Na Mikuláša

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Štrikovanie som po nezdaroch nechala tak, začala som vyšívať. Musím priznať, že mi to nejde tak, ako by som chcela. Asi nemám na ručné práce vhodné obdobie. 

Veľa sedávam pri počítači a venujem sa škole. Dosť paradoxné, však? Keď si otvorím komentáre pod článkami o školstve (tie veru stále sledujem), vyzerá to tak, akoby učiteľ bral plat za to, že si len doma "vegetí" a nerobí nič. Nuž, do školy chodil každý a tak si aj každý myslí, že je na školstvo odborník :-(

Česť výnimkám!

Nechcem tu politikárčiť, nemám vyštudovanú politológiu, preto radšej moje xxxx:

V deň Mikuláša si pripomínam niekoľko významných udalostí. 

V prvom rade sú to narodeniny môjho manžela. Aj keď už nie je možné vidieť jeho rozžiarené modré oči pri pohľade na čokoládu, bez ktorej sa narodeniny neobišli, aj tak som mu jednu menšiu, ale asi najobľúbenejšiu - margot - kúpila, nahradím ho - zjem :-)

Našla som dve fotky z augusta 2016, ako vždy, pri robote:

dnes by mal 69 :-(

Keď mal manžel presne 24 rokov, boli sme na svadbe. Bolo 6. 12. 1975 a manželstvo uzavreli Hanka, moja kamarátka, a Milan, manželov bratranec:

Vpravo sme my, vľavo je Vierka - manželova sesternica s Rudkom. My sme mali svadbu o 7 mesiacov neskôr, Vierka s Rudkom 3 mesiace po nás :-)

Vpravo Hanka s našim Miškom, vľavo ja s ich Martinkom :-)

Do tretice: dnes má výročie môj blog. Má presne 7 rokov :-)

Za 7 rokov som napísala 1706 príspevkov. Takmer vo všetkých je niečo z mojich ručných prác, hlavne krížikové vyšívanie, podľa čoho sa blog aj volá "Krížikové vyšívanie". 

Blog si získal iba 143 stálych sledovateľov, čo je veľmi málo vzhľadom na iné blogy, hlavne zahraničné. Beriem to športovo, veď koho už dnes zaujíma vyšívanie, klasika vo varení, popíjanie čaju a "průpovídky" starej baby :-)

Bloger mi ukazuje, že na blog si kliklo 616 720 ľudí, ktorí mi napísali 16 779 komentárov. Ďakujem!

Blog píšem hlavne sama pre seba, ako relax. Aj keď nepíšem už každý deň, ako kedysi. Mám v ňom všetky výšivky a z nich obrazy, vankúše, vrecúška, rôzne dekorácie. Nikde inde ich nedržím. Stačí mi prejsť archívom a vidím, čo som dokázala. A verte, stane sa mi, že som už aj pozabudla na niektoré diela.

A budem v blogovaní pokračovať :-)

Nakoniec čaj:

čaj mám zo školy, nechala ho tam kolegyňa Soňa, ktorá od nás odišla,
bol na vyhodenie, zachránila som ho :-)

šálka je tiež nová, dostala som od Lenky, len čokoláda v ňom chýba :-(
aj som si ju chcela urobiť, ale nie je to to pravé pre mňa :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela

Dvakrát meraj a raz strihaj

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Staré známe slovenské porekadlo z nadpisu poukazuje na skutočnosť, že dôležité rozhodnutia si treba poriadne premyslieť. 

Neviem, či som na tieto múdre slová zabudla a či len prácu mojich rúk nepovažujem za dôležitú, jednoducho, nedarí sa mi :-(

Z vĺn z minulého príspevku som sa rozhodla uštrikovať si čiapku. Začala som len tak "z brucha", nevedela som ani, ako dve farby skombinujem. Nuž, to by u mňa nebolo nič zvláštne, tak začínam väčšinu mojich prác :-)

Čiapka už pred dokončením vyzerala, akoby moja prasačia hlava bola slonia :-)

Nič to, veď ja mám nervy z ocele, vlny mám v kufri dosť, urobím čiapku ďalšiu, menšiu. A aj som začala:

Červená mi došla, na rad prišiel kufor. Ale to, čo som si myslela, nebola pravda. Vlnu rovnakej farby som už nenašla :-(

Štrikovanie mi stojí. Asi to nechám tak. Čiapok mám aj tak dosť a tú veľkú, kým nepovolí pletenina, trocha ponosím. Párať ju mi nedá :-)

Pochopili ste, čiapky sú moja slabina, ani neviem, koľko ich mám :-)

Na Kukučínovom dome (kde sa ako posledný narodil môj manžel) vymieňajú šindľovú strechu. Strecha je to krásna, ale nie trváca. Tú zhnitú robili pred niečo vyše dvadsiatimi rokmi. Aj Danka si na to dobre pamätá a má 30. 

 A jeden krásny pohľad:

Čaj som si spravila jasenovský - dobrá myseľ z Kublova a do neho lyžička medu, jasenovského, vlastnoručne vytáčaného :-)

etiketa na medíku je zavádzajúca :-)
to Miško vždy nosil otcovi nejaký špeciálny med

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela