(Po)sviatočne

Mám novú následníčku. Je ňou mladá blogerka Katia. Jej blog má krásny názov ....plníme si naše sny.... Pozrite sa, ako na to. Katia, vítam ťa na mojom blogu!


Včera som sa snažila urobiť okolo domčeka "plot". Trvalo to dlho, lebo dvakrát som musela párať. A to sa zdalo, že tentoraz to vynechám :-)

viem, je to nesúmerné, ale tak to mám v predlohe :-)

ružová je dobrá :-)

Veľkonočné sviatky sú za nami. Pár dní sme si oddýchli, trocha sme pribrali ( pre mňa zle - lekára nepoteším). Keďže prázdniny pokračovali aj dnes, mám dovolenku. Bola som na prechádzke. Stále to je bláznivý apríl. Sneh, vietor, o chvíľu teplé slnko. Akurát v TV novinách hovoria, že strach o úrodu majú poľnohospodári a záhradkári. Nebezpečné sú nočné mrazy a výkyvy teplôt. Šťastím je, že nekvitne všetko naraz. A na Orave nekvitne ešte nič!

Pár foto z  prechádzky:

stále zimná krajina

vydržali aj pod snehom :-)

pripravené na výsadbu, ale sneh to stále nedovolí

Nech sa vám darí!

Daniela

Vajíčka

Z komína sa kadí, dym sa prepletá pomedzi modré oblaky:

Keď boli naše deti malé, spolu sme farbili veľkonočné vajíčka. Trvalo to dosť dlho, lebo ich chceli mať pestrofarebné. Po rokoch ich už farbenie vajíčok prestalo baviť, ale ja som nechcela byť bez nich. Spomenula som si, že moja maminka ich farbila vždy len v cibuľových šupkách a boli krásne. Takže posledné roky som si už od januára odkladala šupky, aby som získala sýtu farbu.

Tento rok som v HM videla farby na vajíčka a neodolala som. Takže po rokoch mám opäť vajíčka pestrejšie. Žeby som sa v starobe začala hrať ako malé dieťa? No, ale keď vidím výsledok, zisťujem, že mi to nestálo za námahu a o rok sa vrátim zas len k cibuľovým šupkám :-)

Ráno mi manžel doniesol pár vetvičiek zlatého dažďa. Dostal starú (vintage) vázu z mníchovského blšáka. V našej dedine poznám len jedno miesto s kríkom zlatého dažďa, aj to len taký biedny. Kedysi, asi pred 30-timi rokmi sme ho mali aj my. Bol však zasadený blízko brány a manžel tvrdil, že mu zavadzia. Vyhodil ho :-(

Dečka s lienkami je veľmi stará a už ju používam len veľmi málo. Vtedy som vyšila k nej ešte väčšiu, ale som ju nenašla, žeby dostala nohy :-)

U nás je stále chladno, fúka a zubaté slniečko sa strieda so snehovou fujavicou. Proste apríl. Miško, náš najstarší syn, mi dnes poslal pár foto kvietkov z Westparku v Mníchove:

Apríl sa prejavil aj v Mníchove. Keď sa vrátili z prechádzky, prišiel sneh. Po hodine sa obloha opäť pretrhla:

Nech sa vám darí!

Daniela

Krémeš a la ja :-)

Rania, vítam ťa na mojom blogu! Rania je z Atén a jej blog sa volá "Svet Ranie". A veruže je v ňom jej svet - život, mesto, rôzne ručné práce. Kliknite a pozrite si!


Fasáda je vyšitá a to znamená, že dom je hotový. Von je stále zima a budem v ňom musieť zakúriť. Takže zajtra bude komín dymiť :-)

Doma sme len my dvaja s manželom a tak naše vypekanie a varenie na sviatky je oveľa skromnejšie. Aby mal manžel aj sladké, rozhodla som sa urobiť po druhý raz v živote krémeš. Robila som ho pred tromi rokmi podľa receptu z internetu. Ako to ja vždy robím, aj vtedy som si recept prispôsobila. Bol výborný a na pohľad chválitebný (2). 

