V maštali na slame

V dnešný sviatočný deň vítam novú následníčku môjho blogu  nAifce!

Pod vianočným stromčekom v našej dedine sa včera večer rozsvietili jasličky. Už niekoľko rokov robia radosť hlavne malým deťom. Počas prechádzky sa pri nich zastavia a mamičky im porozprávajú príbeh narodenia Ježiška. 

Môj provensálsky obrázok je po tieto dni na "druhej koľaji". Predsa bude niečo aj vyšívané. Je to malý obrus na vianočnom stole. Vyšívala som ho asi pred 35. rokmi :-))

pník aj huby sú z medovníkového cesta,
dostala som ich od žiačky Dominiky

Ďakujem vám za váš čas a nájdite si ho aj zajtra!

Daniela

Vianoce

Všetkým mojim čitateľom prajem krásne a ničím nerušené Vianoce!!!

Neviem, či je to tým globálnym otepľovaní, ale už ani na Orave nie sú Vianoce na snehu. Tento rok je to tak opäť. Na našom teplomere to dnes bolo necelých 10°C! Dokonca aj manželove včielky si urobili dnes prelet. Akoby bola zima už na ústupe :-))

  

Ďakujem vám za váš čas a nájdite si ho aj zajtra!

Daniela

Bryndzové pirohy

Na výšivke mi predsa len pribudlo niekoľko krížikov:

Večer som však neleňošila. Danke a Jurkovi som minule robila papuče. Keďže tento rok príde domov aj Maťko, robím papuče aj jemu:

Naši starší chlapci, Miško a Maťko, mali v detstve každú sobotu raňajky od starej mamy. Jednu sobotu to boli bryndzové halušky a druhú sobotu bryndzové pirohy. Každú sobotu ráno čakali, kedy sa ozve zvonček na dverách. Vedeli, že je to stará mama s ich pochúťkou. 

Danka a Jurko si starú mamu nepamätajú. Mali 1,5 roka, keď zomrela. Pre chlapcov to znamenalo, že v sobotu nebudú mať varené raňajky. A halušky a pirohy ani na obed. Ja som sama ostávala s dvojičkami a čas na varenie takýchto jedál mi nezostával. Kým som len čistila zemiaky, musela som si viackrát umyť ruky a ísť k plačúcim deťom. Kto to nezažil, ťažko ma pochopí.

Po roku - dvoch som zaviedla zlepšovák: ak chceli chlapci halušky, museli zobrať Danku a Jurka na dve hodiny na prechádzku a ja som varila. Na pirohy som nemala odvahu. Moja maminka pirohy nikdy nevarila a tak som ani nevedela, ako na to. 

Keď deti odrástli, naštudovala som si niečo o varení pirohov. Je to dosť zložité. Ak ich potrebujem uvariť veľa, je to náročné aj na čas. Preto som z tohto jedla urobila jedlo sviatočné. Asi 15 rokov je to jeden z chodov štedrovečerného menu. Dokonca aj Miško v Mníchove pripravuje pirohy na Vianoce :-)

Pirohy robievam zo zemiakového cesta. Jeho prípravu som si trocha zjednodušila. Zemiaky by sa mali variť v šupke a potom očistené pretlačiť v pučiaku. Ja ich varím bez šupky a nechám ich trocha rozvariť. Potom ich dobre rozmiesim. 

Do časti zemiakov dám bryndzu (včera 0.75 kg) a na slaninke praženú cibuľku s pažítkou. Teraz nemám pažítku, tak som ju nahradila medvedím cesnakom. Bude to plnka.

Z druhej časti zemiakov, 2-3 vajíčok a hrubej múky vypracujem cesto. Všetko robím bez váhy. V rukách cítim, koľko múky zemiaky pojmu. Ak je múky menej, zle sa vykrajujú kolieska. To však nevadí, dá sa opäť miesiť a múku pridať. Aj ja som dvakrát musela cesto premiesiť a potom som už získala odhad :-)

Nemám ani návod, ako zemiaky rozdeliť medzi cesto a plnku.  Na plnku menej zemiakov ako bryndze. Ak mi chýba plnka, nahradím ju slivkovým lekvárom, alebo tvarohom. Ak mám plnky nazvyš (to som mala teraz), zjeme ju. Je výborná s bielym pečivom, ale aj sama :-)

Pirohy si ukladám na stôl a počítam si ich. Včera mi pri práci pomáhala Danka. Urobila ich 112. Manžel ich potom dáva na tácne a do mrazničky. Zamrazené ich rozdelí a máme ich na dva-tri razy. Jedna časť sa bude variť zajtra :-)

slanina, cibuľa, medvedí cesnak

a dobre vymiešať (to tmavé je cesnak)

rasca tam nemá byť, ale nie je na škodu
to som včera dala automaticky, nerozmýšľala som :-))

potom som pridala ešte jedno vajíčko

Zamrazené pirohy sa varia v slanej vode. Uvarené vyplávajú nahor. Dajú sa do misy, potrú sa rozpraženou slaninkou (to aby sa nelepili) a ešte sa na ne rozmrví trocha bryndze. Výborné!

Ďakujem vám za váš čas a nájdite si ho aj zajtra!

Daniela

Vianočný stromček

Niet sa moc čím chváliť, ale predsa len večer čosi pribudlo. Vyzerá to, že dnešný večer už nepribudne ani krížik :-))

Dnes poobede sme si spravili krásne predvianočné chvíle. U nás to je zaujímavé: všetci si sedíme a rozprávame sa a Jurko sám robí vianočný stromček. Miluje to! A my zas milujeme, že môžeme len tak sedieť a stromček sa robí :-))

Vlani sme nemali doma Jurka, bol na ročnom štúdijnom pobyte v USA. Doma bola iba Danka. A veruže nám nemal kto stromček postaviť. Manžel dal do veľkej vázy tri dlhé konáre borovice a na ne som dala pár ozdôb, kúpených ešte v roku 1976 v ÚĽUV -e v Bratislave. Stačilo nám to!

Náš vianočný stromček je tiež z roku 1976. Je to z prvých umelých stromčekov v našej krajine. Vyzerá biedne, akýsi je už opŕchnutý, dokonca aj krivý. Niekto by ho už dávno vymenil za nový. Mne to však nedá svedomie. Mám totiž krásne spomienky na jeho kúpu. 

Náš najstarší syn Miško sa narodil 2. decembra toho istého roku. Na Zlatú nedeľu sme boli s ním prvýkrát von na prechádzke. Nebola to len prechádzka. Príjemné sme spojili s potrebným. Išli sme na nákupy. Mali sme, ako mladá rodina, stráviť naše prvé spoločné Vianoce. Dovtedy sme nemali na sviatky ešte takmer nič pripravené. 

Kúpili sme si umelý stromček výšky 160 cm, tri sady krásnych guliek a niečo na prípravu slávnostnej večere. Cestou naspäť som bola už veľmi vyčerpaná. Akosi som nemohla prepletať nohami. Manžel to ľahko vyriešil. Miška v kočíku posunul a mňa posadil k nemu (to som mala polovičnú hmotnosť ako dnes). Takže z nosiča pod kočíkom vytŕčal stromček, bolo tam aj pár plných škatúľ a v kočíku syn aj matka :-)) 

Mohli by ste  vyhodiť takýto pamätný stromček? Ja nie!

Ďakujem vám za váš čas a nájdite si ho aj zajtra!

Daniela

Papierový domček

Dnes vítam na mojom blogu Martiu! Je to moja najnovšia následníčka. Máme niečo spoločné - obidve máme 4 deti. Tomu som sa veľmi potešila. Martia sa venuje ručným prácam, hlavne háčkovaniu, stará sa o záhradu a venuje najviac času svojej rodine. Všetko sa mi to páči a budem rada čítať aj ja o nej.

Na obrázku mi pribudla modrá obloha:

Na raňajky som upiekla jednoduchý kysnutý koláč s hrozienkami a ananásom. Keďže sú doma naše dve deti, moje dni sa značne zmenili. A v tej zmene som zabudla, že by som si jeho výrobu mohla odfotiť. Takže ukážem iba posledné dva kúsky, ktoré som si dala k poobedňajšej káve.

Na spríjemnenie atmosféry som si zasvietila čajovú sviečku do papierového domčeka. Mám ho zo školy. Je produktom piatkovej tvorivej dielne. Žiaci sa rozbehli domov na zimné prázdniny a domčeky ostali v škole. Ja som si vybrala najkrajší :-))

Ďakujem vám za váš čas a nájdite si ho aj zajtra!

Daniela