Snežienky

Dnes, i keď je sobota, nebola som po Lenku v Istebnom. Je prechladnutá, tak sa lieči doma. Ja som poobedie strávila pri obrázkoch v iPade. Niečo malé by som chcela začať, ale čo? Nemôžem čakať do pondelka. Vtedy budem v škole so Soňou. Jej som sľúbila, že cez zimu jej vyšijem niekoľko menších obrázkov. Mám ich pre ňu vybratých 107. Dúfam, že si z nich vyberie :-)))

Takže, vybrala som niečo? Pravdaže!

Pochybujem, že niekto uhádne už teraz, čo to bude :-)

A obrázok so snežienkami je tu:

Ak mi niečo neskríži plány, zajtra budem opäť šiť. Tak mi držte prsty, nech sa dostanem do cieľa :-)

U nás zatiaľ snežienky nevidno. Máme ešte dosť veľa snehu. Ale už teraz sa na ne teším. Môj švagor Michal ich má v záhrade.  Určite niekoľko z nich bude aj u mňa doma, vo váze :-)

Keď som mala 17 rokov, s kamarátkami sme sa vybrali na Rozsutec. Išli sme od Kraľovian, z Dierovej. Bola nádherná jar. Dole nebolo po snehu a snežienkach ani slychu. Po pár hodinách chôdze sme sa dostali do lesa, ktorý bol plný snežienok. Nebolo ani kde stupiť, nedalo sa im vyhnúť. Videla som to vtedy prvý a aj poslednýkrát.  Nádhera mi zostala v pamäti dodnes.

Musím prezradiť ešte niečo: na Rozsutec sme nevyšli. Museli sme sa z polovice vrátiť. Bolo tam ešte dosť snehu a cesta bola nebezpečná, šmykľavá.

Na internete som našla niekoľko fotografií, ktoré mi pripomínajú moje spomienky. K nim ešte zopár aranžovaných snežienok:

Nech sa vám darí!