V reštaurácii

Dnes vítam novú následníčku Zdenku. A zas konštatujem, že jej blog má nádherný názov: Môj život v domčeku po babičke. Tak to bude určite krásne sledovanie, hneď sa idem k nej prihlásiť!

Zdenka, vítam ťa na mojom blogu!

A môj obrázok je v poslednej fáze vyšívania. Nemyslím, že je ťažké identifikovať, čo sa tam skrýva. Tak to skúste uhádnuť! Včera som tento obrázok videla na Pintereste, tak snáď si ho niekto všimol, prípadne aj pripol:

Dnes po vyučovaní sme si spravili v zborovni malé posedenie pri príležitosti Dňa učiteľov. Pred Veľkou nocou sme na to nemali moc času. No, musím povedať, že čas nemali moje mladšie kolegyne. Ja mám čas už stále :-)

V mojom prípade to je o inom. Nerada sa zúčastňujem takýchto akcií. Som nespoločenský typ.

Na obede sme boli v blízkej reštaurácii. Chodím okolo nej každý deň, ale nikdy som v nej nebola. A veruže som bola milo prekvapená. Je tam útulne, čisto, personál milý. Dokonca aj obed nám chutil, i keď plnená palacinka z tmavej múky na pohľad pripomínala našej Soni poskladanú špinavú handru. Ale aj tá bola vraj dobrá. 

polievka krémová šošovicovo - mrkvová so sézamom

slepačí vývar s rezancami

kuracie mäso, ryža, zelenina

plnená palacinka

syr camembert, zemiaky, šalát, brusnicový džem

Všimnite si, že všade je trocha naklíčeného munga. To si chcem už dávno urobiť aj doma a teraz viem, že to bude onedlho, len do obchodu musím ísť :-)

A mám ešte pár záberov interiéru:

Na každom stole majú takýto kvietok:

A tu sú niektoré moje kolegyne už po obede:

Potom sme išli do školy, kde sme mali pripravené niečo sladké ku káve. Tak nám to vyhovuje viac, lebo pri jednej káve vieme stráviť aj dve hodiny vo vzájomnej (dosť hlasnej) "dišpute" a aj smiať sa môžeme dosýta :-)

Mňa však " mrle žrali" a lákalo ma slniečko. Nevydržala som  a rozlúčila som sa. Doma som chvíľu strávila s manželom a išla som na prechádzku. Pred našim domom zastavilo neznáme auto. Pýtali sa na môjho manžela a vysvitlo, že to je jeho niekdajší známy s manželkou. A predstavte si, vraj sledujú naše blogy. Cestou do Ružomberka sa u nás zastavili na pár slov. Podelili sme sa, muži išli ku včelám a my, ženy, k môjmu vyšívaniu. Bola to príjemne strávená dvadsaťminútovka s úplne neznámou osobou.

Nech sa vám darí!

Daniela