Primula

Som rada, že dnes opäť môžem privítať novú následníčku. Je ňou Laura. Jej blog je plný chutných receptov a krásnych fotografií. Najviac ma však teší to, že je Slovenka. Zo 42 následníkov je len tretia Slovenka, plus môj manžel :-)

Laura, vítam vás u mňa! Dúfam, že sa budeme navzájom obohacovať :-)

Na mojom jahôdkovom obrázku pribudli tri vtáčatká a vyspevujú mi tu:

Dnes som v škole skončila skôr. Von pršalo. Išla som si kúpiť trocha ovocia a zeleniny. Neodolala som a kúpila som si aspoň jednu primulku. A hneď sa mi začalo v mozgu uvoľňovať viac serotonínu. Stálo ma to len 59 centov :-)

Nedostatok svetla spôsobuje depresiu. Podľa mňa si ju hlavne spôsobujeme my. Nevieme sa radovať z maličkostí, nevieme si nájsť v každom dni pár drobností, ktoré by nás tešili. Žeby sme boli moc nároční, či rozmaznaní? Neviem....

Odkedy vyšívam a píšem blog, pripadám si ako hrajúce sa dieťa. Ako naše deti pri legu. Vydržali sa s ním hrať za upršaného počasia celý deň. Doteraz ich všetkých štyroch voláme "bavkáčikovia". Teraz sme takými "bavkáčikmi" aj my s manželom. On sa bavká so včielkami a ja s vyšívaním :-)))

A tu je moje dnešné serotonínové uvoľňovania:

Starý omáčnik chcela moja bývalá kolegyňa Marta vyhodiť.
Však som spravila dobre, keď som ho zachránila?

Jedna belgická pralinka a šálka ovocného čaju tiež nie je na škodu :-)

A na večeru kúsok zapačeného syra a salámy s ražným chlebom

Z obchodu som sa zastavila ešte pri Lenke. Na šálku dobrej kávy.........

Hlavne som jej zaniesla tretí vankúš:

a už čakáme jar :-)

Nech sa vám darí!