z komory moc studená :-)

hotovo

dobrú chuť!

Nech sa vám darí!

Daniela

Darček v predstihu

Potešilo ma, že v mojej diagnóze nie som osamelá a priznávate sa k nej aj vy. Len škoda, že vaša spoluúčasť ma neženie väčším tempom k môjmu cieľu - upratať celý dom. Dnes som síce mala v škole voľno a mohla som sa upratovaniu venovať celý deň, ale nestalo sa tak :-)

Včera som si bola u sklenára vybrať 4 zarámované obrázky, ale dnes som tam s nimi išla znova. Keď som sa doma na ne rozhliadla s okuliarmi na nose, na každom som našla chybu. Zdá sa, že to rámoval nejaký začiatočník. Musela som to ísť reklamovať. No, a keď som už bola v meste, odskočila som si na kávu k Lenke. Práca mi neujde a ani mi ju nik nespraví :-)

Našťastie, nemám dnes len negatívne správy. Dostala som darček v predstihu :-)

Kolegyňa Božka mi minule hovorila, že má doma pár perloviek na vyšívanie. Sú staré a pre ňu nepoužiteľné. Vraj, ak sa neurazím, donesie mi ich. Neurazím, ale poteším! Povedala som jej, že možno o desať rokov, keď bude už aj ona na dôchodku, by sa jej zišli. Ani ja som v jej veku o vyšívaní ani nesnívala.

Prešlo pár týždňov a ja som na rozhovor už aj zabudla. V utorok som prišla do školy a na mojom stole ma čakalo prekvapenie. Dostala som od Božky vianočný darček v predstihu :-)))

Božka, ďakujem ti za krásny darček!!!

Ešte niečo na dotvorenie predvianočnej atmosféry, len škoda, že nie aktuálnej:

snehu niet a vraj ani cez Vianoce nebude :-(

Nech sa vám darí!

Daniela

Som prokrastinátor?

Nevyšívam, neštrikujem :-(

Na tento týždeň som si naplánovala veľké upratovanie. V pondelok som sa doň nepustila, musela som dokončiť čiapku. Upratovanie sa odložilo. V utorok som dostala poobede nejakú zlú zimnicu a musela som aspoň na hodinu zaliezť do postele. Z hodiny boli dve. Upratovanie som odročila na stredu. 

Je to prokrastinácia? Tak toto slovo som v poslednom čase počula viackrát. Vraj to je odkladanie úloh, či povinností na zajtra. Inými slovami, človek odkladá veci, ktoré chce určite urobiť, snaží sa sám sebe dať príkaz, ale nakoniec sa neuposlúchne. Mne sa to stáva dosť často, ale vždy som to volala lenivosť. A zrazu to je diagnóza :-)

A viete, čo som sa dočítala o prokrastinácii? Normálne si začnem namýšľať :-)))

Podľa odbornej literatúry prokrastinácia (chorobné odkladanie povinností) postihuje predovšetkým inteligentných ľudí. Čím je človek chytrejší a kreatívnejší, dokáže si lepšie vymýšľať výhovorky, ide o racionalizáciu svojho zlého správania sa :-)))

Prokrastinácia je o tom, že človek vie, čo má robiť a často to aj chce urobiť, ale má najväčší problém sám seba prinútiť, aby konečne začal. Ja to mám celý život. Vždy som všetko robila na poslednú chvíľu :-)

Ale dnes poobede som si dokázala rozkázať, lebo mi už horí za pätami. V sobotu príde domov Jurko a to už chcem každú chvíľu tráviť s ním. 

Stanovili ste si túto diagnózu aj vy? 

Aby aj dnešný príspevok mal foto, ukážem aspoň môj TUSAL:

A ešte niečo pre vytvorenie predvianočnej atmosféry:

Nech sa vám darí!

Daniela

Vianočné oblátky 2015

Neštrikujem, nevyšívam :-(

Síce ma "svrbia" prsty, ale chcem odolať. Aspoň čo-to by som chcela upratať. To by šlo veľmi pomaly, keby som mala niečo rozrobené. Vianoce sú pred dverami, pomaly na ne zaklopú, tak nech sa nemusím hanbiť :-)

Ešte v sobotu som bola aj za dažďa na Kublove. Sľúbila som Lenke stromček s koreňom. V piatok mi aktivitu vybral z dvoch možností manžel a tak mi stromček ostal na sobotu. To som netušila, že sa z krásneho slnečného piatka zobudíme do mokrej soboty. Neverili by ste, aká je za drobného dažďa príroda krásna. Samozrejme, že som nikoho nestretla :-)))

Boro, môj priateľ do každého počasia :-)

pohľad na Dolný Kubín, sídlisko Brezovec

Cestou naspäť som stretla malú Viktóriu a išla k nám. Je členka detského folklórneho súbora Kukučka. Posledných pár rokov práve deti z Kukučky chodia po dedine roznášať vianočné oblátky. Presne tak, ako chodili deti s oblátkami v časoch Martina Kukučína. Podľa tohto zvyku napísal poviedku a tá bola sfilmovaná. Na Slovensku je film povinným repertoárom vo vianočnom televíznom vysielaní. A zdá sa, že povinným repertoárom sa vianočné oblátky stanú aj na mojom blogu. Už píšem o tom po tretí raz :-)))

Manžel mi povedal, že deti budú chodiť až pred zlatou nedeľou. Mala som síce nakúpených pár sladkostí do balíčka pre dieťa, ale nemala som pripravené pekné vrecúško. Muselo stačiť len mikroténové :-(((

Deti chodia roznášať oblátky v ľudovom oblečení, v ktorom vystupujú.
Mne sa páči šatka na hlave, Viktorke veľmi pristane.
V pozadí obrázok Kukučínovho rodného domu, na druhom jeho
foto s úryvkom rukopisu z románu "Dom v stráni"

na stole je balíček sladkostí a dve obálky - symbolický finančný
príspevok pre Kukučku a pláca pre pekára oblátok

Bencúr M. Juriš
Bencúr Milan, ale keďže je v dedine Bencúrovcov viac,
 každý má svoje prímenie, my Juriš
(aj Kukučín bol Juriš)

Nech sa vám darí!

Daniela

Reálne stretnutie s virtuálnou priateľkou :-)

Čiapka je hotová. Je hrubá a pevná, vhodná aj do tej najväčšej víchrice. Len tá akosi nie a nie prísť. No, a sedí si už na tej správnej hlave:

V sobotu som prezradila kúsok z dnešného príspevku. Nič moc, len to, že som si vypočula útržok rozhovoru a ten ma dostal.

Pri stánku s mäsovými výrobkami z Oravskej Polhory sme sa s manželom zastaviť museli. Dokonca tam manžel dostal aj firemný kalendár na nový rok. Vraj to bude pekné, keď prevrátime stranu a zakaždým sa objaví mäso :-)

Zákazníčka vedľa nás povedala v rozhovore priezvisko a práve to spôsobilo, že vo mne hrklo. Bolo to priezvisko, pod ktorým mi párkrát napísala komentár jedna z mojich priateliek na G+. Bez nejakého premýšľania som sa k nej otočila a rovno som sa jej spýtala, či to je ona, Evka (EB). Pozrela na mňa hĺbavým okom a prikývla. Hneď som jej povedala moje meno a priezvisko a bolo to tu! Priateľstvo sa dostalo z virtuálneho sveta do toho reálneho!!!

Na vianočných trhoch vo Veličnej bola Evka prezentovať svoje výrobky z drôtu. Chvíľu sme sa porozprávali a dohodli sme sa, že sa stretneme v pondelok, dnes, opäť na vianočných trhoch, tento raz v Dolnom Kubíne. Opäť tam prezentuje svoje výrobky. 

Dnešné stretnutie bolo úprimné a otvorené, akoby sme sa poznali už roky. Evka je z Ružomberka, čo je len 13 km od Jasenovej. Znamená to, že naše dnešné stretnutie zrejme nebolo posledné :-)

Z dnešného stretnutia:

Evkine dielo z drôtu:

Ja som od Evky dostala mačičku s modrými očkami:

pristane im to spolu :-)

Nech sa vám darí!

Daniela