V našej dedine bol dnes predvianočný deň. Deti zo súboru Kukučka roznášali po rodinách vianočné oblátky. Presne tak, ako to opísal Martin Kukučín vo svojej poviedke. Zvyk sa udržiava vďaka vedúcej súboru. Je scénaristkou, dramaturgičkou, režisérkou a mamažérkou v jednej osobe.
Kto má čas a chuť pozrieť si sfilmovanú poviedku, kliknite a pozrite si TU. Každoročne ju vysiela počas Vianoc aj slovenská televízia. Naša rodina si ju vždy rada pozrie. A to nielen preto, že môj manžel sa narodil v tom istom dome, kde sa narodil spisovateľ (vlastným menom Matej Bencúr) a obidvaja pochádzajú z toho istého rodu. Poviedka navodzuje správnu vianočnú atmosféru, ktorú dnes už nemáme. V poviedke je nádherná zima, ale aj krutá snehová víchrica. Dnešné počasie pripomínalo skôr blízkosť jari - slnečné, takmer bezoblačné, s teplotou nad 5°C.
V poviedke je opísaná úprimná radosť zo sviatkov, z ich podstaty. Nie ako dnes! Každý sa teší na bohaté darčeky, na stoly plné kadečím. Koláčov najlepšie dvadsať druhov, mäsa plné hrnce, alkoholu viac, ako znesieme.........Vtedy boli Vianoce o oslave narodenia Ježiša. Príprava na sviatky spočívala v dodržiavaní rôznych rituálov. Tie neboli o plných peňaženkách, ale o plnej duši. Naša generácia chodí v hojnom počte do kostola. Do hárkov na sčítanie obyvateľstva si hrdo píše do kolonky vierovyznanie, že je kresťan (a to je jedno, či katolík, či evanjelik). Ale vidím, že to je len formalizmus, či davová psychóza. Keď iní, tak aj my! Veď nie sme o nič horší. Skutočných kresťanov, ktorí kresťanstvom žijú, poznám málo. Väčšina sa na kresťanov hrá. (Tento odsek sa viacerým páčiť nebude, ale nech to každý berie LEN ako môj názor a ten neznamená v globalizovanom svete NIČ!)
Oblátky nám doniesol Andrej. Bol oblečený v jasenovskom kroji. Kroj vidno už len pri vystúpeniach detského súboru. Dedí sa z pokolenia na pokolenie, ale šijú sa aj nové. Tie sú už z iných materiálov. V dedine už nik nepestuje a nespracúva ľan, z ktorého sa šili košele.
Skupina mladých mužov pripravovali vianočný stromček pred kostolom. Večer sa už rozsvietil. Dúfam, že ho víchrica nevyvalí, ako ten vlaňajší. Stalo sa to na Prvý sviatok vianočný - Božie narodenie. Keď som prišla do kúpeľne, ešte stál. Pri odchode z kúpeľne pozerám cez okno a stromček nevidím. Kde zmizol? Nezmizol, vyvrátil ho víchor. O hodinu mali ísť veriaci do kostola na slávnostné Služby Božie. Telefónovali sme starostovi a ten rýchlo zorganizoval pár dobrovoľníkov. Neostávalo im nič, len stromček spíliť. Za hodinu stihli aj všetko upratať. Dedina ostala bez symbolu Vianoc.
 |
| Niežeby Andrejko nevedel, že baranica má ísť z hlavy dole! To ja som ho chcela odfotiť s ňou :-) |
 |
| Oblátky boli v košíku. Andrejko dostal 2-eurovku a balíček sladkostí, jedna obálka je pre pekára oblátok a druhá pre Kukučku :-)) |
 |
| Tieto oblátky sme dostali, ako každý rok, od nášho suseda. Tie dnešné rozbalíme až pri štedrovečernej večery. |
 |
| pohľad z parku |
 |
| pohľad z nášho dvora |
Ďakujem vám za váš čas a nájdite si ho aj zajtra!
Daniela
Beautiful post with the Christmas tradition of your country ♥ I will definitely watch the film you recommend!
OdpovedaťOdstrániťThank you for informing about the film and it is so good to know about the environment and the house of the film is related with your husband's childhood!
Poor Christmas tree but this year is stand still :))
Your grandson is very handsome in the traditional costume :))
Hugs
Dear Nurdan, if you have the time, you see the movie. It is the old story of the 19th century.
OdstrániťOn the tree has built a solid foundation in the summer:-)) This year will cost !!!
Andrej is not our grandson:-)
It's a boy from the village, a member of the group Kukučka.
Our grandson Max lives in Munich. There is a summer only two weeks: - ((
Hello Daniela
OdpovedaťOdstrániťLovely post and your slippers look great x
Oh, Sally, slippers are from old wool slippers on it will be enough:-))
Odstrániť