Vzácna návšteva

Dievčatá moje, všetkým vám ďakujem za blahoželania k nášmu výročiu!

Dnes som bola posledný raz v škole a od zajtra oddychujem :-)
Urobila som len niekoľko krížikov:

Bloger priateľka Zdenka mi napísala, že ide na dovolenku na Slovensko a bude prechádzať aj okolo nás. Vraj, či sa môže u nás zastaviť. No pravdaže!!! 

Čakala som ju už včera, ale keď sa neozvala do večera, myslela som si, že sa niečo zmenilo na ich ceste a stretnutie nebude. Dnes, pred piatou, akurát som si plánovala variť čaj, mi zvonil telefon. Čeština na druhej strane mi bola hneď jasná - Zdenka! Príde! Aj na čaj som zabudla :-)))

Opäť som sa presvedčila, že svet blogeriek je super. Z neznámych ľudí sa stávajú priateľky na diaľku, spoznávame sa cez naše záľuby, prácu, trávenie voľneho času, fotografie, varenie a pečenie........

prvé pohľady medzi neznámymi známymi (či naopak?)

Mäkké a tvrdé (i, y)

Stretnutie so Zdenkou bolo také, akoby sme sa už roky poznali.  Veľa toho o sebe vieme a máme veľa spoločných záujmov. Obidve vyšívame, obidve máme rady blšáky a poklady, ktoré sú pre niekoho len "haraburdie", prírodu, a to najdôležitejšie spoločné je, že milujeme život v našich domoch :-)

Dve hodiny v spoločnosti Zdenky a Pavla ubehli rýchlo a mne sa zdá, že sme si povedali len zlomok toho, čo sme chceli a plánovali. Snáď o rok budeme môcť v rozhovore pokračovať. To záleží od toho, ako si Zdenka a Pavel naplánujú dovolenku. Dúfam, že to bude zas niekde na Slovensku a urobia si výlet k nám.

naše mužské polovičky :-)))

dopravný prostriedok, ktorého sa ja bojím :-)

na prilbách majú vysielačky, aby sa počas jazdy mohli rozprávať

Zdenka a Pavel, tak o rok!!!!

Nech sa vám darí!

Daniela

Štyridsať rokov

Vybrala som si zas len niečo malé, začnem až zajtra:

Dnes sme s manželom spomínali na našu svadbu. Uf, to nie je možné, bolo to pred štyridsiatimi rokmi! Aj vtedy bol krásny deň, podobný tomu dnešnému, ale podvečer aj trocha spŕchlo. Vraj nám pršalo šťastie :-)))

Roky nám prešli obom veľmi rýchlo.  Uvedomovať som si ich začala až vtedy, keď sa z našich detí stali samostatné bytosti, nezávislé od nás. A to sa stalo len pred rokom :-)))

Manžel doniesol starý album a pozreli sme sa na seba. Bože, to snáď ani nie sme my :-)))

Aj vtedy som plakala, aj dnes som plakala, neviem prečo!

 

Hodnota mojich šiat bola asi 500 Kčs, šila mi ich teta Štefanicová z Petrovej v Zázrivej,

model vybral manžel z vtedajšieho časopisu Móda :-)

 

Nemala som ešte ani 22, za sebou 2 roky vysokej školy a predomnou ešte 3. Manžel mal necelých 25.

Zvládla som to bez prerušenia štúdia, ale len vďaka manželovi, lebo sa dokázal postarať o Miška, ktorý prišiel na svet už v decembri. Miško mal 2,5 roka, keď som doštudovala a išla som prvý raz s ním do poradne k detskému lekárovi. Lekár ma nepoznal. Myslel si, že Miško mamu nemá :-((((

Aj taký môže byť život :-)

K  mimoriadnej udalosti som upiekla koláčik:

 A o piatej sme si spolu sadli k čaju, koláčiku a poháriku likéru z arónie:

 

zmes šalvie a mäty

prípitok do ďalšej štyridsiatky :-)))

každému to, čo má najradšej - ja kvet, manžel čokoládu :-)

cesto vymyslené (ako ja poviem - od brucha), na ňom čučoriedky, kyslá smotana, granko

Nech sa vám darí!

