...červená, ale paradajková to nie je, jasný pane :-)

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! 

Pracujem na všetkých frontoch! Veľa čítam, menej štrikujem, ešte menej vyšívam a najmenej zarábam peniaze :-) 

Prečítala som:

Uštrikovala som:

budú dva obdĺžniky s rozmerom 40×60 cm

Vyšila som:

A výplatnú pásku neukážem, lebo to by som zožala výsmech, že pre to sa mi ani neoplatí štartovať auto. Mám šťastie, že pracujem z lásky k mládeži :-)

Dve naše staršie deti - chlapci - neznášali paradajkovú polievku. Dodnes ju Miško nemôže ani vidieť. Ďalšie dve naše deti - ozaj deti - mali a aj majú paradajkovú radi. Všetko je to o tom, na aké chute si zvykajú od malička. Keď rástli chlapci, paradajkovú som vôbec nevarila. Keď rástli deti, začala som variť aj paradajkovú. To boli chlapci už na internátoch (jeden na vysokolškolskom v BA, druhý na stredoškolskom v MT - chodil na bilingválne gymnázium v Sučanoch).

Manželovi som občas paradajkovú uvarila, chutila mu. Ako som zostala sama, prestala som ju variť, lebo ju ani ja moc nemusím :-)

Teraz som vymyslela niečo nové, červené, ale paradajková to nie je, jasný pane :-)

Cviklová krémová polievka:

cvikla, mrkva, zemiaky, maslo, cibuľa, smotana, kocka zeleninového bujónu

ma masle cibuľku, zaliať vodou, pridať cviklu mrkvu, zemiaky, bujón,
uvariť, rozmixovať, zahustiť smotanou, dochutiť soľou a čiernym korením

ozdobiť kyslou smotanou, strúhanou cviklou a nasucho opraženým sézamom

dobrú chuť!

Vyhodnotenie pokusu:

Kto má rád cviklu, bude mu chutiť. Asi to bude takto: buď ju miluješ, alebo nenávidíš. Ja ju zaradím do môjho receptára s tým, že jej musím uvariť maximálne na dva dni, nie ako kapustu, ktorú môžem jesť každý boží deň :-)

V nedeľu bolo pri západe slnka nádherné svetlo. Začala som ho pozorovať najskôr na Choči, o chvíľu bolo už aj u nás v dedine:

K retro šálke s okrúhlym poradovým číslom štyridsať som si urobila ovocný šalát. Uvidíte prečo:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela

Tri brzdy

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! 

Môj vianočný projektík:

A tu brzda číslo jedna:

Kde? Vy možno nevidíte, ale ja áno. Neviem ako som to dokázala, že mi na koniec zostali tri nitky. Urobila som jeden krížik len s jednou. Ako čumím, tak čumím, ale kde je ten chudák krížik, nevidím. Takže "stojím", nevyšívam, i keď viem, že to vypáram a pôjdem na to znova. Len to páranie, to sa mi bridí :-)

Brzda číslo dva: 

Došla mi vlna a v obchode ju nemali.

Samozrejme, že ju objednali. Hneď, ako som dostala správu, že tovar prišiel, išli sme s Hankou kupovať. V obchode bolo viac zákazníčok, tak sme si to tam všetko poprezerali, to mám rada. Ale na mojej hlave teplá čiapka v prekúrenom prostredí spôsobila, že som sa začala potiť, čiapku som dala dole. Vyšli sme von do tuhého severáka a moja hlava dostala ako lopatou :-)

A brzda číslo tri ako vyšitá:

Moja chyba. Hneď na druhý deň som vedela, že z toho bude poriadna nádcha. Tieklo mi z nosa i z očí, v noci hlava ako dutá, dýchacie cesty upchaté, takže v ústach suchoty, nálada pod psa, chuť do ručných prác vyparená :-(

Liečená nádcha trvá týždeň a neliečená 7 dní. Tá moja ma trápi už deviaty deň a ešte pár aj bude, cítim to. Viskozita hlienov vzrástla, nechcú von :-(

Tak som sa aspoň tešila s kvietkami:

Urobila som pomarančovú marmeládu:

Pozorovala som nebíčko:

Prišlo nezvyčajné februárové teplo:

Neviem, neviem, či tieto snežienky nebudú ešte snehom zaviate:

Nádcha je skvelý čas na čaje a veruže som ich vypila "naratu ":-) A to z retro šálok s poradovými číslami 37, 38, 39:

krásna séria

s medom

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela