Šijem :-)

Na mojom novom obrázku už vidno jahôdky:

Dnes som sa pustila do šitia. Z vázičky so snežienkami bude opäť vankúš. Myslela som si, že budem s tým dnes aj hotová. Nestalo sa tak :-(((

Potrebujem kúsok mašličky. Pôvodne som si myslela, že do obrázku dám červenú. Mám ju doma už dávno. Moc sa mi to s červenou nepozdávalo. Radšej sa zajtra zastavím v obchode a kúpim si inú. Preto bude vankúš došitý až zajtra. 

vybrala som zelený pásik

a čipku z balíka od Nurdan :-)

podšila som tenkým jokom

joko som prichytila štepovaním

a aj obšitím po celom obvode

rub

Už mi ostáva len veriť, že v obchode nájdem stužku takú, ako chcem. To u nás nie je vždy splniteľné. Často treba improvizovať. Tak mi držte prsty :-)

Nech sa vám darí!

Snežienky

Dnes, i keď je sobota, nebola som po Lenku v Istebnom. Je prechladnutá, tak sa lieči doma. Ja som poobedie strávila pri obrázkoch v iPade. Niečo malé by som chcela začať, ale čo? Nemôžem čakať do pondelka. Vtedy budem v škole so Soňou. Jej som sľúbila, že cez zimu jej vyšijem niekoľko menších obrázkov. Mám ich pre ňu vybratých 107. Dúfam, že si z nich vyberie :-)))

Takže, vybrala som niečo? Pravdaže!

Pochybujem, že niekto uhádne už teraz, čo to bude :-)

A obrázok so snežienkami je tu:

Ak mi niečo neskríži plány, zajtra budem opäť šiť. Tak mi držte prsty, nech sa dostanem do cieľa :-)

U nás zatiaľ snežienky nevidno. Máme ešte dosť veľa snehu. Ale už teraz sa na ne teším. Môj švagor Michal ich má v záhrade.  Určite niekoľko z nich bude aj u mňa doma, vo váze :-)

Keď som mala 17 rokov, s kamarátkami sme sa vybrali na Rozsutec. Išli sme od Kraľovian, z Dierovej. Bola nádherná jar. Dole nebolo po snehu a snežienkach ani slychu. Po pár hodinách chôdze sme sa dostali do lesa, ktorý bol plný snežienok. Nebolo ani kde stupiť, nedalo sa im vyhnúť. Videla som to vtedy prvý a aj poslednýkrát.  Nádhera mi zostala v pamäti dodnes.

Musím prezradiť ešte niečo: na Rozsutec sme nevyšli. Museli sme sa z polovice vrátiť. Bolo tam ešte dosť snehu a cesta bola nebezpečná, šmykľavá.

Na internete som našla niekoľko fotografií, ktoré mi pripomínajú moje spomienky. K nim ešte zopár aranžovaných snežienok:

Nech sa vám darí!

Horúca čokoláda

Dnes vítam na blogu novú následníčku! Nájdete ju na jej blogu TU. Venuje sa rôznym činnostiam, oplatí sa pozrieť. A kto to vlastne je? Neviem jej meno. Na blogu som našla Hakkimda. Prekladač mi povedal "O mne". Tak to teda jej meno nie je. Idem ďalej. Gelincik zamani. Prekladač: "doba fretky ľudovej". To tiež nebude meno. Ako sa voláte?

Pôvodne som chcela dnes ukázať už koniec mojej práce. No, ale včera som sa akosi ulievala :-)

Veľa času venujem čítaniu blogov a pripínaniu obrázkov na pintereste. Niekto by povedal, že je to zbytočná strata času. To mi už povedalo viacero známych ľudí. Ale koľko času oni trávia pred TV a pozerajú hlúpe nekonečné seriály, ktoré ukazujú (podľa mňa) len úbohosť a nemorálnosť dnešnej spoločnosti . Ja namiesto toho sledujem konkrétnych ľudí, ich obyčajný život, prácu, radosti, ale aj starosti a bolesti. 

Takže takto som postúpila:

Dnes som išla k lekárovi.  Pripravovala som sa na to psychicky dva týždne. Sprievod mi robil manžel. Nie preto, že som moc chorá, ale preto, že sama by som si to rozmyslela ešte cestou tam. V minúte viem zmeniť plán a urobiť niečo úplne iné. Keď ide so mnou on, je istota, že k lekárovi aj prídem.

