Had a motýľ

Je rozhodnuté! Lepšie povedané: včerajší večer ma utvrdil v tom, že dnes musím začať nanovo. Nebudem predsa robiť niečo nasilu a vyšívať bez chuti. Vytiahnem perlovky a panamu, ale graf zostáva :-)))

Večer som po hodine vyšívania bola nešťastná z toho, že som stále musela jednu nitku mulinky upravovať. A tak dnes neukážem nič, niet čo! 

Keď tak nad tým rozmýšľam, aj tak už nebudem stíhať každý deň prísť s prírastkom na výšivke. Začína pekné počasie, ktoré láka, doslova priťahuje. K tomu musím dodržiavať záväzok - každý deň ísť na prechádzku za každého počasia. Zatiaľ mi to vychádza. Chodím len blízko dediny, ale dnes mi to už nedalo a bola som v kopcoch. A to sa za hodinu nevrátim :-)

Na dnešnej prechádzke som získala krásne zážitky. Okrem kvietkov, pukov v tŕňoch a šípoch, pohľadov na okolité vrchy a topiaci sa sneh na nich, som dnes uvidela niečo nevšedné.

Len pol metra od chodníka, po ktorom som vykračovala, ma upútalo niečo tmavosivé až modré. Pozriem sa bližšie a to had! V klbku zvinutý a hlávka na vrchu. Zrejme sa vyhrieval na slniečku a oddychoval, možno driemal. Vedela som, že keď budem fotiť, vyruším ho. Ale neodolala som. Hneď sa prebral, pozrel na mňa a zrazu bol na odchode. Takže sa ma zľakol! Och, Bože, taká som strašná, že aj hady sa ma boja :-)))

Je to vretenica severná (Vipera berus). Je to najrozšírenejší had na svete a u nás aj najjedovatejší. Samica dorastá do 70 cm a samec do 60 cm. Dožívajú sa 20 až 25 rokov. 

O pol hodiny som ulovila ďalšie krásne foto. Podarilo sa mi odfotiť bábôčku pávookú. Motýľe prezimujú v dutinách, pivniciach a povalách a objavujú sa hneď na začiatku jari. Vajíčka kladú na žíhľavu. Húsenice žijú spoločensky, často v spoločnom pavučinovom hniezde v listoch na vrcholoch stromov. O niekoľko týždňov sa menia na novú generáciu motýľov. 

a uletel.....

Nech sa vám darí!

Daniela