Recept som si nezapísala, veď internet tu je stále. Včera som hľadala, vyberala z obrovského množstva, nakoniec som sa rozhodla pre video recept. Zaujalo ma na ňom to, že do krému sa dáva biely jogurt. Urobila som jednu zmenu - nedala som na horné lístkové cesto čokoládu, ale plnku. Dnes som zistila, že s jogurtom to nie je výhra. Plnka je trocha redšia. 

chuť 1, vzhľad 4

Dnes ma napadlo, že vtedy som si krémeš odfotila. Bol to v podstate darček k narodeninám pre vnuka Maxíka. Pýtala som sa ho, čo si želá na narodeniny a on povedal, že krémeš. Nemôžem mu ho poslať do Mníchova a tak som ho odfotila a poslala mu fotky :-)))

V iPade som foto našla a zistila som, že vtedy som nedávala vrchné cesto:

chuť 1,  vzhľad 2

Ďalší sviatočný deň je za nami, pred nami ešte jeden, ten veselší. V našej rodine sa kúpacie, či šibacie zvyky nedržia. Preto vám veľa vody a šibačov neželám. Užite si voľný deň s rodinou, hlavne s deťmi. Tie si to zaslúžia najviac. Posielam vám krásny obrázok (FB):

Nech sa vám darí!

Daniela

Cvikla s chrenom

Začínam robiť fasádu domu:

O zvykoch počas veľkonočného týždňa veľmi pekne píše na svojom blogu  Laura. Spomína aj zvyky, o ktorých som nevedela. Biela sobota, čiže dnes, je typická večerou. A presne do jej príspevku sa hodí náš zvyk - cvikla s chrenom. Bola to robota svokry, ale odkedy nie je medzi nami, prevzal jej úlohu manžel. 

Kúpila som tri obrovské cvikly a chren. Výhodnejšia by bola menšia, lebo by bola rýchlejšie uvarená. Ale kúpila som posledné tri :-)

Uvarená cvikla sa na jemno nastrúha, k nej chren, pridať podľa chuti soli, rasce a octu, premiešať a nechať v chlade odležať. Jednoduché a veľmi dobré k šunke, ale aj k rezňom :-)

A takáto bola dnes večera:

šunka, klobása, slanina, syry, vajcia a k tomu cvikla s chrenom
a keďže sú sviatky, aj niečo sladké :-)))

Nebojte sa, nezjedli sme to všetko, budú to aj zajtrajšie raňajky. Ani variť a piecť nebudeme podľa našich zvykov, pretože nám domov po prvý raz neprišlo ani jedno naše dieťa :-(((

Prajem vám, aby ste si počas sviatkov oddýchli a zregenerovali svoje sily!

Daniela  

Hniezdo

Na domčeku je už aj strecha:

Dnes ráno sme sa zobudili do romantickej zimnej krajiny:

Celé doobedie ešte snežilo, ale na obed vyšlo slniečko. Sneh sa začal topiť, cítiť, že je už aprílové. Vybrala som sa na prechádzku až o 16:30 h. a stále ešte hrialo. Pri návrate o 1,5 hodiny, keď slnko zašlo, schladilo a zrejme bude mráz.

Toto je z prechádzky:

Sneh a zimná krajina mi akosi nerobí náladu na robenie si veľkonočnej výzdoby. Ale dnes som aspoň niečo vytiahla. V prvom rade to je slepačie hniezdo. Naň som sa tešila od februára, kedy som ho dostala od Dagušky. Ak ste na to zabudli, kliknite si TU. Myslím si, že s mojou starou dečkou to vyzerá výborne:

Ešte zo včerajšej prechádzky som si doniesla kytičku pľúcnika liečivého. Našla som ho pod kríkmi, kde sa sneh nedostal. Dnes by som ho už aj tam musela vyhrabávať spod snehu. Mám veľmi rada tieto malé kvietky rôznych farieb. Naaranžovala som si ich do skleneného pohára, ktorý mám od mojej maminky. Vydržia tam dva-tri dni, potom zvädnú. Dúfam, že dovtedy snehu ubudne a donesiem si ďalšie.

Užite si sviatočné dni a tešte sa z každej chvíľky!