Dlhú dobu ma trápi bolesť v krížoch. Minule som dostala lieky, ktoré len potláčajú bolesť, ale neliečia. Kým som mala lieky, bolo to lepšie. Zjedla som ich všetky, ale bolesť je tu zas. A neviem ani dôvod bolesti. To by bolo treba zistiť. Mala som v pláne, že lekára požiadam o nejaké odborné vyšetrenie. Môj lekár však dnes neordinoval. A opäť sa musím psychicky pripraviť na novú návštevu :-)

Cestou domov sme sa zastavili na nákupe. Okrem dobrej klobásy, syrov, ryby a jogurtov, sme si kúpili aj polotovar - horúcu čokoládu.  Poobede sme si hneď aj spravili. Dobrá bola, sladká, voňavá, ale mám na dlho dosť :-)

mlieko máme domáce kravské, kupujeme od gazdu v našej dedine,
je oveľa lepšie ako to z obchodu 

prášok som zaliala vriacim mliekom (podľa návodu pre sprostých)

a už čokoláda rozvoniavala :-)

aby nám nebolo málo, kúpili sme aj takúto lieskovo-orieškovú nátierku

pravdu povediac, kúpili sme ju hlavne pre pohár :-)
jeden taký už máme

Nech sa vám darí!

Sadím :-)

Moje bloger priateľky nevidia chybu vo výšivke. Ale ozaj ju nevidno. To mám len o dva biele riadky dole viac. Aby som to mala súmerné, pridala som dva biele riadky aj hore. Takže, ak nemáte pred sebou graf (či iPad, z neho vyšívam ja ), nič nezbadáte.

Dnešný krásny, slnečný deň som sadila. Čudujete sa? Do snehu? 

Už dlhšie mám kúpené cibuľky krókusov. A nie hocijaké. Sú z Holandska a ich zabalenie je nádherné:

Aby som si v kuchyni neurobila neporiadok, išla som sadiť von. Za kopu snehu, do altánku ( po našom "parkan").

tu je návod pre takých blbcov, ako som ja :-)

v balení bola okrem cibuliek aj zemina

dať na dno malé skalky je môj nápad :-)

kopa snehu je stále vyššia ako stôl :-)

na 7 dni pri teplote 10°C, u nás v komore je iba 5

Pár dní nechám túto krásu na okne v chlade, potom ju presuniem do kuchyne. Myslíte si, že sa mi podarí niečo vypestovať? Priebežne vás o tom budem informovať :-)

Keď som bola hotová, napadlo ma, že vlani som mala 5 cibuliek hyacintov. Po odkvitnutí som ich zrezala a odložila do tmy. Úplne som na to zabudla. So zvedavosťou som ich vytiahla a bola som prekvapená. Najvyšší čas dať ich na okno v kuchyni. Bohužiaľ, jeden mal už málo miesta a jeho puk zahynul. Dobre by bolo, keby aspoň 4 z nich dorástli do kvitnúcej krásy:

chýbalo im slniečko, vidno to na farbe pukov

Takže, takto ja privolávam jar! Poslúchne ma?

Na viacerých blogoch som včera, či dnes videla, že sa blogerky - vyšívačky chvália svojimi fľašami s nitkami. Volajú to tusal. Ja som v tomto smere totálny analfabet. Ale to mi nebráni, aby som sa pochválila aj ja:

Mením svoje posledné slová:

Nech sa vám darí!

Jar sa blíži

Včera som hlavne šila, ale moje vyšívanie tiež neostalo bokom. Myslím, že omyl o dva biele riadky navyše obrázku neuberie na kráse:

Vankúše som dnes podarovala Lenke. Páčia sa jej :-)

Lenka si ich hneď dala na gauč a tak sa začala pripravovať na jar :-)

Aj môj bobkový list sa prebudil. Zdá sa, že sa mi ho podarilo prezimovať. Bála som sa, že to u mňa neprežije. Prežil a  pučí.

Takto vyzeral pred pár dňami:

A takýto je dnes:

U nás je už viac dní krásne slnečné počasie. Cez deň sú teploty stále nízke, len zo dva - tri stupne nad nulou. Cez noc je obloha jasná.  Vtedy sú silnejšie mrazy. Dnes ráno o 7:00 h sme mali -12°C. 

Prekvapilo ma však dnešné sneženie v Istanbule. Vyzeralo to tam ako u nás za hustého sneženia. Stromy obťažkané množstvom snehu, vietor a veľké vločky. Viem to z dnešného príspevku mojej priateľky Nurdan. Pozrite si to, sú tam aj krátke videá. Ja som si myslela, že u nich je sneh vzácnosť. Pre mňa to je prekvapenie.

Ďakujem vám za váš čas a nájdite si ho aj zajtra!

Daniela 

Vankúš 2

Len málo som postúpila vo vyšívaní, ale už vidno, že to bude šálka, či vázička, s kvietkami:

Mám tam chybu, ale párať nejdem. Urobila som si dva biele riadky a potom ešte dva vynechala, čo som urobiť nemala. Myslím si, že to nebude zlé, ak pod kvietkami budú štyri biele riadky namiesto dvoch :-)

Opäť som šila. Bolo to jasné, že druhá dvojica zajačikov bude tiež na vankúš. Postup je taký istý, ako včera, tak som to už nefotila:

Ďakujem vám za váš čas a nájdite si ho aj zajtra!

Daniela