Špenát

Dnešné vysielanie stanice Rádio Slovensko ma inšpirovalo pri rozhodovaní o dnešnom obede. Povedali, že na zelený štvrtok by sme mali mať na tanieri niečo zelené. V rannej téme sa pýtali svojich poslucháčov na spôsob, akým dokážu presvedčiť deti k jedeniu špenátu. 

Spomenula som si na to, ako to bolo u nás, keď boli deti malé. Učila som ich, že špenát je taký výborný, že si ho musia zaslúžiť. Zaslúžili si ho za výborné známky (čo nebol u nich problém), za upratané hračky, za turistický výkon, za tortičky v piesku........A predstavte si, naše deti špenát milujú. Aj keď prídu domov len na pár dní, potešia sa mu. Takúto fintu sme mali aj na čítanie kníh, či návštevu galérií a múzeí. Všetko sa vydarilo.

Dnešný špenát:

zemiaky, špenátový pretlak, smotana, soľ, rasca,
cesnak, medvedí cesnak, vajíčka

použila som ghee

dobrú chuť!

A zelené nemáme dnes len na tanieri. Prvýkrát sme dnes kosili aj trávičku na dvore. Škoda, že je moc zničená. Náš Boro (jazvečík) ju zničil za zimu. Na vine je sama zima! Nebolo snehu. Keď je celú zimu sneh, trávička je chránená pred Borovým stepovaním popri plote.

zakvitnutá previslá breza

levanduľa

pažítka

A zas nechýbali pri práci ani dvaja kamaráti:

Manžel sa včera tešil na sviatky jari:

A len tak pre porovnanie - sviatky jari pred rokom:

Dnes budem opäť pred rozhodnutím: čo začať vyšívať? Mám už totiž obrázok pre môjho manžela hotoví a som veľmi rada, lebo sa aj jemu moc páči:

Ďakujem za váš čas, ktorý ste venovali mojej práci!

Daniela

Výchovný koncert

Dnes sme boli s našimi študentami na výchovnom koncerte. Dvaja spievajúci učitelia zahrali síce staršie skladby, ale dobré a hlavne známe aj dnešnej mládeži. Pomedzi hranie a spievanie viedli dialóg s publikom. Študentov zábavnou formou zoznamovali so spôsobmi učenia sa, psychohygienou, potrebou čítania s porozumením textu........  Vysvetlili im aj potrebu celoživotného vzdelávania pre uplatnenie sa v živote.

Urobila som si niekoľko foto študentov. Nechápem, prečo sa tak neradi fotia. Naše študentky, tých je totiž prevaha nad študentami, sú pekné mladé dievčatá. Presne také, ako sa na budúce kozmetičky a kaderníčky patrí. Ale objektívu sa boja!

Fialka v triede má ešte viac rozkvitnutých kvietkov ako minule:

Postúpila aj moja práca:

Dnes je veľká zima. Je len 6°C, ale severák je taký nepríjemný, že to cítiť akoby mrzlo. Choč je biely a manžel vravel, že chvíľu snežilo aj tu, v dedine. Nedalo mi a išla som si to odfotiť. Bez kvietkov som sa nevrátila:

Všetkým prajem pri čítaní môjho blogu pohodu. Aspoň takú, ako mám ja pri písaní. A ďakujem vám za návštevu, teším sa na vaše návraty.

Daniela

Cestovateľ

Náš (už bývalý) kolega Jindriško je známy cestovateľ. Veď na učiteľa zemepisu sa to aj patrí. Je svätou pravdou, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát čítať. Veľmi rada počúvam o jeho zážitkoch na cestách. Rád vyberá hlavne zábavné, kde si dokáže zavtipkovať sám zo seba. 

Neviem, kedy zemepis naposledy učil, ale bolo to dávno. Hlavne je výborný matematikár! Ešte stále doučuje žiakov základnej a strednej školy, ale často za ním chodia s prosbou o pár hodín aj vysokoškoláci. Nevyužíva žiadne moderné technológie vo vzdelávacom procese a predsa je jeho úspešnosť vysoká (žeby vďaka tomu?)! Matematiku učí tak, ako kedysi učili moji učitelia mňa. A naučili ma ju! 

Muži nemajú extra vzťah k ručným prácam, ale keďže v našom kolektíve je ich ako šafranu (2), dostali aj oni vyšívané obrázky. Jindriško samozrejme mapu sveta. Moje srdiečko sa potešilo pri pohľade na jeho milú tvár s usmievavými očkami plnými prekvapenia. 

Pokročila som aj s novým obrázkom. Autorkou návrhu je Katy Barrick. Je to kniha o včielkach, takže je jasné, že bude pre môjho manžela:

Som rada, že ste si našli chvíľku a pozreli ste si môj blog. Ste na ňom vždy vítaní!

Daniela

Tŕňové ochladenie

Môj manžel už dlhé roky pozoruje periodicky sa opakujúce javy v prírode. Vie, odkiaľ vychádza slniečko spoza Choča v zime a kedy je už tak vysoko, že mu prestane Choč prekážať. Pozoruje správanie včiel, počas zimy ich prvé prelety za slnečným teplom.  Vie odhadnúť príchod letnej búrky. 

Tento rok sa potvrdilo jarné ochladenie, ktoré sme nazvali "tŕňové". Zistil, že ak v Jasenovej zakvitne tŕnie, nastáva chladnejšie počasie.  Na kvitnutí tŕňov poznať, že Jasenová je o niečo vyššie ako Dolný Kubín. U nás kvitnú o pár dní neskôr. Včera bol síce pekný slnečný deň, ale fúkal severák, ktorý pocitovo znižoval teplotu aspoň o 5°C. 

Do Jasenovej sme prišli bývať pred 34 rokmi. Vtedy boli na kopci, ktorý sa volá Stráň, terasovité políčka. Všetky boli kosené a seno z nich skonzumovali v zime doma chované kravy. Aj moji svokrovci tam mali jeden kúsok políčka. Vtedy som vedela presne určiť, kde sa nachádza. Teraz by som to už nedokázala. Najbližšie tam dotiahnem manžela, nech sa o to pokúsi on. Všetko to zarastá tŕním, nik tam nekosí! Doma chová kravy už len pár rodín. Ani u nás sa nepokračovalo v tradícii. Po úmrtí svokrovcov sa môj manžel prestal venovať gazdovaniu. Ja som ruky k dielu nepridávala nikdy!

Takto vyzerá Stráň dnes :

Ďalšie krásne pohľady:

Pohľad na Choč spoza Brala:

A už ja na oblohe aj mesiačik:

Moja večerná práca:

Tak už vidno, že tento obrázok bude menší. Nejdem prezrádzať čo to bude, bude zaujímavé jeho odhaľovanie. Ak ste zvedaví, vráťte sa opäť na môj blog. Ak nie ste zvedaví na moje vyšívanie, možno vás zaujme moje rozprávanie. V každom prípade sa na vás teším!

Daniela