Vianočný stromček

Niet sa moc čím chváliť, ale predsa len večer čosi pribudlo. Vyzerá to, že dnešný večer už nepribudne ani krížik :-))

Dnes poobede sme si spravili krásne predvianočné chvíle. U nás to je zaujímavé: všetci si sedíme a rozprávame sa a Jurko sám robí vianočný stromček. Miluje to! A my zas milujeme, že môžeme len tak sedieť a stromček sa robí :-))

Vlani sme nemali doma Jurka, bol na ročnom štúdijnom pobyte v USA. Doma bola iba Danka. A veruže nám nemal kto stromček postaviť. Manžel dal do veľkej vázy tri dlhé konáre borovice a na ne som dala pár ozdôb, kúpených ešte v roku 1976 v ÚĽUV -e v Bratislave. Stačilo nám to!

Náš vianočný stromček je tiež z roku 1976. Je to z prvých umelých stromčekov v našej krajine. Vyzerá biedne, akýsi je už opŕchnutý, dokonca aj krivý. Niekto by ho už dávno vymenil za nový. Mne to však nedá svedomie. Mám totiž krásne spomienky na jeho kúpu. 

Náš najstarší syn Miško sa narodil 2. decembra toho istého roku. Na Zlatú nedeľu sme boli s ním prvýkrát von na prechádzke. Nebola to len prechádzka. Príjemné sme spojili s potrebným. Išli sme na nákupy. Mali sme, ako mladá rodina, stráviť naše prvé spoločné Vianoce. Dovtedy sme nemali na sviatky ešte takmer nič pripravené. 

Kúpili sme si umelý stromček výšky 160 cm, tri sady krásnych guliek a niečo na prípravu slávnostnej večere. Cestou naspäť som bola už veľmi vyčerpaná. Akosi som nemohla prepletať nohami. Manžel to ľahko vyriešil. Miška v kočíku posunul a mňa posadil k nemu (to som mala polovičnú hmotnosť ako dnes). Takže z nosiča pod kočíkom vytŕčal stromček, bolo tam aj pár plných škatúľ a v kočíku syn aj matka :-)) 

Mohli by ste  vyhodiť takýto pamätný stromček? Ja nie!

Ďakujem vám za váš čas a nájdite si ho aj zajtra!

Daniela