Prvé výročie

Pod kolesami a na streche koča pribudol sneh. Dokonca aj unavené vtáča si usadlo a vezie sa. Čochvíľa bude blikať aj svetlo pouličnej lampy:

Doma máme tri výročia. Narodeniny mal v utorok náš najstarší syn Miško (38), dnes má môj manžel (63) a aj môj blog (1)!!!!!!

Do písania blogu som sa pobádala dlhšie. Závidela som manželovi, že píše blog už od roku 2009 na tému, ktorá je jeho veľkým koníčkom - včelárenie - TU. Mne stále chýbala ústredná téma. Vyše 30 rokov som sa starala o chod domácnosti a o naše 4 deti. A samozrejme som pracovala - ako stredoškolská učiteľka. Mne teda neostávala ani chvíľka na koníčky. 

Deti sa rozleteli do sveta a zrazu som aj ja mala čas. Začala som intenzívne čítať knihy. Chcela som dobehnúť všetko, čo som mala zameškané. Stala sa zo mňa náruživá čitateľka mestskej knižnice. Bola som vtiahnutá do množstva dejov, zauzlení i rozuzlení, často som sa dobre zasmiala, ale aj si poplakala. Čítať som mohla všetko, čo mi prišlo pod ruku. Cítila som sa ako mladá stredoškoláčka. Vtedy som čítala veľa a rýchlo. Teraz tiež veľa, ale pomaly. Dokázala som sa aj niekoľkokrát vrátiť k častiam, ktoré sa mi páčili. Milovala som siahodlhé a podrobné opisy. To som v mladosti preskakovala, išlo mi len o dej.

Všetko sa zmenilo v lete 2013. Chcela som originálny darček na narodeniny nevesty Ali. Vtedy ma napadlo, že ako mladá som celkom rada vyšívala. A snáď vyšívaný obrázok by bol pre ňu darček, ktorým by som ju prekvapila. Vtedy som začala a vyšívam doteraz!

Krížikové vyšívanie ma doviedlo aj k blogovaniu. Zrazu som mala o čom písať. Zistila som, že vo svete je obrovské množstvo ľudí, ktorí sa tiež zaujímajú o vyšívanie a majú svoje blogy na túto tému. 

Čítanie kníh som nahradila čítaním blogov. Je to úžasné zoznamovanie sa s konkrétnymi ľuďmi z takmer celého sveta. Viem, čo práve vyšívajú a dozvedám sa aj o ich bežnom živote a o krajinách, v ktorých žijú. 

Pred rokom bolo rozhodnuté - začínam písať svoj vlastný blog. Najskôr nesmelo predstavujem už vyšité obrázky. Čo - to pridávam zo svojho každodenného života. Z mojich vychádzok do prírody, z mojich zbierok rôznych starých "nepotrebných" vecí, z môjho varenia a pečenia. Možno to niekoho zaujme, možno niekto podľa mňa navarí a upečie. A možno si to len tak prečíta a porozmýšľa o tom, čo píšem. Nevadí, ak s mojimi názormi nesúhlasí. Dnešná doba a technika nám umožňuje každému sa vyjadriť a dať svoje myšlienky na "svetlo Božie". 

Dnes som si spočítala, že vyšívam 59.  obrázok! Pre mňa to je ťažko uveriteľné. A nielen to číslo. Hlavne to, že vyšívanie ma stále baví a blogovanie ešte viac. Vďaka tomu som začala veľa fotografovať a hľadať témy na príspevky. Nemá to nič s mojou fyzikou, chémiou a matematikou, ktoré mali u mňa mimoriadne postavenie. Zrazu fotím, píšem a dokonca odpovedám na komentáre v angličtine. A to celý život o sebe tvrdím, že som umelecký a jazykový chudák. 

A dnes má môj blog už 1 rok! Neuveriteľné, ako ten čas letí. Za rok mám 28 následníkov blogu, 26 363 návštev a 765 komentárov na 275 príspevkov. Na Gooogle+ mám 26 členov a 556 749 zobrazení. Na to, že Slovensko má len 5 miliónov obyvateľov, je to slušné. Zaujímavé je, že komentáre mám takmer všetky zo zahraničia. 

A čo si želám pri tomto výročí ja? Chcem ďalej vyšívať a písať. Pre seba a možno aj pre vás. Ak chcete vedieť, čím žijem, čo robím a vyšívam, budem rada, ak sa budete vracať na môj blog.  

Daniela