Vajíčka

Z komína sa kadí, dym sa prepletá pomedzi modré oblaky:

Keď boli naše deti malé, spolu sme farbili veľkonočné vajíčka. Trvalo to dosť dlho, lebo ich chceli mať pestrofarebné. Po rokoch ich už farbenie vajíčok prestalo baviť, ale ja som nechcela byť bez nich. Spomenula som si, že moja maminka ich farbila vždy len v cibuľových šupkách a boli krásne. Takže posledné roky som si už od januára odkladala šupky, aby som získala sýtu farbu.

Tento rok som v HM videla farby na vajíčka a neodolala som. Takže po rokoch mám opäť vajíčka pestrejšie. Žeby som sa v starobe začala hrať ako malé dieťa? No, ale keď vidím výsledok, zisťujem, že mi to nestálo za námahu a o rok sa vrátim zas len k cibuľovým šupkám :-)

Ráno mi manžel doniesol pár vetvičiek zlatého dažďa. Dostal starú (vintage) vázu z mníchovského blšáka. V našej dedine poznám len jedno miesto s kríkom zlatého dažďa, aj to len taký biedny. Kedysi, asi pred 30-timi rokmi sme ho mali aj my. Bol však zasadený blízko brány a manžel tvrdil, že mu zavadzia. Vyhodil ho :-(

Dečka s lienkami je veľmi stará a už ju používam len veľmi málo. Vtedy som vyšila k nej ešte väčšiu, ale som ju nenašla, žeby dostala nohy :-)

U nás je stále chladno, fúka a zubaté slniečko sa strieda so snehovou fujavicou. Proste apríl. Miško, náš najstarší syn, mi dnes poslal pár foto kvietkov z Westparku v Mníchove:

Apríl sa prejavil aj v Mníchove. Keď sa vrátili z prechádzky, prišiel sneh. Po hodine sa obloha opäť pretrhla:

Nech sa vám darí!

Daniela