Stará plechová krása

Nevyšívam, nešijem, neštrikujem :-(

Učím sa žiť nanovo. Už viem kúriť v peci ústredného kúrenia, kosím trávnik na dvore, bola som v pneuservise na jarnej výmene pneumatík auta, bola som pri elektrikároch, vodároch, v telekomunikáciách ..., teda na miestach, o ktorých som do marca ani nechyrovala. 

Dokonca som bola aj v banke a vybavila som si svoj internetbanking a bezkontaktnú kartu. Nikdy som sa o toto nemusela starať a myslela som si, že aj umriem a potrebovať to nebudem. Bohužiaľ, ten, ktorý sa mi o to celý život staral, ma predišiel.

Mám rada ticho, pokoj, samotu. Lenže ..., nie absolútne ticho, absolútny pokoj, absolútnu samotu. Chýba, chýba, chýba!

Dnešné sobotné predpoludnie som mala spestrené o krásny zážitok. Na ceste z Ružomberka do Dolného Kubína sa v našej dedine na hodinu zastavili títo krásavci:

Vraj ich bolo 80. Najkrajšie pre mňa bolo, že posádky veteránov boli patrične aj oblečení, štýlovo a dobovo. Prišla som si na svoje :-)

Čaj mám bez hodín, nerátala som s príspevkom. A po pravde, tým, že neblogujem, zabúdam na fotenie. Musím, ale hlavne chcem sa v tom polepšiť, tak snáď ten ďalší príspevok bude skôr.

Ďakujem vám za chvíľku, ktorú ste venovali môjmu blogu!

Nech sa vám darí!

Daniela