Štyridsať rokov

Vybrala som si zas len niečo malé, začnem až zajtra:

Dnes sme s manželom spomínali na našu svadbu. Uf, to nie je možné, bolo to pred štyridsiatimi rokmi! Aj vtedy bol krásny deň, podobný tomu dnešnému, ale podvečer aj trocha spŕchlo. Vraj nám pršalo šťastie :-)))

Roky nám prešli obom veľmi rýchlo.  Uvedomovať som si ich začala až vtedy, keď sa z našich detí stali samostatné bytosti, nezávislé od nás. A to sa stalo len pred rokom :-)))

Manžel doniesol starý album a pozreli sme sa na seba. Bože, to snáď ani nie sme my :-)))

Aj vtedy som plakala, aj dnes som plakala, neviem prečo!

 

Hodnota mojich šiat bola asi 500 Kčs, šila mi ich teta Štefanicová z Petrovej v Zázrivej,

model vybral manžel z vtedajšieho časopisu Móda :-)

 

Nemala som ešte ani 22, za sebou 2 roky vysokej školy a predomnou ešte 3. Manžel mal necelých 25.

Zvládla som to bez prerušenia štúdia, ale len vďaka manželovi, lebo sa dokázal postarať o Miška, ktorý prišiel na svet už v decembri. Miško mal 2,5 roka, keď som doštudovala a išla som prvý raz s ním do poradne k detskému lekárovi. Lekár ma nepoznal. Myslel si, že Miško mamu nemá :-((((

Aj taký môže byť život :-)

K  mimoriadnej udalosti som upiekla koláčik:

 A o piatej sme si spolu sadli k čaju, koláčiku a poháriku likéru z arónie:

 

zmes šalvie a mäty

prípitok do ďalšej štyridsiatky :-)))

každému to, čo má najradšej - ja kvet, manžel čokoládu :-)

cesto vymyslené (ako ja poviem - od brucha), na ňom čučoriedky, kyslá smotana, granko

Nech sa vám darí!

Daniela