Na cudzom dvore

A som na konci! Obrázok je síce menší, ako som si predstavovala, ale stále sa mi veľmi páči. Ako som už povedala, nepôjde do rámu. Zakončenie bude úplne iné. Budem na ňom robiť zajtra a dúfam, že to za jedno poobedie stihnem a zajtra sa budem môcť pochváliť s výsledkom. 

Takže zaspomínajte si na teplé letné ráno a započúvajte sa do dedinského budíčka:

Dnes sa poslednýkrát vrátim k sobotnému výletu do Martina. V dedine neďaleko Martina má manžel známeho včelára, ku ktorému chodí s vyťaženým včelím voskom. Boli sme u neho aj v sobotu. Včelár zobral manžela do svojej dielničky v dome, nevedel ani, že v aute sedím aj ja. Nikdy predtým som tam s manželom nebola. 

Voľný čas som využila na fotografovanie. Upútala ma blízkosť ich asi tridsaťročného domu a starého, zrejme vyše storočného hospodárskeho staveniska, humna. Podľa jeho veľkosti som vydedukovala, že vtedajšie hospodárstvo bolo maličké, chudobné. Poniže neho, v strmom kopci majú ovocný sad.  V ňom staré stromy, aké sa už vidia málokedy.  Nádhera! Vám sa to možno nebude páčiť, ale keby ste tam boli v sobotný nádherný jesenný deň, cítili by ste tú fascinujúcu atmosféru.....

Majitelia nevedeli o mojej prítomnosti, teda som sa ani nemala koho spýtať, či môžem fotky zverejniť. Preto nenapíšem, kde a u koho som ich spravila. 

Aj dnes vám ďakujem za návštevu a budem sa na vás tešiť zajtra, tak nezabudnite nazrieť!

Daniela