Daniela

Čokoláda, maliny, jahody

Ůsmev, prosím, vyletí vtáčik:

Ešte v máji nám Miško kúpil obom po čokoláde. Dala som ich na poličku v komore a pozabudla som na ne. Dnes som tam zablúdila, keď som si bola zobrať hrach (varila som hrachovú polievku) a zistila som, že z dvoch ostala iba jedna. Manžel nevydržal a ani neviem, kedy ju zjedol :-)

Moja čokoláda prišla na rad dnes. Lebo si manžel bude myslieť, že ju nechcem, obetuje sa a zje aj druhú :-)))

ja si ju budem vychutnávať 21 dní, manžel ju určite zjedol na dva hryzy :-)

Podvečer som počula, že je niekto pred našou bránou. Boro ani nebrechal, ale do dvora aj tak nik nevošiel. Išla som sa pozrieť, čo sa to tam deje. Prišla Mirka so svojimi dvoma synčekmi, jeden v kočíku a druhý na bicykli,  a psíkom. Do dvora nechcela ísť práve kvôli psíkom. Doniesla mi maliny a jahody z jej vlastnej úrody. 

Mirka je dlhoročná blogerka, ale v poslednom čase blog zanedbáva. To viete, starostlivosť o dve detičky, nový dom a veľkú záhradu, to vyžaduje veľa času. A práve o to ide, ona dokáže vypestovať ovocie a zeleninu a ešte aj mne donesie! A ja sa nesnažím :-((((

najskôr som si myslela, že niečo z nich upečiem, ale nakoniec som sa od nich nemohla odtrhnúť a bolo po nich :-)

O piatej, k posledným 17 km TdF, som si urobila čaj z jazmínového kvetu. Dalo by sa povedať jazmínový. Ale pod názvom jazmínový čaj rozumieme zelený. Kto si chce o tom prečítať viac, kliknite si tu.

Nech sa vám darí!

Daniela

Hradčany

Aj dnes som urobila pár krížikov. Nie je to náročné vyšívanie, ani farbami to nebude hrať. Keď sa lepšie pozriete, uhádnete:

Celé detstvo som sa v našej obývačke pozerala na vyšívaný obraz. Už vtedy sa mi zdal nádherný. Teraz, keď vyšívam aj ja, mám ho ešte radšej :-)

Obraz je starší ako ja. Doniesli si ho rodičia z českého pohraničia. Už som sa zmienila, že tam odišli  po druhej svetovej vojne, po odsune Nemcov. Vrátili sa na Slovensko v roku 1952. Prišli pracovať do novej fabriky v Istebnom. Po dvoch rokoch som sa narodila ja.

Z rozprávania mojej maminky viem, že obraz kúpila od nejakého muža, ktorý ho aj vyšíval. Veru áno, vyšíval ho muž :-)

Myslím si, že tento pohľad na Prahu je známy na celom svete. V každom ročnom období sa robia fotografie pýchy Prahy. Prejsť Hradčany a Karlov most je povinné pre každého návštevníka Prahy. Stretnete tam ľudí každej rasy, v dnešnej dobe s fotoaparátmi, či telefonmi v rukách. A cvaká sa ako o preteky :-) 

Pre porovnanie skutočnosti a výšivky som stiahla z internetu dve fotografie, ktorých autorom je Michal Němejc : http://www.krasyprirody.cz, ktorému sa súčasne ospravedlňujem, že som ho dopredu nepožiadala o možnosť použiť jeho foto v mojom blogu. Michalovi sa môj blog zapáčil natoľko, že mi dodatočne dovolil použiť jeho vlastníctvo - nádherné fotografie, ďakujem!

A pozrite sa na vyšívaný obraz:

Obraz sa dostal ku mne tento týždeň. Keď sme likvidovali domácnosť mojich rodičov, obraz si zobrala moja sestra. Bol v ich dome celé roky a teraz, keď dom ostal prázdny, Lenka mi obraz dala. Keď sa raz vyprázdni náš dom, zrejme poputuje už len na nejaký blšák.

A pozrite sa, ako obraz študoval Furio:

Čaj o piatej som mala kvietkový. Zmes sušenej fialky a prvosienky jarnej. Zmes mám vo vrecúšku, ktoré som si ušila na jar, keď kvitli fialky:

Nech sa vám darí!

Daniela