Daniela

U lekára

Môj nový obrázok získal ďalšie sladké farby:

Ak si nepamätáte, zopakujem. Cez jarné prázdniny som si naplánovala návštevu lekára. Sprevádzal ma manžel, to pre istotu, že tam aj dôjdem. Lekár neordinoval :-)))

Na dnešný prázdninový deň som si lekára naplánovala opäť. Tentokrát ordinoval. Mala som v pláne posťažovať sa na všetko, čo ma trápi už dlhší čas. Aj som začala, ale nedokončila som. Pretože za moje bolesti môže moja obezita. A za tú si môžem sama, tak načo pokračovať! Lekár sa ma spýtal, čo mi má dať od bolesti. A vtedy som mu povedala, že chcem odborné vyšetrenie, nie lieky od bolesti. Kým mi vypisoval lístok na RTG vyšetrenie, sestričke nakázal zobrať mi krv na rozbor. Aby som mu neublížila, pri odchode mal ešte jednu otázku na mňa. Chcel vedieť, či som fajčiarka. Povedala som mu, že som sa ešte nestihla naučiť fajčiť a aby sa nemusel unúvať dať mi aj tretiu otázku, hneď som mu povedala, že ani nepijem alkoholické nápoje. Žeby aj za to mohla moja obezita?

Pred popisovňou RTG som sedela takmer hodinu, kým prišla lekárka do ambulancie. Začala vybavovať pacientov, ktorí prišli len pred chvíľou. Slušne som sa ozvala, veď som tu bola prvá. Viete čo mi povedala? Ona za to nemôže, ona berie lístky z kopy tak, ako jej ich naukladala sestrička. Teda podľa nej: prvý je posledný a posledný je prvý. Na takú logiku môj fyzikálno-chemický mozog nestačí.

A ešte jedno: Prečo tam boli chudí???

Otvorili sa dvere, lekárka zakričala: Bencúrová a popis RTG vyšetrenia mi bez slova dala do rúk. Zobrala som si ho domov. Čo-to som si naštudovala a preložila do svojej reči. Vyzerá to, že s bolesťami sa budem musieť zmieriť a budú do konca života :-(((

Už tretí deň sneží. Môj sľub chodiť na prechádzky plním aj tak. Po dnešnom študovaní chýb na mojom skelete som si ho ešte vylepšila - budem chodiť každý deň!!! Prechádzky by mohli byť mojim liekom. To som si naštudovala. Držte prsty, nech sa mi to darí plniť!!!

Vianoce, Vianoce prichádzajú.......

Nech sa vám darí!

Daniela

Posledný pečený čaj

S číslom 52 sa ku mne prihlásila Betka. Jej blog U Betynky je mladý, vznikol len na začiatku tohto roka. Betka píše o sebe a svojej mladej rodinke, dome a záhrade. 

Betka, vítam ťa u mňa a dúfam, že aj napriek vekovému rozdielu budeme dobré bloger priateľky!

Každý stavbár sa môže z chuti zasmiať. Môj dom nemá ešte vymurované steny, ale dvere a dve okná už má. To si môžu dovoliť len vyšívačky :-)))

Už po štvrtýkrát sa dnes budem venovať pečenému čaju. Je to ešte z tých, ktoré sme si s Dankou a Jurkom (naše dvojičky) kúpili pred Vianocami.

A prečo práve dnes som dostala chuť naň? Asi preto, že dnes to u nás vyzerá ako pred Vianocami. Sneží a fúka tak, ako sme si to želali práve vtedy. No čo, nesnežilo pred vianočnými sviatkami, sneží pred veľkonočnými :-)))

Dnes mám exotickú zmes so steviozidom. Ak neviete, glykozid steviozid je sladidlo izolované zo stévie - sladkej trávy. Tú si môžeme pestovať aj doma na okne. Dôležité je, aby mala stále dostatok vlhkosti. Odtrhnutými lístočkami si môžeme osladiť čaj, či kávu. Pestuje ju niektorá z vás? Máte nejaké skúsenosti? Ak áno, dajte vedieť cez svoj blog. Veľmi by ma to zaujímalo.

Prečítala som si o tejto alternatíve cukru na internete. Dokonca som našla aj televízny rozhovor s odborníčkou. Ona vraví, že v predávaných produktoch sú aj viaceré syntetické chemické látky a teda sa nedá povedať, že by to bol čistý prírodný produkt. Odtrhnuté lístky z rastlinky na vlastnom okne by mi to zaručovali :-)))

tento krásny tanier mám od syna Maťka, priamo z Číny

k čaju trocha slnečnicových semienok

Nech sa vám darí!

Daniela