Suché vetvičky

Posledné krížiky mi akosi nechcú skončiť tam, kde ich chcem mať :-)

Včera večer som mala niečo lepšie! Veru áno, aj pre mňa je večer strávený pri skype s mojimi deťmi prednejší ako krížiky :-))

A dnešný večer opäť nevyšívam. Mala som vzácnu návštevu. O tom však až zajtra :-)

Takže dnes len krátko, bez mojich "průpovídek". Z minulej prechádzky som si doniesla niekoľko suchých konárov. Zaujímavé sú svojou farbou. Sú napadnuté nejakou chorobou, ktorá im dodáva žltozelené sfarbenie. Neviem, čo bolo prvé, či choroba, či vyschnutie. Doniesla som si ich na malú vianočnú výzdobu. Dala som ich do starej kanvičky na mlieko. Zostala nám po svokrovcoch. Ešte si pamätám, keď v nej mávala moja svokra domáce kravské mlieko. Na vrchu sa usadila hrubá vrstva sladkej smotany. Z nej svokra dokázala vyrobiť hrudku masla. Bolo veľmi chutné. Dnes by sme mu hovorili biomaslo. Vtedy sa nám ani nesnívalo, že jeme takú kvalitu:-))

Na konáre som si zavesila drobné drevené figúrky. Kúpili sme si ich s našimi dvojičkami asi pred osemnástimi rokmi. Presne si pamätám, v ktorom obchode to bolo.

Ďalšou ozdobou sú malí slamení anjeli spievajúci koledy. Tie som dostala od môjho drahého vnuka Maxíka. Milujem tieto ozdoby!

 

Ďakujem vám za váš čas a nájdite si ho aj zajtra!

Daniela